Mesačník Február

27.02.2014

Kto sa skrýva za číslami vysokej nezamestnanosti?
Nezamestnanosť bola paradoxne najnižšia tesne po krachu Lehman Brothers. Miera nezamestnanosti však pri porovnávaní s inými krajinami vždy vyčnievala, čo okrem iného spôsobuje aj vyššia miera participácie na trhu práce. Pri súčasnom počte pracovných miest a predpokladanom vývoji demografie (poklese počtu ľudí v aktívnom veku) by sa nezamestnanosť dostala pod 10 % percent až okolo roku 2025. Štruktúra nezamestnaných hovorí jasne v neprospech mladých a menej vzdelaných ľudí.

Ekonomika eurozóny oživuje
Podľa údajov Eurostatu ekonomiky štátov EÚ v závere roka naďalej oživovali. Dôležité je, že predstihové mesačné ukazovatele naznačujú pokračovanie rastu aj v prvej polovici roka 2014. Avšak štáty ako Grécko či Cyprus sú stále v hlbokej recesii. V roku 2014 by sme mali vidieť rast, ktorý je založený nielen na exporte, ale aj na spotrebe domácností a na investíciách.

Inflácia je pre centrálnych bankárov až nepríjemne nízka

Miera inflácie dosiahla na Slovensku rekordne nízku hodnotu 0,0 %. Podobne nízke úrovne vidíme aj v iných krajinách. V eurozóne ako celku bola januárová inflácia na úrovni 0,7 %, čo je pomerne dosť vzdialené cieľu ECB - 2 %. Preto ak sa ukáže, že strednodobá predikcia inflácie bude hlboko pod 2 %, ECB môže už na marcovom zasadnutí znížiť základnú sadzbu na 0,1 %.

Ekonomická situácia na Ukrajine sa zhoršuje

Ekonomická situácia Ukrajiny sa zhoršuje už vyše roka. Na vine je dlhodobo zlá konkurencieschopnosť krajiny, jej previazanosť na Rusko, ktorého ekonomika klesá, a celková neistota spôsobená vyhrotenou politickou situáciou. Fixný výmenný režim hrivny voči USD nevydržal devalvačný nápor a hrivna oslabila o 12 %. Krajina nutne potrebuje okamžitú finančnú pomoc a naštartovanie hlbokých ekonomických reforiem.

Kto sa skrýva za číslami vysokej nezamestnanosti?


Nezamestnanosť je dlhodobo kľúčovým problémom slovenskej ekonomiky, nad ktorým sa pozastavujú nielen domáci ekonómovia. Jej miera nebola počas celej slovenskej histórie nižšia ako 8,7 %. Paradoxne bola na minime po krachu Lehman Brothers v poslednom kvartáli 2008 v dozvuku najsilnejšej konjunktúry. Nezamestnanosť je sama osebe oneskorený indikátor ekonomickej výkonnosti a na jej zmeny reaguje po uplynutí 1 až 2 kvartálov (v závislosti od pružnosti pracovného trhu). Naopak, najvyššia miera nezamestnanosti sa v roku 2001 pohybovala tesne pod 20 % zo všetkých, ktorí mali záujem o prácu.


Nie je nezamestnanosť ako nezamestnanosť - alebo aké faktory ju ovplyvňujú


Záujem o prácu, inak povedané participácia na trhu práce, sa v čase mení a taktiež má vplyv aj na mieru nezamestnanosti. Na Slovensku je priemerná hodnota tohto ukazovateľa z dlhodobého pohľadu blízko úrovne 69 %, čo je tesne pod priemerom eurozóny (70 %). Miera participácie je z časti odpoveď na to, prečo sme aj v regionálnom porovnaní negatívnymi hviezdami v miere nezamestnanosti. S výnimkou Česka máme najvyššiu mieru participácie, a aj vďaka tomu má napríklad ekonomicky slabšie Rumunsko podstatne nižšiu mieru nezamestnanosti. Ďalším kľúčovým aspektom je miera zamestnanosti. Tu môžeme vidieť štatistickú zhodu - s naším severným susedom sme na jednej úrovni. Naše ekonomiky dokážu zamestnať len necelých 60 % svojej populácie vo veku 15 až 64 rokov. Voči priemeru eurozóny strácame viac ako 4 p. b. a na najlepšie ekonomiky celých 20 p. b. Island alebo Švajčiarsko dokážu zamestnať viac ako 79 % populácie v produktívnom veku.

Postupne sa dostávame k ďalšiemu faktoru, ktorý má veľmi silný vplyv na trh práce, a tým je demografia. Pre vývoj tohto faktora sa môže stať, že nezamestnanosť rastie, hoci ekonomike sa darí, alebo naopak. Inak povedané, za nezmenených podmienok sa pri prudkom raste vekovej skupiny od 15 do 64 rokov bez adekvátneho nárastu pracovných miest veľmi rýchlo vyšvihne aj nezamestnanosť. Toto platí aj opačne. Keď si predstavíme, že slovenská ekonomika je pokusné laboratórium, kde vieme vývoj väčšiny dôležitých faktorov ovplyvňujúcich nezamestnanosť zafixovať a jediná premenná, ktorá by sa menila, by bola demografia, tak pri súčasnom počte pracovných miest a poklese počtu ľudí v aktívnom veku by sa nezamestnanosť dostala pod 10 % percent až okolo roku 2025. 

Nárast počtu pracovných miest a teda nepriamo nezamestnanosť ovplyvňuje aj produktivita práce. Hypoteticky môže ekonomika rásť aj o desať percent bez vytvorenia jediného extra pracovného miesta. Ako je to možné? Buď extrémne zlepšenou organizáciou práce súčasných zamestnancov, ale pravdepodobnejšie je, že to spôsobil zvýšený podiel technológií vo výrobnom procese prostredníctvom investícií. Slovenská ekonomika sa vyznačovala prudkým rastom produktivity, a teda aj keď ekonomika rástla vysokým tempom nevytvárala toľko pracovných miest, ako by pri podobnom raste vytvárala ekonomicky vyspelejšia ekonomika. Dnes sa však dá povedať, že obrovskú medzeru v produktivite sme do istej miery dobehli, a aj preto bude Slovenská ekonomika aj pri nižšom raste schopná vytvárať nové pracovné miesta.


Tri miery nezamestnanosti

Špecifikom štatistík trhu práce je viacero metodík, ktorými sa počítajú. Len miera nezamestnanosti má tri metodiky: registrovaní ľudia na úradoch práce (vychádza každý mesiac), nezamestnanosť zisťovaná dotazníkovou metódou (publikovaná kvartálne) a kombinácia týchto štatistík publikovaná Eurostatom, ktorá sa používa na medzinárodné porovnanie. Aj samotná registrovaná nezamestnanosť sa ešte delí na disponibilnú a celkovú, čo robí situáciu ešte neprehľadnejšou. Mediálne zaujímavejšou je miera disponibilných registrovaných, ktorá je znížená o nezamestnaných, napr. práceneschopných, v dobrovoľníckej službe alebo v rekvalifikácii. Práve tieto možnosti prehadzovania ľudí z kategórie do kategórie umožňujú meniť mieru disponibilnej nezamestnanosti tak, ako sme videli od júna minulého roku. Len touto metodickou zmenou sa disponibilná miera nezamestnanosti za posledné mesiace znížila v priemere zhruba o 0,3 p. b. Aj preto by bolo možno lepšie zameriavať sa na celý agregát, teda na mieru nezamestnaných vrátane nedisponibilných uchádzačov. Rozdiel medzi týmito dvomi ukazovateľmi je štandardne viac ako 1 p. b. Miera nedisponibilnej registrovanej nezamestnanosti je závislá okrem stavu ekonomiky najmä od prísnosti kritérií registrácie uchádzača o zamestnanie. Tu bola v poslednom období tiež zaznamenaná zmena, ktorá spôsobila netradične vysoký odtok nezamestnaných zo štatistiky úradov práce. A kým v štatistikách úradu práce sme videli v 3. kvartáli pokles miery nezamestnanosti, ŠÚ SR zaznamenal jej mierny nárast.

Zaujímavý rozdiel v štatistike nezamestnanosti počítanou metódou VZPS by vznikol v prípade, že všetkých ľudí na aktivačných prácach (núdzovej činnosti na využitie pracovných síl) by sme evidovali ako nezamestnaných. Tento rozdiel sa šplhá k dvom percentuálnym bodom. Aj medziročne vidíme pomerne prudký nárast počtu ľudí na tomto type prác, čím bola nezamestnanosť v priemere za prvé tri kvartály roka znížená o 0,4 p. b.

 

Kto spôsobuje vyššiu nezamestnanosť

Ak sa porovnáme s priemerom eurozóny, príčiny vyššej miery nezamestnanosti sa nám sčasti odhaľujú. Tak ako už bolo uvedené vyššie, „chuť pracovať", teda miera participácie, je na Slovensku veľmi podobná tej v eurozóne, a preto sa musíme pozrieť detailnejšie aj na ostatné štatistiky. Zaujímavý pohľad nám poskytne porovnanie miery nezamestnanosti jednotlivých vekových intervalov nezamestnaných. Oproti eurozóne nám vyskakuje najmä miera nezamestnanosti mladých, ale aj ľudí nad 45 rokov.

Rovnakú odpoveď dostaneme, aj keď simulujeme mieru nezamestnanosti v eurozóne mierou participácie jednotlivých vekových kategórií, aká je na Slovensku. A do tretice nám rovnakú odpoveď poskytne pohľad na porovnanie počtu nezamestnaných voči celkovému počtu ľudí v danej vekovej kategórii. Zaujímavý rozdiel vidieť len pri vekovej kategórii Slovákov od 20 do 24 rokov. Príčinou je skresľujúca štatistika, ktorá mieru nezamestnanosti ľudí vo veku 20 až 24 rokov nadhodnocuje. Na zopakovanie, nezamestnanosť sa počíta ako pomer nepracujúcich a súčtu nepracujúcich a pracujúcich, teda ekonomicky aktívnych ľudí. Avšak v prípade, že počet ekonomicky aktívnych je skreslený študujúcimi (teda neaktívnymi, ktorých je v prípade tejto vekovej kategórie na Slovensku veľký počet), menovateľ zlomku je významne znížený a výsledná miera nezamestnanosti je následne vyššia. Nič to však nemení na tom, že aj štruktúra nezamestnaných hovorí v neprospech mladých, keď ľudia do 30 rokov tvorili v roku 2012 až 37 percent zo všetkých nezamestnaných.

Ďalším aspektom je aj miera vzdelanosti. V tomto ukazovateli zaostávame za priemerom eurozóny najmä v prípade vysokoškolského vzdelania. A práve miera nezamestnanosti ľudí s vysokoškolským diplomom je na Slovensku jedna z najnižších. Rovnako aj štruktúra nezamestnanosti hovorí v prospech vzdelanejších ľudí, ktorí netvorili ani 10 % zo všetkých nezamestnaných. Nie prekvapivo práve regióny s najvyšším podielom obyvateľov iba so základným vzdelaním sú v rebríčku nezamestnanosti najvyššie, tak prešovský, ako aj banskobystrický región majú až 9 % ekonomicky aktívnej populácie iba so základným vzdelaním.

Minulosť, ale aj viaceré súčasné štúdie poukazujú na to, že miera nezamestnanosti na Slovensku by bola stále relatívne vysoká aj v prípade ekonomického oživenia. To znamená, že Slovensko nemusí a ani by nemalo čakať na globálne oživenie ekonomiky, ktoré by prinieslo väčší dopyt a nové pracovné miesta. Pretože aj samo si vhodnými štrukturálnymi zásahmi do nastavenia pracovného trhu vie pomôcť. Vidíme, že najmä nízko vzdelaná pracovná sila tvorí veľkú časť problému. Práve preto je potrebné vytvoriť motivujúce podmienky jednak pre zamestnávateľov, ale aj pre samotných nezamestnaných, aby ich motivácia pracovať bola čo najvyššia. V horšom prípade budeme musieť čakať desiatky rokov, kým sa štruktúra obyvateľstva zmení, otázne však je, či je súčasný školský systém nastavený tak, že uplatniteľnosť pracovnej sily bude v budúcnosti lepšia.

 

Mesačné indikátory

Ekonomiky eurozóny oživujú

Rast HDP Slovenska sa v závere roka podľa očakávania zdynamizoval. Vo štvrtom kvartáli rástla ekonomika v reálnom vyjadrení medziročne o 1,5 % a rovnako tak rástla aj v nominálnom vyjadrení. Medzikvartálny rast po sezónnom očistení poskočil na hodnotu 0,4 %, čo je najviac za posledné dva roky. Za celý rok 2013 rástla ekonomika o 0,9 %. Pozitívne výsledky sú podložené aj dobrými mesačnými číslami z jednotlivých sektorov ekonomiky. V posledných mesiacoch roka sa výrazne zvýšil rast priemyselnej produkcie, ktorá bola v decembri medziročne vyššia o viac ako 10 %. V miernych plusových číslach bol aj medziročný rast tržieb maloobchodu. K dobrému rastu ekonomiky mohlo čiastočne prispieť aj teplé počasie, ktoré pomohlo najmä stavebníctvu. Zdá sa, že toto odvetvie by mohlo mať najhoršie za sebou, aj keď 10 % rast produkcie v decembri nie je verným zobrazením reality. Viac detailov o štruktúre rastu ekonomiky sa dozvieme až 5. marca, keď budú zverejnené podrobné údaje o HDP.

Napriek tomu, že reálny rast ekonomiky je pomerne nízky, tak má pozitívny vplyv na zamestnanosť. Tá už druhý štvrťrok po sebe dokázala rásť, no pri medziročnom pohľade sa zvýšila len symbolicky - o 0,1 %.

Vďaka veľmi pomalému rastu cien máme možnosť sledovať relatívne neštandardný jav, a to zhodu reálneho a nominálneho medziročného rastu. Nominálny rast, ktorý je štandardne vyšší ako reálny pre infláciu, ovplyvňuje najmä prognózu daňových príjmov. Preto revidovanie reálneho rastu nahor pre nižšiu infláciu nemusí automaticky znamenať vyššie daňové príjmy. Zároveň ukazovatele o stave verejných financií, ktoré sa dávajú do pomeru k nominálnemu HDP, sa nebudú zlepšovať tak rýchlo, ako by naznačoval samotný reálny rast.

Podobne dobré čísla o ekonomickom raste sme zaznamenali aj v iných štátoch eurozóny. Celý blok jednotnej meny medzikvartálne narástol o 0,3 % za Q 4 2013. Ekonomiky jednotlivých štátov rástli buď v súlade s očakávaním, alebo dokonca rýchlejšie. Takýmto pozitívnym prekvapením bolo napríklad Nemecko, ktoré malo medzikvartálny rast 0,4 %. Jedinou výnimkou bolo Fínsko, kde výška poklesu prekvapila a dosiahla až 0,8% k/k. Portugalsko rastie už tretí štvrťrok po sebe a zdá sa, že sa vymanilo z recesie. Naopak, ekonomiky Grécka a Cypru sú stále v hlbokej recesii.

V prvom štvrťroku 2014 očakávame pokračovanie oživovania, čomu nasvedčuje vývoj predstihového indikátora PMI za február 2014. Jeho hodnota síce nerastie ďalej na vyššie úrovne (vo februári 52,7 bodu vs 52,9 v januári), no stále je v jednoznačne nad potrebnou hranicou 50 bodov. Výnimkou je stále Francúzsko, ktorého hodnota indexu poklesla a je ešte hlbšie pod 50 (47,6 bodov vs. január - 48,9). Oficiálne údaje o HDP sú však lepšie a nekorešpondujú s týmto indikátorom.


Inflácia sa drží na veľmi nízkych úrovniach

 

S napätím očakávaný januárový výsledok inflácie potvrdil, že na Slovensku máme historicky najnižšiu mieru inflácie na úrovni 0,0 %. Medzimesačne sa ceny posunuli o 0,2 % vyššie, čo je pre január obvyklé, no zároveň platí, že v prípade januárového rastu je takýto medzimesačný rast je najpomalší za posledných 15 rokov.


Spadnutiu do deflačného pásma sme sa vyhli vďaka zmene v trende vývoja cien potravín (2,8 %, m/m). Tie priebežne od polovice roka postupne spomaľujú rast, no v januári sa medziročné tempo zvýšilo. Najdynamickejšie rástli ceny ovocia a zeleniny, čo je pre toto ročné obdobie príznačné. Naopak, na medzimesačnej báze najviac klesli ceny oblečenia a odevov (-1,9 %, m/m). Podstatný podiel na nízkej inflácií majú regulované ceny energií. V apríli 2013 došlo k zníženiu cien elektriny o 3 % a teraz v januári 2014 o ďalších 6 %. Ceny plynu sa v januári prakticky nemenili. Preto medziročný pokles cien v kategórií bývanie, ktoré má veľkú váhu v spotrebnom koši, o 0,9 % bol dôležitým faktorom, ktorý utlmuje mieru inflácie. No treba povedať, že aj v iných spotrebných kategóriách vidíme veľmi nízky rast cien.

Prvý mesiac roka je často kľúčový v určení úrovne inflácie v danom roku. Predpoklad krátkodobého prepadu do deflácie sa vďaka januárovým číslam výrazne minimalizoval. S postupným oživovaním ekonomiky očakávame nárast dopytovej inflácie, ktorá bude následne mierne dvíhať celkovú hladinu cien. Predpokladáme, že do konca roka sa medziročný rast cien opäť dostane nad jedno percento a celoročný priemer by sa mal pohybovať okolo 0,7 % r/r.

Nízku mieru inflácie vidíme aj v iných krajinách eurozóny. Rýchly odhad za január (0,7 %) naznačuje, že deflácia v eurozóne nateraz nehrozí, no rast jej hodnoty smerom k cieľu ECB (2 %) bude len pozvoľný a dlhodobý. Pokiaľ by sa ukázalo, že strednodobá prognóza inflácie bude stále len niečo nad 1 %, tak ECB pravdepodobne pristúpi k ďalšiemu uvoľneniu monetárnej politiky, napríklad k zníženiu základnej sadzby na 0,1 % alebo zníženiu potreby minimálnych rezerv z 1 % na 0 % (suma z vkladov, ktorú musia držať komerčné banky v ECB). Nová prognóza inflácie a ekonomiky by mala byť hotová už v marci, takže prvé prekvapenie o zmene sadzieb môže nastať už na marcovom zasadnutí ECB.


Maďarská centrálna banka znížila sadzby napriek slabému forintu

Maďarská centrálna banka
(MNB) na svojom zasadnutí 18. februára znížila kľúčovú sadzbu o 15 bodov na 2,7 %. Trhy čakali zníženie o 10 bodov, no aj tak samotný krok bol predsa len prekvapením. Od posledného zníženia sadzieb (január 2014) sa podstatné indikátory finančného trhu vyvíjali skôr zle a zníženie sadzieb tento stav zhoršilo: forint po januári oslabil o 2,5 % a výnosy štátnych maďarských dlhopisov vzrástli o 60 bodov podobne ako cena kontraktu na poistenie proti insolventnosti vlády (CDS). Preto trh očakával skôr krok, ktorý by stabilizoval situáciu na trhu. MNB zdôvodnila zníženie sadzieb nízkou infláciou a nízkym ekonomickým rastom. Tieto dva argumenty sú pravdivé, no dôležité sú aj širšie okolnosti a napätie na finančnom trhu. MNB pri zverejnení rozhodnutia neformulovala náznaky ďalšieho vývoja, a tak napätie na trhu nepoľavilo. Preto naši maďarský kolegovia očakávajú v ďalšom období volatilný kurz forintu voči euru okolo úrovne 310. Až oslabenie forintu k hranici 320 EUR/HUF zrejme primälo centrálnu banku k radikálnejším krokom na stabilizáciu situácie. Takým môže byť jasné stanovisko o konci cyklu znižovania sadzieb alebo dokonca ich zvýšenie.

 

Ekonomická situácia na Ukrajine sa zhoršuje


Dramatický politický vývoj na Ukrajine, ktorý trvá už dlhé týždne, sa prejavuje aj na ekonomike. Už v druhej polovici minulého roka ekonomika začala spomaľovať a jej vývoj najmä na finančnom trhu v ostatných týždňoch len eskaloval. Výhľad politického riešenia je nepredikovateľný, keďže v hre je viacero strán (prezident, hlavní oligarchovia, protestujúci a zahraničné mocnosti) a zdanlivo neprekonateľné rozdiely medzi nimi. Naši ukrajinskí kolegovia očakávajú, že krajinu čakajú podstatné zmeny, akými sú predčasné parlamentné voľby, nový prezident a zmena politického systému. Zmena ústavného zákona posilní moc parlamentu na úkor prezidenta. Zároveň je veľmi ťažké načrtnúť načasovanie týchto zmien. Podľa ich názoru rôznosť a komplexnosť záujmov jednotlivých strán bude znamenať pomalé prijímanie ústavných zmien. Na druhej strane, ekonomický vývoj si žiada prijať rozhodnutia veľmi rýchlo. Preto prijímanie kompromisných riešení sa bude asi diať pod eskalujúcim ekonomickým tlakom.


Vývoj ekonomiky je stále slabší


Podľa oficiálnych údajov sa výkon ukrajinskej ekonomiky v roku 2013 nezmenil oproti roku 2012. Po piatich po sebe idúcich štvrťrokoch poklesov ekonomiky v závere roku 2013 ekonomika dokázala rásť. Bohužiaľ, nemožno to považovať za zmenu trendu, keďže zásluhu na lepšom čísle má dobrá úroda, ktorej zber sa posunul za september pre počasie. Väčšina dôležitých sektorov ako stavebníctvo, priemysel alebo obchod aj v závere roka 2013 klesala.


Januárové mesačné indikátory nepriniesli iný obraz a priemyselná výroba v januári poklesla medziročne o 5 %. Klesla produkcia v ťažbe železnej rudy a aj v exportne orientovaných odvetviach priemyslu ako strojárstvo, metalurgia či chemický priemysel. Rafinérie na spracovanie ropy už tri roky po sebe postupne ukončujú svoju činnosť, keďže sa neinvestovalo do ich modernizácie. Stavebníctvo je na tom v podstate najhoršie - produkcia sa v januári prepadla o 16 %. Dôležité je uvedomiť si, že ukrajinský priemysel je veľmi závislý na ruskom hospodárstve, ktorého výkon tiež klesá. Podobná pochmúrna situácia je v ďalších ekonomikách rozvíjajúcich sa krajín, do ktorých Ukrajina exportuje. Zároveň došlo k uvaleniu sankcií na dovoz ukrajinského tovaru zo strany Ruska v minulom roku, ktoré sa snažilo zabrániť podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Preto dnes, keď v eurozóne a aj na Slovensku vidíme oživenie výroby a spotreby, na Ukrajine vidíme pravý opak.

Vývoj inflácie je v podstate podobný ako na Slovensku. V januári dosiahla hodnotu 0,5 % najmä vďaka poklesu cien potravín, ktoré majú v ukrajinskom koši veľkú váhu.

Výmenný kurz hrivny oslabil a sadzby prudko vzrástli

Deficit bežného účtu Ukrajiny za rok 2013 dosiahol hodnotu takmer 9,1 % HDP, čo je pomerne vysoké číslo. Je to výsledok už spomenutého slabého externého dopytu (klesajúca ekonomika Ruska), obchodnej vojny s Ruskom a znižujúcej sa konkurencieschopnosti ekonomiky. Zároveň došlo k zníženiu dovozov tovarov pre nižší dovoz plynu, áut (zavedenie vyššieho cla) a aj nižší dovoz investičných tovarov pre nízku ochotu investovať. Celkovo sa obchodná bilancia krajiny nezlepšila a ekonomika ostáva zraniteľná.

Bilancia platobnej bilancie, ktorá odzrkadľuje aj finančné toky, bola za rok 2013 v pluse 2 mld. USD, ale len vďaka pôžičke od Ruska. Príliv priamych zahraničných investícií za rok 2013 sa znížil na polovicu. Ukrajinské firmy sa už v závere roka snažili zaplatiť čo najviac zo svojich zahraničných úverov v cudzej mene a splátky úverov v závere roka boli takmer dvojnásobne vyššie ako po iné roky.

Ťažko skúšaný fixný menový režim nevydržal eskaláciu politickej situácie. Ukrajinská národná banka (NBU) udržiavala štyri roky fixný kurz hrivny voči USD v úzkom 2 % pásme na úrovni 8 UAH za 1 USD. V ostatných týždňoch rástol dopyt po výmene hrivien za doláre najmä z podnikového sektoru a rýchly pokles devízových rezerv donútil NBU zrušiť fixný kurz. Okamžite po zrušení fixného režimu hrivna oslabila o 9 % voči USD a vzhľadom na kriticky nízke zásoby devízových rezerv NBU nebola schopná podporiť kurz. Preto v snahe zabrániť väčšej devalvácii zaviedla obmedzenia na pohyb kapitálu, medzi ktoré patrí napríklad limit na nákup devíz pre fyzické osoby alebo zákaz nákupu devíz na predčasné splatenie devízových úverov firmami. Tieto administratívne opatrenia síce krátkodobo zastavili ďalšie oslabovanie hrivny, no nie sú schopné ich zastaviť dlhodobo. V piatok 21. februára bolo oslabenie na úrovni 12,5 % oproti pôvodnej fixnej úrovni. Ukrajina nutne potrebuje ďalšiu externú finančnú pomoc od Ruska, EÚ alebo MMF.

Situácia na peňažnom trhu (splatnosť do 1 roka) je adekvátna politickej situácií. Objem peňazí na peňažnom trhu sa scvrkol vďaka devalvačným očakávaniam a výberom depozít zo strany podnikov či obyvateľstva. Následne úrokové sadzby vyleteli na úroveň 25 - 30 % začiatkom februára. V ostatných dňoch sa situácia stabilizovala a sadzby ďalej nerastú - 1-mesačná sadzba je na úrovni 20 %. Národná banka zároveň umožnila bankám v prípade potreby čerpať mimoriadnu likviditu v prípade náhleho a veľkého odlivu depozít. Jedna z najväčších ukrajinských bánk ju údajne už čerpá.

 

K vyberaniu peňazí z bánk dochádza len obmedzene

Vývoj úverov a depozít v januári 2014 bol negatívny. Celkové úvery poklesli medzimesačne o 0,8 %, čo je pomerne dobrý výsledok vzhľadom na neistotu v ekonomike. Zaujímavý je však vývoj depozít. Podnikové depozitá medzimesačne klesli o takmer 5 % čím sa medziročný rast znížil na 7,2 %. V prvom mesiaci v roku tradične dochádza na Ukrajine k poklesu podnikových depozít, ale časť z depozít bola urýchlene konvertovaná do devíz. V januári kulminovali devalvačné tlaky a podniky sa snažili ochrániť hodnotu svojich hrivnových vkladov. Z tohto istého dôvodu poklesli aj vklady obyvateľstva. V januári klesli ich vklady o 0,4 %, čo je prvý pokles vkladov od októbra 2012. Zaujímavé je, že depozitá domácností v zahraničnej mene poklesli ešte rýchlejšie. Obyvatelia pod tlakom obáv zo znehodnotenia meny vyberali vklady a konvertovali ich do USD. Tie však už neukladali v bankách z obáv o ich ďalší osud. Z januárových údajov však nemožno hovoriť o panickom správaní obyvateľstva či firiem. Uvidíme, čo ukáže február, keď sa situácia v Kyjeve naozaj zdramatizovala.

Upozornenie: Súbor informácií obsiahnutý v tomto mesačníku (ďalej len „Informácie") nie je návrhom na uzatvorenie zmluvy, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb. Tatra banka, a.s. (ďalej len „Banka") pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere údajov z verejne dostupných zdrojov, ktoré pre spracovanie Informácií použila. Banka nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Sprístupnenie Informácií sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Banka ani tretie strany, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi tretích krajín. Akékoľvek preberanie Informácií je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Banky len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona číslo 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

Stiahnite si vydanie celého mesačníka, február 2014.pdf [PDF, 232 kB]

 

Kontakt:
Boris Fojtík
Ekonomický analytik
boris_fojtik@tatrabanka.sk
02/5919 2833

Poradíme vám?


www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ekonomicke-analyzy/mesacnik-februar/