Mesačník Jún

01.07.2014

ECB predstavila opatrenia na povzbudenie ekonomiky

Napriek relatívne dobrému vývoju predstihových indikátorov naprieč krajinami eurozóny a sektormi, eurozóna sa stále nachádza pod svojim potenciálom. Tempo rastu je príliš pomalé na to, aby sa produkčná medzera viditeľnejšie uzatvárala a teda, aby sa inflácia v horizonte 1-2 rokov dostala na svoju želanú úroveň. Vývoj peňažnej zásoby M3 a úverovania len podčiarkuje nutnosť ďalších krokov na podporu rastu HDP. Centrálna banka však nevie robiť zázraky na počkanie a jedine dobré vládne reformy vedia udržateľne zrýchliť rast.

 

Slovenské domácnosti zvyšujú rast HDP

Z pôvodne očakávaného rastu 2,2 % medziročne sme sa posunuli k 2,7 %. V roku 2015 očakávame rast o málo vyšší okolo 3 %. Hlavným dôvodom stále sa zlepšujúceho odhadu rastu ekonomiky je najmä domáci dopyt. Príčinou takéhoto viac vybalansovaného rastu je v podstate nulový rast cien a solídny rast nominálnych miezd. Vývoj cien je pre spotrebu veľmi dobrý krátkodobý impulz z dlhodobého pohľadu by však mohol byť kontraproduktívny. Rast hrubého fixného kapitálu bol v prvom kvartáli na Slovensku tiež kladný no v porovnaní s inými krajiny sme nedopadli zďaleka tak dobre ako v prípade domácej spotreby. Výdavky verejnej správy by v tomto roku aj napriek prekročeniu dlhovej brzdy taktiež mohli podporiť rast slovenskej ekonomiky.

obr.JPG

 

 

 

 

 

 

ECB stimuluje ekonomiku

Európska centrálna banka (ECB) predstavila na svojom zasadnutí Výkonného výboru začiatkom júna 2014 sadu opatrení, ktoré majú za cieľ zrýchliť rast ekonomiky a zdvihnúť infláciu bližšie k cieľovej hodnote 2%. Prijatie neštandardných opatrení už avizovala ECB skôr a preto trh nešpekuloval či vôbec budú prijaté nejaké opatrenia ale skôr o ich rozsahu a detailoch. S napätím sa čakalo najmä na to, či ECB použije svoju najsilnejšiu zbraň - nákupy dlhopisov za novovytlačené peniaze (tzv. kvantitatívne uvoľňovanie). To sa nakoniec nestalo, no napriek tomu ohlásené opatrenia sú zaujímavé.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ECB by mala diskutovať skôr o načasovaní rastu sadzieb. V ostatnej dobe prichádzajú väčšinou dobré informácie z ekonomiky. Predstihové indikátory ukazujú pokračovanie rastu v eurozóne dokonca aj v problémových krajinách ako napr. Španielsko. Mierne rastie zamestnanosť a vidíme po dlhej dobe aj rast spotreby domácností a investícií.

ECB však vidí viacero problémov, ktoré sa snaží predstavenými opatreniami naprávať. V prvom rade ide o nízku mieru inflácie, ktorá dosahuje hodnotu 0,5% (jún 2014) a podľa prognózy ECB by mala dosiahnuť hodnotu 1,4% na konci roku 2016. Čo i len mierne zakolísanie v ekonomickom raste by ju mohlo poslať nebezpečne blízko nuly, čo by centrálni bankári veľmi neradi videli. Aj keď ekonomiky rastú, tak rast je príliš pomalý na to, aby sa uzatvárala produkčná medzera a teda aby inflácia rástla.

Druhý problém, ktorý ECB vníma je vývoj úverov podnikom a domácnostiam. Ten je za celú eurozónu v máji medziročne nižší o 1,4%. ECB by ho chcela vidieť v pozitívnom pásme. Ďalej je to veľmi pomalý rast peňažného agregátu M3 (súčet objemu celkových vkladov na bežných účtoch, viazaných vkladoch a vkladoch v peňažných fondoch). Tento agregát momentálne rastie medziročne okolo 1.0 %, pričom by mal rásť aspoň okolo úrovne 4.5%. Ostatne zmieňovaným problémom v tlačových správach ECB sú odlišné sadzby podnikových úverov medzi jednotlivými členskými krajinami. Inak povedané „rovnaký" podnik v Nemecku dostane úver so sadzbou povedzme 3% pričom v Španielsku by dostal 5%.

Balík opatrení, ktoré prijala ECB má ambíciu pomôcť vyriešiť či aspoň urýchliť nápravu vyššie uvedených problémov. Prvé predstavené opatrenie je zníženie základnej úrokovej (2-týždennej) sadzby na 0,15%. Toto zníženie by sa malo premietnuť aj do nižších sadzieb podnikových či spotrebiteľských úverov, čo by malo povzbudiť investovanie do nových výrobných projektov alebo bývania. Treba však povedať, že zníženie základnej sadzby z 0,25% na 0,15% v čase, keď sadzby Euribor sú dlhodobo nízke nebude mať zásadnejší vplyv na ochotu investovať do novej výrobnej linky. Preto aj jeho dopad hodnotíme ako veľmi mierny.

Ďalším opatrením je zníženie depozitnej sadzby na -0,10%. Komerčné banky si zobrali trojročné úvery v celkovom objem takmer 1 000 mld. eur na prelome rokov 2010/2011. Následne časť z peňazí investovali do štátnych dlhopisov, časť na klientské úvery, no zvyšnú časť ukladali v bezpečnom prístave menom ECB. Centrálna banka toto deponovanie peňazí nevidela rada a preto sa snažila vytlačiť ich von z centrálnej banky, aby sa tak dostali do obehu na peňažnom trhu. Pred zasadnutím Výkonného výboru bolo na účtoch ECB uložených zhruba 110 mld. eur. Komerčné banky okamžite stiahli všetky peniaze z ECB a teraz ich ukladajú na medzibankovom peňažnom trhu. Z podobného súdka je aj rozhodnutie ECB nesťahovať na týždennej báze asi 160 mld. EUR z peňažného trhu. Peniaze v takomto objeme boli natlačené v čase, keď bolo Grécko, Írsko, Portugalsko či Španielsko v problémoch a ECB nakupovala za ne vládne dlhopisy uvedených krajín. Tieto peniaze v obave, že by mohli vyvolať inflačné tlaky, boli každý týždeň sťahované z peňažného obehu a to sa už diať nebude.

Kombinácia zníženia základnej sadzby a dodatočnej likvidity z dvoch vyššie uvedených opatrení (spolu 270 mld. eur) spôsobili viditeľný pokles krátkych sadzieb Euribor. V januári a februári 2015 zmaturujú dve veľké trojročné úvery, ktoré poskytla ECB komerčným bankám ešte na pomedzi 2011/2012. ECB bude pravdepodobne pred týmto dátumom znova dodávať likviditu na trh, aby splatnosť tohto úveru nezvýšila Euriborové sadzby.

obr2.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

Štvrtým ohláseným opatrením je tzv. cielené dlhodobé refinančné operácie (skratka T-LTRO). Ide o naozaj neštandardné opatrenia s jednoznačným cieľom - motivovať komerčné banky poskytovať viac úverov za nižšiu sadzbu. ECB umožní komerčným bankám požičať si na 4 roky peniaze v objeme 7% z už poskytnutých úverov podnikom a domácnostiam bez započítania úverov na bývanie (v apríli 2014 to bolo 5 692 mld. eur). Takýto úver dostane banka za základnú sadzbu ECB platnú v čase prijatia úveru plus 0,1% a teda nie za priemernú základnú sadzby počas trvania úveru ako tomu bolo v minulosti. Tieto úvery si budú môcť banky zobrať v septembri a v decembri tohto roku. Následne si ich budú môcť banky navyšovať na štvrťročnej báze na základe objemu novoposkytnutých úverov v sledovanom období (3-násobok poskytnutého objemu).

Pokiaľ nedôjde k rastu úverov toho typu ako požaduje ECB a teda by peniaze boli použité napr. na nákup štátnych dlhopisov, tak banka musí úver vrátiť v septembri 2016. ECB sa rozhodla, že maximálne je ochotná požičať 400 mld. eur.

Úspech tohto opatrenia bude závisieť od jednak stavu bankového sektoru v jednotlivých krajinách a na druhej strane ochote podnikov či domácností si požičať. Slovenský bankový sektor nemá problém s kapitálom, no jediný objemovo zaujímavý rastúci segment sú práve úvery na bývanie, ktorých rast ECB nechce podporovať. Komerčné banky za možnosť zobrať si úver musia zložiť do ECB kolaterál - zábezpeku v podobe samotných úverov. Tieto úvery musia byť pomerne bonitné, čo samo o sebe limituje ich množstvo najmä v problémových krajinách.

Asi 25% možných úverov (z 400 mld. eur) budú môcť poskytnúť nemecké banky. Keď pridáme k tomu Rakúsko, Francúzsko, Belgicko a Holandsko, tak dostaneme asi 56% dostupného objemu (225 mld. eur). Zvyšné peniaze budú môcť poskytnúť krajiny, kde je naozaj problém s dostupnosťou úverov. Zároveň je v týchto krajinách aj problém s kapitálom a ochotou samotných firiem si požičať. Preto si myslíme, že maximálna možná suma 400 mld. eur nebude využitá.

Veľkosť monetárnych stimulov, ktoré sa snaží poskytnúť ECB je stále v porovnaní s USA či Veľkou Britániou nízka. Bilancia americkej centrálnej banky (FED) sa od začiatku krízy v roku 2008 zväčšila na 4,5-násobok a bilancia Bank of England na takmer 5,5-násobok. Pred júnovým zasadnutím ECB, bola bilancia ECB takmer na úrovni 1,6-násobku pred krízou a v prípade, že by bola schopná naplno využiť všetky doposiaľ zverejnené nástroje, tak by sa bilancia zvýšila na 2-násobok predkrízovej úrovne. ECB tak zostáva pomerne veľký manévrovací priestor do budúcnosti.


ECB pristúpi k ďalším opatreniam pokiaľ sa ukáže, že inflačný vývoj je stále veľmi mierny a dopad zverejnených opatrení nevidieť na dostupnosti úverov či rastu inflácie. Na to, aby ECB „dobehla" spomínané dve centrálne banky, musela by dodať na trh asi 2 500 mld. eur. Predstavitelia banky sa vyjadrili, že sa intenzívne pracuje na programe odkupovania tzv. Asset backed securtities (ABS). ECB má záujem znížiť úrokovú sadzbu podnikových úverov resp. podnikových dlhopisov a práve priamym nákupom takto zabalených podnikových úverov môže dôjsť k efektívnemu zníženiu sadzieb. No tento proces je technicky komplikovaný a bude si vyžadovať viac času.

Slovenské domácnosti zvyšujú rast HDP

Vývoj ekonomiky dáva v posledným mesiacoch stále viac a viac dôvodov k optimizmu. Obrátenie trendu z klesajúceho na zvyšujúci sa rast HDP bol všeobecne očakávaný už v priebehu minulého roka. Výsledky prvého kvartálu, ale aj prvé mesačné štatistiky druhého kvartálu však dodávajú ďalšie pozitívne impulzy pri prognózovaní nasledujúceho obdobia. Najmä vďaka tomu sme (podobne ako ministerstvo financií, NBS, alebo iné komerčné banky) mohli pristúpiť k revízii rastu HDP smerom nahor. Z pôvodne očakávaného rastu 2,2 % medziročne sme sa posunuli k 2,7 %. V roku 2015 očakávame rast o málo vyšší okolo 3 %.

Hlavným dôvodom stále sa zlepšujúceho odhadu rastu ekonomiky je najmä domáci dopyt. Kým rast priemyslu ide viac menej v súlade s našimi očakávaniami, spotreba domácností a maloobchodné tržby na to naviazané vykazujú každý mesiac lepšie výsledky.

obr3.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Slovensko však nie je žiadnou výnimkou, práve naopak. Rast domácej spotreby ovplyvňuje ekonomiky väčšiny krajín Európskej únie. Príčinou takéhoto viac vybalansovaného rastu je v podstate nulový rast cien a solídny rast nominálnych miezd. Táto kombinácia spolu s miernym rastom zamestnanosti umožňuje rast reálnej spotreby. Vývoj cien je pre spotrebu veľmi dobrý krátkodobý impulz z dlhodobého pohľadu by však mohol byť kontraproduktívny, čoho sa obáva ECB. Udržateľnosť takéhoto rastu však bude do veľkej miery závisieť od zlepšovania podmienok na trhu práce teda od rastu zamestnanosti a ďalšieho rastu miezd. Ďalším pozitívnym faktorom ovplyvňujúcim spotrebu je aj zmena sentimentu a očakávaní. Tento faktor ovplyvnil aj firmy, ktoré sú ochotné investovať vo väčšej miere, čo sa taktiež pozitívne prejavuje na súčasnom raste a vytvára dobré predpoklady rastu v budúcnosti. Rast hrubého fixného kapitálu bol v prvom kvartáli na Slovensku tiež kladný no v porovnaní s inými krajinami sme nedopadli zďaleka tak dobre ako v prípade domácej spotreby. Miera participácie na všeobecnom raste investícií je do istej miery zrkadlom konkurencieschopnosti krajiny a atraktívnosti jej podnikateľského prostredia. Nedávno vydaný rebríček Svetového ekonomického fóra konkurencieschopnosti krajín Európskej únie potvrdzuje, že Slovensko naďalej stráca na atraktívnosti. Konkrétne v prípade podnikateľského prostredia sme hodnotení ako 23 krajina z pomedzi všetkých 28 členov únie.

Späť k domácej spotrebe. Posledných päť rokov bola táto časť ekonomiky skôr brzdou rastu a ten sme dosahovali najmä prostredníctvom zahraničného obchodu. Domáca spotreba trpela najprv na rapídny pokles zamestnanosti potom zas na pokles reálnych miezd.

obr4.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aj v ekonómii platí, že vyváženosť je z dlhodobého pohľadu prospešná- priam nutná. Z tohto pohľadu je vybalansovanie rastu veľmi vítaná správa. Ako už bolo uvedené vyššie, prispela k tomu najmä kombinácia nízkej inflácie a rastu miezd spolu so stabilizáciou zamestnanosti. K rastu spotreby domácností však vie pomôcť aj sentiment v podobe zmeny správania sa spotrebiteľov a ich nižšej motivácii sporiť. Pokles miery úspor je od najvyšších hodnôt v roku 2012 zreteľný no napriek tomu je ešte ďaleko nad predkrízovými úrovňami. Ďalší faktor by mohli byť naakumulované úspory cez spomínanú dlhodobejšiu zvýšenú tvorbu úspor, ktoré sa v okamihu zmeny očakávaní môžu začať uvoľňovať a rovnako podporiť rast domácej spotreby. Určitý aj keď len ťažko merateľný efekt môže mať stabilizácia cien nehnuteľností, ktorých ceny sú pre domácnosti často krát indikátorom bohatstva. Čiže s jeho poklesom majú domácnosti tendenciu znižovať spotrebu a naopak s jeho rastom sa zábrany k spotrebe znižujú. V súvislosti s domácou spotrebou je na západe ostro sledovaný vývoj poskytovania spotrebiteľských úverov. Kým vo vyspelejších krajinách prebiehalo v posledných rokoch oddlžovanie obyvateľov, na Slovensku sa silný rast dlhu na spotrebu nezastavil. To isté platilo aj v posledných mesiacoch a očakávame, že tento trend sa tak skoro nezastaví a bude pre spotrebu dobrou podporou.

Zvýšenie spotreby domácností sa však nemusí v plnej miere ukázať v raste hrubého domáceho produktu krajiny, keďže časť spotreby sa s veľkou pravdepodobnosťou dovezie z iných krajín. Zaujímavý môže byť preto pohľad na samotnú štruktúru spotreby a štruktúru dovozu. Na jednej strane teda vidieť, že v prvom kvartáli mali najväčší príspevok k rastu spotreby rozličné tovary a služby, doprava (autá a pohonné hmoty) a potraviny. Na druhej strane vidieť, že dovoz rôznych spotrebných tovarov vzrástol medziročne o viac ako 12 %, pohonných hmôt sa zas doviezlo o 8 %, ale dovoz potravín dlhodobo klesá a priemer prvého kvartálu bol 7 %. Potvrdzuje sa, že rast spotreby sa prelieva aj do zvýšených importov a zároveň je vidieť často spomínaný trend nárastu spotreby domácich potravín, keďže ich dovoz klesá pri súčasnom raste ich spotreby.

obr5.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Výdavky verejnej správy by v tomto roku aj napriek prekročeniu dlhovej brzdy taktiež mohli podporiť rast slovenskej ekonomiky. Po rokoch konsolidácie verejných financií kedy boli výdavky tohto sektoru ekonomiky v mínuse alebo len miernom pluse, očakávame najsilnejší rast za posledných päť rokov. Prispeje k tomu aj rast domácej spotreby, ktorý je veľmi vítaný vývoj aj v prípade výberu spotrebných daní a dani z pridanej hodnoty. Je to jeden z faktorov, vďaka ktorému mohlo ministerstvo financií už niekoľký raz za sebou zvyšovať odhad daňových príjmov.

Optimistickejšia situácia je aj v stavebníctve no na úplné zažehnanie problémov v tomto sektore (vysoká druhotná platobná neschopnosť, vysoká miera úverov v omeškaní) to s vysokou pravdepodobnosťou stačiť nebude. Veľavravný je pohľad na porovnanie miery pridanej hodnoty stavebníctva v porovnaní s predošlými rokmi, ale aj v porovnaní s inými krajinami Európy. Môžeme zreteľne vidieť, že veľkosť poklesu tvorby pridanej hodnoty v našom stavebnom sektore zďaleka nedosahuje rozmerov v krajinách, kde bol tento sektor ešte viac rozrastený. Zároveň je vidieť, že v roku 2013 je slovenský stavebný sektor na tretej priečke spomedzi všetkých krajín EU. Hlavným odkazom tohto porovnania je, že po stabilizácii stavebníctva sa žiadny ďalší raketový nárast čakať nedá pretože jeho podiel na ekonomike je stále pomerne veľký.

obr6.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rast, ktorý naštartoval koncom minulého roka by mal byť stabilnejší a trvalejší ako ten, ktorý sme videli v roku 2010. Na druhej strane by bolo predčasné radovať sa a nepokračovať v zlepšovaní konkurencieschopnosti krajiny. Dvojnásobne to platí v prípade Slovenska, ktoré onedlho narazí na hranicu 80 % priemeru HDP Európskej únie, čo sa ukazuje ako magická hranica pre dobiehajúce ekonomiky. Bez zásadných reforiem školstva, vedy, výskumu a súdnictva sa posun ekonomiky do prvej ligy podarí len veľmi ťažko.

obr7.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

obr8.JPG

 

 

 

 

 

 

 

Kontakty:
robert_prega@tatrabanka.sk
juraj_valachy@tatrabanka.sk
boris_fojtik@tatrabanka.sk

 

Upozornenie:
Súbor informácií obsiahnutý v tomto dokumente (ďalej len "Informácie") nie je návrhom, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, marketingovým oznámením, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych prepisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb. Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 71/B (ďalej len „Tatra banka, a.s.") pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere Informácií z verejne dostupných zdrojov, ktoré použila pri spracovaní Informácií. Tatra banka, a.s. nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Vyjadrenia a stanoviská prezentované v rámci Informácií sa nemusia zhodovať s vyjadreniami a stanoviskami Tatra banky, a.s. ani iných subjektov. V prípade, ak sú medzi Informáciami uvedené aj údaje o výkonnosti akéhokoľvek finančného nástroja, či už v minulosti alebo ako odhad do budúcnosti, potom Tatra banka, a.s. upozorňuje na skutočnosť, že sa nejedná o spoľahlivý ukazovateľ o výkonnosti v budúcnosti. Obsah tohto dokumentu nebol skontrolovaný žiadnym orgánom dohľadu. Klientom sa odporúča postupovať s primeraným uvážením vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente a v prípade akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente, odporúčame klientom aby sa poradili s príslušnými odborníkmi. Daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a v budúcnosti sa môže zmeniť. Sprístupnenie Informácií obsiahnutých v tomto dokumente sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tatra banka, a.s. ani ďalšie subjekty, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi iných krajín. Akékoľvek preberanie Informácií uvedených v tomto dokumente je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Tatra banky, a.s. len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Poradíme vám?


www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ekonomicke-analyzy/mesacnik-jun-1/