Mesačník Apríl

02.05.2014

Vládny dlh preskočil dve dlhové hranice

Aj napriek tomu, že Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) sa vehementne snažila v závere roku 2013 znížiť likvidnú rezervu a spätne odkupovala dlhopisy, dlh v roku 2013 prekročil hranicu 55% HDP. Popri deficite verejných financií 2,77% HDP sa dlh vyšphal na úroveň 55,4% HDP. Eurostat prekvapivo zahrnul dlh novovzniknutej Agentúry na správu ropných rezerv do verejného dlhu a ten preto razom poskočil o 465 mil EUR. Ústavný zákon o Dlhovej brzde bude vládu nútiť od polovice mája znížiť výdavky štátneho rozpočtu o 3% a na rok 2015 neplánovať rast nominálnych výdavkov verejných financií.

Slovenské mesačné štatistiky naznačujú zrýchlenie rastu HDP

Štatistické čísla na Slovensku opäť potvrdili oživovanie domáceho dopytu ale aj ostatných sektorov ekonomiky. Najlepším indikátorom spotreby domácností sú maloobchodné tržby, tie zaznamenali vo februári nárast oproti predošlému roku o 4 %. Pre ekonomiku je to veľmi dobrý signál, ktorý je podporený aj miernym poklesom nezamestnanosti. Jej marcový pokles na 13,28 % znamená výrazné medziročné zlepšenie, ku ktorému neprispelo len oživenie rastu ekonomiky. Taktiež priemysel zaznamenal relatívne vysoký rast produkcie. Avšak očakávania boli ešte väčšie. Vo februári zaznamenal index priemyselnej produkcie medziročný rast 9,1 %, kým trh očakával až 12,1 %.

Dátam v eurozóne dominuje inflácia

Rýchly odhad inflácie eurozóny za apríl nenaplnil očakávania, ktoré doň boli vkladané, na sto percent. Dynamika inflácie sa v eurozóne síce zrýchlila na 0,7 %, no nie až na 0,8 % a viac, ako očakával trh. Inflácia a jej vývoj je v súčasnosti stredobodom pozornosti najmä pre jej kľúčový význam pri smerovaní menovej politiky ECB. Kým jednému táboru sa zdá oživovanie ekonomiky, ktoré naberá na dynamike, dostatočne silným impulzom pre rast cien v nasledujúcich kvartáloch, druhý ho považujú za nedostatočný. Mario Draghi svojimi vyjadreniami o pripravenosti konať nahráva skôr tým, ktorí očakávajú zásah ECB a nepriamo tak priznáva, že inflácia by mohla ísť aj naďalej nižšie. Vzhľadom na to, že inflácia sa správa ako oneskorený indikátor tak aj napriek oživeniu ekonomiky naďalej vnímame jej dopady. Práve tento argument je kľúčový pre tábor, ktorý očakáva nárast cenovej hladiny v dohľadnej dobe.

obr1.JPG

Verejné financie 2013-2017


Počas mesiaca apríl 2014 bolo zverejnených viacero dôležitých dokumentov, ktoré hodnotia rok 2013 z pohľadu vývoja stavu verejných financií (VF) SR. Ako prvá bola 23. apríla zverejnená krátka strohá informácia o výške deficitu a celkového dlhu SR za roky 2010-2013 Eurostat-om. Tento dokument len veľmi stručne vyčíslil deficit a dlh bez akéhokoľvek ďalšieho komentáru. Zároveň však potvrdil, že dlh SR bol na konci roku 2013 na úrovni 55,4% HDP a deficit dosiahol 2,77% HDP.

V ten istý deň poobede MF SR zverejnilo Program stability na roky 2014-2017, kde sa veľmi podrobne hodnotí rok 2013 (už vo svetle informácií, ktoré zverejnil Eurostat) a prináša aktualizáciu rozpočtu na 2014 a výhľad na ďalšie roky. Zároveň sa prezentuje množstvo analytických pohľadov na stav a výhľad verejných financií. Tento dokument je veľmi dôležitý, pretože na základe neho bude SR posudzovaná, či bude pokles deficitu pod 3% HDP udržateľný aj v ďalších rokoch a či bude môcť opustiť tzv. procedúru nadmerného deficitu.

Ďalší dôležitý dokument zverejnila slovenská Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pod názvom Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, kde sa podrobne hodnotia roky 2012-2013 a dlhodobý stav verejných financií. RRZ priniesla ďalší analytický pohľad na rok 2013 spolu s výhľadom na nasledujúce roky. Vo svojej Správe sa venuje aj novým pohľadom na medzigeneračné účty.


Rok 2013

Každá zo zmieňovaných inštitúcií priniesla svoj pohľad na vývoj VF roku 2013. Obidve začínajú svoju analýzu z rovnakého čísla a tou je celkový deficit za 2013, ktorý zverejnil Eurostat. No pri ďalších výpočtoch sa už názory rozchádzajú. Pre lepšie porovnanie sme pridali aj pohľad Európskej komisie (EK), no ten nezohľadňuje aktuálne zverejnené čísla Eurostatu, preto ho treba brať s rezervou.

obr2.JPG

Zaužívaný spôsob na pozeranie stavu VF je vyčíslenie tzv. štrukturálneho deficitu. Najprv sa celkový deficit očistí o cyklickú zložku, t.j. koľko na deficite urobila zmena pozície ekonomiky voči svojmu potenciálnemu produktu. A tu vzniká prvý rozdiel. Každá z inštitúcií vidí vývoj produkčnej medzery (output gapu) inak a teda aj cyklická zložka v rozpočte má inú hodnotu.

Druhým faktorom o ktorý sa očisťuje celkový deficit sú jednorazové opatrenia vlády, ktoré zlepšujú verejné financie len dočasne. Samozrejme, že aj tu vzniká pomerne veľký rozdiel. RRZ posudzuje opatrenia prísnejšie ako MF SR a teda deficit bez jednorazových vplyvov je podľa RRZ je vyšší kvôli tomuto faktoru. MF SR v podstate len jedno opatrenie považuje za dočasné a tým je presun úspor z 2. dôchodkového piliera do štátneho 1. piliera. RRZ za dočasné považuje aj špeciálne odvody v regulovaných odvetviach a bankách, dobrovoľný príspevok JAVYS do štátneho rozpočtu, splatenie úveru firmami Cargo a Vodohospodárska výstavba a prevzatie dlhu nemocníc.

Pri klasifikovaní jednotlivých opatrení sa skôr prikláňame na stranu RRZ, keďže viacero opatrení považuje skôr za dočasné ako trvalé, aj keď niektoré z nich sú ohlásené, že budú v platnosti niekoľko ďalších rokov. V každom prípade, veľmi pozitívne hodnotíme, že sa podarilo dostať deficit pod 3% HDP.

Medziročné porovnanie hodnoty štrukturálneho deficitu sa následne používa na vyčíslenie konsolidačného úsilia. Keďže všetky tri organizácie (RRZ, MF SR a EK) inak odhadujú štrukturálny deficit, tak aj konsolidačné úsilie vychádza inak. Spoločne však tvrdia, že v roku 2013 bolo konsolidačné úsilie jasne pozitívne a bolo pomerne veľké cca 1,8 % HDP.

obr3.JPG

Dlh v roku 2013 prekročil hranicu 55% HDP, keď dosiahol 55,4% HDP. Samotné prekročenie 55-ky bolo veľkým prekvapením. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) sa vehementne snažila v závere roku 2013 znížiť likvidnú rezervu a spätne odkupovala dlhopisy. Podľa údajov ARDAL-u sa im to aj podarilo a preto sme očakávali dlh na úrovni okolo 54,6% HDP. No Eurostat prekvapivo zahrnul dlh novovzniknutej Agentúry na správu ropných rezerv do verejného dlhu a ten preto razom poskočil o 465 mil EUR. V priebehu roku 2014 sa bude vláda snažiť zmeniť právny status Agentúry a preto bude ku koncu roka 2014 pravdepodobne vyňatá z okruhu verejných financií, čím následne dôjde aj k poklesu dlhu o uvedenú sumu 465 mil. eur. Bohužiaľ, to nebude meniť nič na veci, že ústavný zákon o Dlhovej brzde bude vládu nútiť od polovice mája znížiť výdavky štátneho rozpočtu o 3% a na rok 2015 neplánovať rast nominálnych výdavkov verejných financií. Podobne na tom bude aj samospráva, ktorá tiež nebude môcť navyšovať výdavky ani len o infláciu.

Rok 2014

Už v roku 2014 je jasné, že viacero dočasných opatrení bude treba nahradiť inými podľa možnosti trvalými opatreniami. Takže to čo vláda nestihla urobiť v roku 2013, ju počkalo v roku 2014. Správa RRZ sa podrobne nevenuje roku 2014, no materiál MF SR nám prezentuje dostatočné množstvo informácií na to, aby sme si vedeli urobiť názor. V správe RRZ sa uvádza, že pri scenári nezmenených politík deficit v roku 2014 vzrastie na 3,2% HDP z 2,8% HDP v roku 2013. Keďže viacero „jednorázových" opatrení ostáva v platnosti, tak potreba dodatočných opatrení nie je veľká. MF SR aktualizovalo odhad deficitu na 2014 na hodnotu 2,84% HDP, čo je o 0,2 p.p. viac ako je cieľ 2,64%. Najvýraznejším negatívnym prekvapením oproti pôvodným plánom je vyplatenie dividend z SPP v objeme 365 mil. EUR ešte v roku 2013 a nie v 2014. No rozdiel oproti plánu 115 mil. eur (0,2% HDP) sa dá v celku dobre vyriešiť, keďže sa nejedná o veľkú sumu a navyše zostáva do konca roka ešte dosť času.

V roku 2014 dochádza k malému zhoršeniu štrukturálneho deficitu, čo považujeme za škodu. Je pravda, že za ostatné roky došlo k výraznému zlepšeniu stavu verejných financií, no rok 2014, kedy by mala ekonomika rásť okolo 2-3%, by vyslovene k zhoršeniu štrukturálneho deficitu nemuselo dôjsť.

Roky 2015-2017

Výhľad obidvoch inštitúcii (RRZ a MF SR) sa na roky 2015-2016 v princípe zhoduje. Bez ďalších vládnych opatrení deficit bude narastať respektíve bude nad 3% HDP ďaleko od cieľa. Z týchto čísiel vyplýva, že stlačenie celkového deficitu pod 3% HDP v roku 2013 nie je urobené udržateľným spôsobom. Vláda tlačí pred sebou určitú časť trvalého riešenia deficitu. V Programe stability predstavila ďalšie opatrenia (nad rámec už predstavených vo Východiskách rozpočtu) , ktoré by mali dostať deficit na želanú úroveň v roku 2015. Medzi ne patria: zachovanie a zlepšenie výnosu DPH, zavedenie registračných pokladníc na ďalšie subjekty ako napr. lekári, zavedenie zrážkovej dane na plnenia od farmaceutických firiem, ročné zúčtovanie sociálnych odvodov a pokračovanie v reforme ESO. Nejasné sú ešte opatrenia v objeme asi 0,3% HDP (cca 200 mil. eur), ktoré budú predstavené počas roka 2014. V uvedenom období 2015-2017 vláda očakáva, že štrukturálne saldo sa bude zlepšovať o zhruba 0,5% HDP ročne.

obr4.JPG

V uvedenom období by napriek dodržaniu zámeru znižovať deficit, celkový verejný dlh naďalej rástol a presiahol by hranicu 57% HDP, čo by znamenalo povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet do parlamentu. V roku 2014 vláda očakáva, že likvidná rezerva ARDAL-u sa bude ďalej znižovať a v roku 2015 vláda očakáva predaj podielu v Telekome (cca 1 mld eur), ktorý doplní rezervu ARDAL-u. Pokiaľ sa to všetko podarí, tak dlh bude kulminovať na úrovni 56,2% v roku 2015 a v roku 2017 by už mal dosiahnuť 53,4% HDP.

Dlhodobá udržateľnosť

RRZ vo svojej Správe pravidelne hodnotí aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií SR. Na vyhodnotenie solventnosti SR používa indikátor udržateľnosti, ktorý vyjadruje o koľko treba v súčasnosti trvalo zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky, aby hrubý verejný dlh v 50-ročnom horizonte nepresiahol 50% HDP. V roku 2013 dosiahol tento indikátor hodnotu 3%, pričom medziročne došlo k jeho poklesu z úrovne 4%. Zlepšenie ide najmä na vrub zlepšenia štrukturálneho deficitu v roku 2013 (opatrenia najmä v odvodovej oblasti) a aj zmenou vo výsluhových dôchodkoch silových zložiek. Zlepšenie udržateľnosti samozrejme hodnotíme veľmi pozitívne, no zároveň je vidieť že máme ešte kus práce pred sebou - zníženie štrukturálneho deficitu o 3% HDP.

Mesačné indikátory

Štatistické čísla na Slovensku opäť potvrdili oživovanie domáceho dopytu, ale aj ostatných sektorov ekonomiky. Najlepším indikátorom spotreby domácností sú maloobchodné tržby, tie zaznamenali vo februári nárast oproti predošlému roku o 4 %. Od roku 2009 to je zatiaľ najdynamickejší rast aký sme mali možnosť pozorovať. Pre ekonomiku je to veľmi dobrý signál, ktorý je podporený aj miernym poklesom nezamestnanosti. Jej marcový pokles na 13,28 % je výsledkom súhry viacerých faktorov. Úrady práce k takémuto výsledku prispeli z veľkej časti ešte v minulom roku keď bol v júli a auguste zaznamenaný historicky najvyšší nárast ľudí vyčlenených z evidencie nezamestnaných. Ďalší vplyv je tiež iba z kategórie metodických , keď presunom istej časti nezamestnaných do kategórie nedisponibilných bola znížená mediálne najatraktívnejšia miera nezamestnanosti- disponibilná. V súčasnosti tento vplyv znamená rozdiel takmer 0,5 p. bodu. Do istej miery sa vo vývoji nezamestnanosti odráža už aj zlepšujúca sa kondícia ekonomiky, avšak bez dodatočných „stimulov„ (vyraďovanie z evidencie alebo metodická zmena) by medziročné porovnanie miery (14,68 % vs. 13,28 %) nezamestnanosti nebolo až tak vysoké. V nasledujúcich mesiacoch očakávame stále väčší a pozitívnejší vplyv ekonomického oživenia. Pozitívny vývoj vnímame aj zo štatistiky vývoja zamestnanosti vo vybraných sektoroch, kde je vývoj už niekoľko mesiacov po sebe mierne pozitívny.

obr5.JPG

Taktiež priemysel zaznamenal relatívne vysoký rast produkcie. Avšak očakávania boli ešte väčšie. Vo februári zaznamenal index priemyselnej produkcie medziročný rast 9,1 %, kým trh očakával až 12,1 %. Náš predpoklad 8,4 % r/r, ktorý bol založený na predpoklade významného spomalenia rastu automobilového priemyslu sa ukázal ako správny, aj keď mierne pesimistickejší ako výsledná realita. Pokles bol zaznamenaný aj na medzimesačnej báze, kedy bola produkcia nižšia o 0,2 %.Vzhľadom na súčasné podmienky sa januárový rast výroby dopravných prostriedkov o 37 % javil ako neudržateľný, čo sa vo februári aj potvrdilo. Medziročná dynamika rastu tohto odvetvia klesla zhruba na tretinu januárovej hodnoty (12,5 % r/r). Rovnako v ďalších mesiacoch budú výsledky automobilového priemyslu oveľa bližšie k februárovému číslu ako k tomu zo začiatku roka. Aj napriek poklesu dynamiky zostal náš rast opäť na špici regiónu, aj keď len s malým náskokom pred Maďarskom (8,1 % r/r). Podobne ako predstihové indikátory, ktoré viac menej stagnujú, aj výsledky priemyslu budú v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne oscilovať okolo súčasných hodnôt.

Napriek našim očakávaniam sa inflácia v marci neodlepila od dna a zostáva na úrovni -0,1%. Medzimesačne sa celková cenová hladina nezmenila. K medzimesačnému poklesu o 0,3% došlo v kategórií Potraviny a o 0,2% v Nealkoholických nápojoch. Naopak, k najvyššiemu rastu došlo v kategórií Bývanie (0,4% medzimesačne). Podľa našich odhadov dosahuje inflácia svoje dno a od apríla uvidíme infláciu nad nulou. S postupným oživovaním ekonomiky očakávame nárast dopytovej inflácie (rast reálnych miezd sa prejaví na raste dopytu po službách), ktorá bude následne mierne dvíhať celkovú hladinu cien. Predpokladáme, že do konca roka sa medziročný rast cien opäť dostane nad jedno percento a celoročný priemer by sa mal pohybovať okolo 0,7 %. Posledné čísla však zvyšujú riziko, že celoročný priemer by mohol byť o niečo nižší ako naša prognóza.

Dátam v eurozóne dominuje inflácia

Rýchly odhad inflácie eurozóny za apríl nenaplnil očakávania, ktoré doň boli vkladané, na sto percent. Deň vopred zverejnený odhad inflácie Nemeckej ekonomiky, ktorá má na eurozónovú infláciu veľký dopad (váha Nemecka je takmer 28 %) už niečo naznačovali. Pomalší ako očakávaný rast (1,1 % r/r vs. očakávanie 1,3 %) podkopal optimistické očakávania väčšiny analytikov, ktoré sa opierali najmä o posunutý vplyv Veľkej noci z marca na apríl, kedy ceny viacerých sezónnych tovarov a služieb relatívne strmo vzrastú. Dynamika inflácie sa v eurozóne síce zrýchlila na 0,7 %, no nie až na 0,8 % a viac, ako očakával trh. Takýto vývoj ešte viac rozdúchava debatu o deflačnom riziku. Jedným z kritérií deflácie je aj šírka spektra tovarov a služieb, ktorých ceny klesajú. Vo februári sa však o poklese cien dalo hovoriť iba v prípade zhruba 20 % kategórií položiek spotrebného koša.

Inflácia a jej vývoj je v súčasnosti stredobodom pozornosti najmä pre jej kľúčový význam pri smerovaní menovej politiky ECB. Vzhľadom na to, že miera inflácie je hlboko pod 2 %- cieľom ECB, od jej budúceho vývoja je velmi závislé aj ďalšie rozhodovanie centrálnej banky. Názory naprieč trhom sa rôznia a kým jedni očakávajú postupnú dynamizáciu rastu cien aj bez ďalšieho zásahu v podobe uvoľnenia menovej politiky, iní si myslia, že bez dodatočného impulzu sa budúci vývoj zvrátiť nepodarí a vystavujeme sa deflačnému riziku. Rozdiely vychádzajú z rôzneho pohľadu na situáciu v eurozóne. Kým jednému táboru sa zdá oživovanie ekonomiky, ktoré naberá na dynamike, dostatočne silným impulzom pre rast cien v nasledujúcich kvartáloch, druhý ho považuje za nedostatočné. Ďalším argumentom pre zotrvanie nízkeho rastu cien je vývoj poskytovaných úverov. Ten je v prípade domácností ale najmä nefinančných korporácií v mínuse, čo samozrejme nestimuluje dopyt.

obr6.JPG

Mario Draghi svojimi vyjadreniami o pripravenosti konať nahráva skôr tým, ktorí očakávajú zásah ECB a nepriamo tak priznáva, že inflácia by mohla ísť aj naďalej nižšie. Ďalší efekt, ktorý by početné vyhlásenia členov rady guvernérov a samotného Draghiho o pripravenosti konať mali priniesť je oslabenie eura. Trh sa však postupom času stáva rezistentný na podobné vyhlásenia a ich dopad na výmenný kurz EUR/ USD postupne slabne. Spoločná európska mena sa dlhodobo drží na relatívne vysokých úrovniach aj napriek tomu, že FED „uťahuje" svoju menovú politiku ak sa tak zmierňovanie expanzie svojej bilancie dá vôbec nazvať. Aj modely fungujúce na vzťahu rozdielu výnosu 2-ročných nemeckých a amerických štátnych papierov už dlhodobo predpovedajú silnejší dolár no skutočnosť je iná. Ako protiargument sa však dá použiť vývoj a prognóza salda bežného účtu. Toto porovnanie je v prospech eura, keďže eurozóna vyváža viac ako dováža a po jej mene by mal byť aj vyšší dopyt. Naopak USA sú v presne opačnej situácii a dlhodobo viac tovarov importujú. Podľa analýzy Capital Economics by však už aj samotné zotrvanie eura na súčasnej úrovni zvýšilo ceny dovážaných tovarov na konci roka o zhruba 2 %. Menový kanál však nie je jediný a najdôležitejší činiteľ nízkej inflácie. Najvýznamnejšiu úlohu v tomto procese zohral dlhodobý útlm ekonomického rastu až recesia v niektorých štátoch eurozóny. Vzhľadom nato, že inflácia sa správa ako oneskorený indikátor tak aj napriek oživeniu ekonomiky naďalej vnímame jej dopady. Práve tento argument je kľúčový pre tábor, ktorý očakáva nárast cenovej hladiny v dohľadnej dobe. Vyťaženosť súčasných produkčných kapacít postupne rastie, čo je nepochybnou známkou oživenia ekonomiky a mala by byť len otázka času kedy na tento vývoj bude reflektovať aj vývoj cien.

obr7.JPG

Najbližšie zasadnutie ECB (8.5.2014) bude pre očakávania o prijatí opatrení opäť raz ostro sledované. Prezident ECB pri svojom nedávnom verejnom vystúpení využil možnosť a vymenoval viaceré opatrenia, ktoré by mohli využiť na potlačenie súčasných problémov eurozóny. V závislosti od očakávania vývoja inflácie je trh nejednotný aj v tom, aké opatrenia by centrálnou bankou mohli byť prijaté. Na jednej strane sa spomína zníženie základnej refinančnej sadzby a prípadné regulatórne zmeny pre rozšírenie možností založenia aktív až po kvantitatívne uvoľňovanie v kombinácii s negatívnou depozitnou sadzbou.

V pozadí deflačných obáv môžeme sledovať už spomínané oživovanie rastu. To bolo potvrdené aj posledným rýchlym odhadom indexu nákupných manažérov za apríl. Uverejnené výsledky však ukazujú aj rozširujúcu sa nerovnováhu v očakávaniach budúceho rastu najväčších ekonomík eurozóny Francúzska a Nemecka. Kým v Nemecku sa index dostal na hodnotu 56.3, čo predstavuje medzimesačný nárast o dva body, vo Francúzsku klesol o 1,3 bodu na 50,5. Takáto úroveň indexuje indikuje takmer nulový medzikvartálny rast vo Francúzsku, naopak Nemecko by sa mohlo tešiť rastu okolo 1 %. Zostáva len dúfať, že tak ako v posledných kvartáloch aj teraz sa pesimizmus francúzskych manažérov ukáže ako prehnaný a výsledné čísla rastu HDP budú k nemeckým číslam bližšie ako to indikuje PMI.

Maďarsko opäť znížilo sadzby

Na poslednom zasadnutí maďarskej centrálnej banky sa naplnili očakávania a videli sme dvadsiate prvé zníženie základnej úrokovej sadzby na 2,5 %. Cyklus znižovania sadzby sa začal ešte v auguste roku 2012. Odvtedy sa maďarská centrálna banka prostredníctvom tohto kanála snaží kontinuálne poskytovať dodatočný impulz ekonomike nízkymi sadzbami. Vplyv to má samozrejme aj na výmenný kurz forintu voči euru a to sa postupne z úrovne okolo 280 dostalo do pásma 305-310 forintov za euro. Prudké oslabenie meny by však bolo vnímané ako brzda pre znižovanie základnej sadzby. S takýmto vývojom je však maďarská menová autorita očividne komfortná a berúc do úvahy jej posledné vyjadrenie tak ďalšie zníženie na 2,4 % je pomerne pravdepodobné. Maďarskí kolegovia predpokladajú, že tu by sa mohlo nachádzať aj dno tohto dlhého cyklu a do úvahy berú aj sadzby v Poľsku, kde sú na úrovni 2,5 %.

obr8.JPG

Kontakty:

robert_prega@tatrabanka.sk
juraj_valachy@tatrabanka.sk
boris_fojtik@tatrabanka.sk


Upozornenie: Súbor informácií obsiahnutý v tomto mesačníku (ďalej len „Informácie") nie je návrhom na uzatvorenie zmluvy, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb. Tatra banka, a.s. (ďalej len „Banka") pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere údajov z verejne dostupných zdrojov, ktoré pre spracovanie Informácií použila. Banka nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Sprístupnenie Informácií sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Banka ani tretie strany, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi tretích krajín. Akékoľvek preberanie Informácií je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Banky len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona číslo 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Poradíme vám?


www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ekonomicke-analyzy/mesacnik-april/