Tieto stránky využívajú cookies. Ich ďalším používaním súhlasíte využívaním cookies. Prečítajte si informácie o tom, ako cookies používame a ako ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača.

Tatra banka

7.12.2016 17:21

História zlata

Tento obsah nie je pre aktuálne rozlíšenie dostupný.

5. tisícročie p. n. l.
India

Prvé zmienky o použití zlata pochádzajú z 5. tisícročia pred naším letopočtom. V Indii sa vyvinul systém ajurvédskej medicíny, ktorá využívala zlato ako prímes do liekov. Zmes pozostávajúca zo zlata, ortuti a síry sa vypaľovala v hlinených nádobách. Lieky pôsobili proti migréne, pri nervových poruchách, či pri liečbe impotencie.

4. tisícročie p. n. l.
Rumunsko / Grécko

Zlato sa objavilo na dekoratívnych predmetoch civilizácie, ktorá osídlila dnešnú oblasť východnej a strednej Európy. Pochádzalo pravdepodobne z Transylvánskych Álp a okolia Mount Pangaionu.

4. tisícročie p. n. l.
Mezopotámia

Sumerská civilizácia žijúca v kolíske ľudstva v objatí riek Eufrat a Tigris dala zlatu nový rozmer. Nešlo len o výrobu šperkov a dekoráciu predmetov, zlato dostalo sofistikovanejší význam, hralo dôležitú úlohu v ich náboženstve a pri vysvetľovaní vzniku sveta.

4. tisícročie p. n. l.
Egypt

V tomto období už poznali krásu zlata i v starovekom Egypte. Podľa egyptskej viery bola pokožka bohov z čistého zlata. Sochy, predstavujúce niektorého z ich dvoch tisíc bohov, boli teda odlievané zo zlata. A keďže faraóni stelesňovali bohov na zemi, mali rovnaké výsady. Ich hrobky sa pýšili rovnakým luxusom ako ich paláce. K najväčším archeologickým objavom sveta sa zapísali Tutanchámonova zlatá pohrebná maska, zlaté sandále, vyrobené špeciálne pre život po smrti, zlatom a drahokamami vykladané urny a mnoho iných artefaktov nevyčísliteľnej hodnoty.

6. storočie p. n. l.
dnešné Turecko

Vzácnosť a jedinečnosť zlata viedli k jeho použitiu ako prostriedok platby, či už vo forme prútov používaných v Egypte, alebo kociek v Číne. Snaha zjednodušiť platobný styk, pri ktorom sa dovtedy kusy zlata vážili, vyústila do razby prvých zlatých mincí. Podľa dnes známych faktov bola v 6. storočí pred n. l. novátorom v tejto oblasti Lýdia v Malej Ázii. Vďaka svojej výbornej polohe a obchodným väzbám sa idea razby mincí rozšírila aj na západ do Grécka.

5. storočie p. n. l.
Rím

V 5. storočí pred n. l. sa zlato dostalo do prvých rímskych noriem. Rimania nesmeli pochovávať mŕtvych so zlatými predmetmi. Výnimkou boli zubné protézy a iné dentálne pomôcky zo zlata.

11. storočie

Vo Veľkej Británii znovu vzniká kovový menový štandard. Začínajú sa používať libry, šilingy a centy.

1118
Európa

Templári vytvorili systém zmeniek. Klient uložil v jednej z „pobočiek“ rádu svoje zlato, za ktoré mu vypísali zmenku. Následne si zlato v rovnakom objeme mohol vyzdvihnúť v inej „pobočke“. Týmto spôsobom sa klienti vyhli riziku lúpeže pri transporte peňazí, tak ako aj nákladom spojeným s ich prevozom.

1284
Benátky

Roku 1284 v Benátkach uvideli prvýkrát svetlo sveta zlaté dukáty. Na päť storočí sa stali najpopulárnejším a najpoužívanejším platidlom Európy. Nemalú rolu tu hral fakt, že talianske mestské štáty boli významnými centrami obchodu.

1307
Francúzsko

V noci z 12. na 13. októbra 1307 na podnet francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného a s tichým súhlasom pápeža Klementa V. zatkli templárov a zabavili ich majetok. Dodnes sa o ich „zlatom poklade“ tradujú rôzne mýty, podľa ktorých ho predvečer zatknutia previezli na neznáme miesto.

15. st.
Mexiko

Pätnáste a šestnáste storočie sa niesli v duchu poznávania dovtedy nepoznaných krajín. Po vzhliadnutí množstva bohatstva, ktoré ukrývala ríša Aztékov, využili Španieli aztécke presvedčenie a zmocnili sa nielen zlata, ale i celej ríše, ktorú premenili na Nové Španielsko. Ríše Aztékov i Inkov disponovali zlatým „pokladom“. Vyrábali krásne šperky a ozdoby, ktoré pre Španielov znamenali len ďalší zdroj bohatstva, a tak ich z dôvodu jednoduchšieho transportu pretavili do tehál a prútov.

16. storočie
Južná Amerika

Inkovia si vážili zlato ako dar bohov a verný obraz slnka, z ktorého bolo zrodené. Dôležitý bol pritom lesk a spracovanie, nie množstvo. Tenučké zlaté masky boli považované za rovnako cenné ako masívne ťažké poháre či koruny. Španieli museli často roztaviť stovky šperkov, aby mohli ich kráľom poslať jeden prút zlata.

15.-16. storočie
Rakúsko

Pomerne veľké ložiská zlata sa v 15. a 16. storočí našli i vo Vysokých Taurách v Rakúsku.

1701
Veľká Británia

Isaac Newton ako správca kráľovskej mincovne stanovil cenu zlata na 84 šilingov, 11 a pol pence za trojskú uncu. Spolu s ďalšími členmi Kráľovskej komisie stanovil nový cenový pomer medzi zlatom a striebrom v mierke 1:16. Ďalších 200 rokov platila cena zlata, pod ktorú sa Newton podpísal.

1803
Severná Karolína

V roku 1803 vypukla v Spojených štátoch amerických prvá zlatá horúčka, v Severnej Karolíne. Všetci túžili zbohatnúť z večera do rána, nie každý však mal to šťastie splniť si zlatý sen.

1848
Kalifornia

James Marshall objavil v okolí pohoria Sierra Nevada kus zlata. Spočiatku bola snaha nález utajiť, no neúspešne. Správy o poklade skrytom v zemi sa rozšírili nielen po celom kontinente, ale i za oceán. Zlatokopi prichádzali z celej Európy, USA i Mexika. Z osady San Francisco s 250 obyvateľmi sa stalo mesto s počtom obyvateľov prevyšujúcim štyridsať tisíc. Ešte dva roky po objave prichádzali nadšenci v snahe obohatiť sa. Zásoby zlata však už boli minimálne. Z hľadania zlata skutočne vyryžovali iba výrobcovia krompáčov, lopát, povozov, nohavíc z plachtoviny, obchodníci a majitelia barov.

1869
Rusko

V tomto roku bola prvýkrát zverejnená Mendelejova periodická tabuľka chemických prvkov. Zlato má protónové číslo 79 a značku Au, podľa latinského Aurum.

1871
Veľká Británia

Devätnáste storočie sa nieslo v duchu zlatého štandardu. Krajiny počínajúc USA končiac Japonskom prijali fixáciu svojej meny na určitú hmotnostnú jednotku zlata. Mince sa razili zo zlata, bankovky boli vymeniteľné za zlato. „Klasický zlatý štandard“ trval od roku 1871 do roku 1914.

1897
Aljaška

Tretia zlatá horúčka vypukla na Aljaške. Impulzom bol objav zo 17. júla 1897 na Klondiku. Nálezisko bolo dovtedy najbohatšie. Mesto Dawson sa stalo centrom zlatokopeckého života. Kanadská horská polícia kontrolovala ešte v priesmykoch, či prichádzajúci majú dosť potravín na rok. Po dvoch rokoch pomaly zásoby zlata i boom utíchol a zlatokopi zamierili domov alebo skúšali svoje šťastie v iných náleziskách Aljašky.

1905
Juhoafrická Republika

Od roku 1905 sa Juhoafrická republika stala najväčším producentom zlata. Polovica zlata, ktoré bolo kedy vyťažené, pochádzala z Juhoafrickej republiky. Masívnejšie sa tu začalo ťažiť zlato okolo roku 1880. V roku 1886 prepukla zlatá horúčka. Tak vzniklo mesto Johannesburg. Ťažilo sa z najhlbších baní na svete, až 3 777 metrov pod zemou. Prvenstvo v ťažbe zlata si Juhoafrická republika udržala až do roku 2008, keď ju nahradila Čína.

1914

Vplyvom prvej svetovej vojny sa od klasického zlatého štandardu postupne upúšťalo, aby vojnou zmietané krajiny získali peniaze na financovanie vojny prostredníctvom inflácie. Platilo sa tzv. štátovkami. Okrem vojenských strát museli krajiny čeliť aj devalváciám mien. Preto sa po skončení vojny snažili prinavrátiť k zlatému štandardu. Rozdiel bol v tom, že za zlato boli vymeniteľné len vysoké sumy peňazí. Tento systém sa označuje aj ako štandard zlatého zliatku.

1915
Veľká Británia

Návrat do predvojnových čias nebol možný; to však Veľká Británia pri určení kurzu libra – zlato nevzala do úvahy. Následný odliv zlata a deflácia sa v nemalej forme podpísali pod vypuknutie a priebeh veľ kej hospodárskej krízy. Nepomohla ani pomoc amerického Federálneho rezervného systému, a tak bola Británia nútená opustiť v tomto roku zlatý štandard. Netrvalo dlho a ďalšie krajiny zvolili rovnakú stratégiu.

1937
Fort Knox (USA)

Jedným z najstráženejších objektov na svete je Fort Knox v štáte Kentucky, pevnosť, v ktorej sú od roku 1937 uskladnené americké zásoby zlata. Váhu 5 046 ton zlata predstavuje 2,5 % zlata, ktoré bolo vyťažené v histórii ľudstva. Chránia ho dvere s hmotnosťou 20 ton, ktoré môžu spolu otvoriť iba niekoľkí členovia depozitáru, no každý pozná iba časť číselnej kombinácie. Nikto na svete ju nepozná celú. Okrem alarmov, kamier, ozbrojenej stráže, vojenských jednotiek a bojových helikoptér chráni pevnosť 30 tisíc vojakov.

1944
Bretton Woods (USA)

Rok pred koncom 2. svetovej vojny sa v Bretton Woods rozhodlo o peňažnom systéme, ktorý bude platiť ďalších takmer 30 rokov. Štyridsaťpäť krajín postavilo americký dolár na piedestál celosvetovej rezervnej meny. Na americký dolár sa naviazali ostatné meny a stanovil sa fixný kurz dolára k zlatu; 35 USD sa rovnalo jednej trójskej unci. Zameniteľnosť dolára za zlato však bola prístupná len pre centrálne banky ostatných krajín. Odliv zlata z USA v 60. rokoch mal za následok zrušenie štandardu ekvivalencie dolára a zlata začiatkom 70. rokov. Začalo sa obdobie pohyblivých menových.

1980

Medaily pre držiteľov Nobelovej ceny sa do roku 1980 vyrábali z 23-karátového zlata, po tomto roku z 18-karátového zlata pozláteného 24-karátovým. Medaila má hmotnosť okolo 175 gramov, priemer 66 milimetrov a hrúbku od 5,2 do 2,4 milimetra. Pozlátené sú napríklad aj sošky Oscara, Golden Globe Awards a Emmy Awards. Zlatá medaila z Olympijských hier musí obsahovať aspoň 6 gramov čistého zlata.

2005
Japonsko

Najväčšia vyrobená zlatá tehla váži 250 kg a je možné vidieť ju v múzeu Toi Gold v japonskom meste Toi.

2007
India

Pre ľudstvo nie je zlato životne dôležité. Sú však národy a krajiny, kde má zlato i teraz neobmedzenú moc. Jednou z takých krajín je India, najväčší nákupca a spotrebiteľ zlata. Táto krajina len v roku 2007 spotrebovala 773,6 ton zlata, viac ako USA a Čína spolu. Jej obyvatelia vlastnia približne 18 000 ton zlata, a to najmä vo forme šperkov. Kultúra investovania do zlata tu má svoju stáročnú tradíciu.

2009

Údaj z konca roku 2009 hovorí, že počas celej histórie ľudstva bolo vyťažených 165 tisíc ton zlata. Predstaviť si ho môžete ako zlatú kocku s hranou dlhou 20 metrov.

Tatra banka začala predávať zlato ako prvá banka na Slovensku bez sprostredkovateľa.

2011

Súčasne ťažené najväčšie ložiská rúd s obsahom zlata sú v USA, Austrálii, Rusku, Južnej Afrike, v Číne, v Peru, Kanade a Indonézii. Svetové zásoby zlata sa odhadujú na 84 000 ton. Polovica svetového zlata je vo forme šperkov, 40 % zásob zlata tvorí investičné zlato a 10 % je využitých v priemysle.