Mesačník Máj

05.06.2014

Eurozóna potrebuje ďalšie monetárne stimuly

Napriek relatívne dobrému vývoju predstihových indikátorov naprieč krajinami eurozóny a sektormi, ekonomika eurozóny sa stále nachádza pod svojim potenciálom. Tempo rastu je príliš pomalé na to, aby sa produkčná medzera viditeľnejšie uzatvárala a teda, aby sa inflácia v horizonte 1-2 rokov dostala na svoju želanú úroveň. Vývoj peňažnej zásoby M3 a úverovania len podčiarkuje nutnosť ďalších krokov na podporu rastu HDP. Centrálna banka však nevie robiť zázraky na počkanie a jedine dobré vládne reformy vedia udržateľne zrýchliť rast.

Klesajúce úroky podporili dostupnosť bývania

V prvom kvartáli 2014 bolo percento výdavkov v priemernej slovenskej rodine na splátku novej hypotéky 22,1 %, z príjmu v Bratislave to bolo o niečo viac 23,5 %. Za posledný rok prispeli k zlepšeniu dostupnosti bývania najmä úrokové sadzby, ktoré dosahujú historické minimá. Naopak, znižovanie miery LTV (loan - to - value), čiže veľkosti úveru na bývanie voči cene nehnuteľnosti bude pre kupujúcich s nízkou mierou úspor istá bariéra, ktorá nákup nehnuteľnosti minimálne oddiali.

HDP v Európe, Francúzsko verzus Nemecko

Rozdiel v medzikvartálnom raste medzi Nemeckom a Francúzskom bol najväčší od 2. kvartálu 2010. Podobný vývoj je hodnotený negatívne najmä z toho dôvodu, že naštrbuje fungovanie tandemu Nemecko - Francúzsko ako hlavných nositeľov politiky Európskej únie a eurozóny. Rast eurozóny ako celku bol o niečo pomalší ako v predošlom kvartáli a dosiahol úroveň 0,2 %.

V strednej Európe sa menová politika tak skoro uťahovať nebude

Veľmi pomalý rast cien sa netýka iba eurozóny, ale zasahuje takmer všetky krajiny Európy a stredoeurópsky región obzvlášť. V apríli bola medziročná zmena cien v rozmedzí od -0,2 % po 0,3 %. Tento vývoj cien dáva našim susedom priestor na dlhodobejšie udržiavanie uvoľnených menových podmienok a preto sa sprísňovanie menových politík v tomto roku pravdepodobne konať nebude.

 


Eurozóna pokračuje v raste

Zverejnené čísla o raste ekonomiky eurozóny za 1Q 2014 ukázali, že (1) oživovanie v eurozóne síce pokračuje, no je pomalšie ako sme čakali a zároveň, že (2) rozdiely medzi jednotlivými štátmi stále pretrvávajú. Treba však povedať, že aj od nástupu krízy sú na globálnej úrovni rozdiely medzi výkonmi veľkých ekonomických blokov. Nižšie uvedený graf ukazuje, že výkon ekonomiky USA momentálne dosahuje asi o 6,7% vyšší výkon ako pre začiatkom krízy (1Q 2008). Japonsko sa drží tesne nad predkrízovou úrovňou (+1,6%), pričom treba povedať, že v marci 2011 bolo zasiahnuté veľkým zemetrasením. Pod predkrízovou úrovňou je stále eurozóna (-1,8%) a veľmi tesne aj Veľká Británia (-0,6%).

V USA bol úvodný prepad menší ako v iných štátoch kvôli fiškálnej politike, ktorá za cenu vysokých deficitov verejných financií nahradila oslabený súkromný dopyt. Eurozóna trpí najmä nahromadenými štrukturálnymi problémami v niektorých krajinách. Keď sa pozrieme bližšie na jednotlivé štáty eurozóny vidíme pomerne veľký rozdiel medzi nimi. Skupina krajín jadra eurozóny už dávnejšie prekonala predkrízovú úroveň pričom naopak krajiny z juhu Európy sa tešia, že ich ekonomiky už neklesajú a majú pred sebou aký-taký pozitívny výhľad. No dosiahnuť predkrízovú úroveň im bude ešte dlho trvať.

 

Vyhliadky Nemecka sú dobré


Rast ekonomiky Nemecka bol v ostatných rokoch založený na raste exportu. V roku 2013 export takmer stagnoval, no v tomto a ďalšom roku predpokladáme, že porastie o 5 a 7%. To so sebou prinesie aj nutný rast investícií. Na druhej stane neočakávame výraznejší rast spotreby domácností tento rok, no už v roku 2015 a 2016 by sme vďaka vyššiemu rastu kolektívne vyjednaných miezd mali vidieť rýchlejší rast spotreby domácností. Pro-rastovo bude pôsobiť aj zavedenie plošnej minimálnej mzdy na úrovni 8,5 eur za hodinu. Tá začne platiť v roku 2015-2016 čo by malo viditeľne zrýchliť rast spotreby. Netreba však očakávame zázraky - V rokoch 2015-2016 predpokladáme zrýchlenie spotreby domácností na 2% z priemerného rastu 0,7% počas období 2001-2013. Pokiaľ sa neudeje nič mimoriadne na globálnej úrovni, tak v roku 2016 môže Nemecko zažiť aj viac ako 3% rast HDP.

3.JPG

Vzhľadom na dobré výsledky nemeckej ekonomiky za uplynulé obdobie môžeme predpokladať, že sa produkčná medzera uzavrela a už tento rok sa bude mierne prehrievať. Vzhľadom na stále relatívne slabý výkon väčšiny štátov eurozóny a nízku infláciu sa ECB bude snažiť dlhšiu dobu udržiavať uvoľnené menové podmienky. Takéto monetárne prostredie bude zrýchľovať rast Nemecka, čo povedie k prehrievaniu ekonomiky horizonte 3-4 rokov. Preto môžeme očakávať výraznejší rast cien nehnuteľností a inflácie.

 

Dopad na monetárnu politiku

Pohľad na predstihové ukazovatele o vývoji eurozóny hovorí o oživovaní ekonomík naprieč Európou a sektormi. Takýto stav sa štandardne spája diskusiami o raste základnej úrokovej sadzby ECB, ktorá by mala zamedziť prílišnému prehriatiu a teda aj rastu inflácie nad cieľovú hodnotu (tesne pod 2%). No skutočné údaje o jej výkone, zamestnanosti či inflácie hovoria iný príbeh. Ekonomiky eurozóny síce rastú, no rast je nerovnomerný a príliš pomalý na to, aby sa uzatvárala produkčná medzera. Teda nepribližujeme sa stavu, keď ekonomika produkuje na svojich možnostiach bez vytvárania prílišnej inflácie. Vidíme stály slabý rast peňažnej zásoby M3, ktorý ECB v minulosti vnímala ako kľúčový nástroj na ovplyvňovanie inflácie. Nerastie ani úverovanie, ktoré medziročne je stále v negatívnom pásme. Preto napriek relatívne dobrým číslam o raste HDP a vývoji predstihových indikátorov, je vhodný čas na ďalšie uvoľnenie monetárnej politiky. A keďže ani monetárne politika nevie robiť zázraky na počkanie, tak takého prostredie uvoľnenej menovej politiky ergo nízkych úrokov, budeme mať v eurozóne ešte dlhšiu dobu.

 

Klesajúce úroky podporili dostupnosť bývania

Mix podmienok, ktoré na trhu s nehnuteľnosťami práve panuje je za posledných niekoľko rokov jedným z najpriaznivejších pre kúpu a predaj nehnuteľnosti. Nasvedčuje tomu viacero faktorov.

Prvým je naďalej rastúca dostupnosť nehnuteľností, sledujúca pomer výdavkov na hypotéku a príjem priemernej slovenskej domácnosti. V prvom kvartáli 2014 bolo percento výdavkov v priemernej slovenskej rodine na splátku novej hypotéky 22,1 %, z príjmu v Bratislave to bolo o niečo viac 23,5 %. V rámci ostatných regiónov je však tento podiel výrazne nižší a pohybuje sa od 12,6 % v Trenčíne po 18,2 % v Prešove. Keď sa však na tieto výsledky pozrieme optikou absolútnych čísiel na prvý pohľad sa situácia v Bratislave výrazne polepší. Priemernej domácnosti by v 1. kvartáli 2014 zostalo podľa našich odhadov až 1449 € kým napríklad v Prešove len 881 €. Ak by sme však mali k dispozícií cenové úrovne v týchto regiónoch rozdiel v absolútnom zostatku financií by bol výrazne nižší.



Za posledný rok prispeli k zlepšeniu dostupnosti bývania najmä úrokové sadzby, ktoré dosahujú historické minimá. Pokles sadzieb úverov na bývanie je najmä výsledkom poklesu úročenia slovenských dlhopisov a konkurenčného boja na hypotekárnom trhu. Nízko inflačné prostredie vytvára tlak na ECB, ktorá pravdepodobne opäť pristúpi k zníženiu základnej sadzby a/alebo prijme také opatrenia, ktoré budú úrokovú krivku tlačiť ešte nižšie. Ak k tomu pridáme relatívne priaznivý vývoj slovenských verejných financií máme predpoklady, ktoré nahrávajú zotrvaniu, prípadne miernemu prehĺbeniu miním úrokových sadieb úverov na bývanie v najbližších mesiacoch. Pre dopyt po nehnuteľnostiach sú však okrem sadzieb kľúčové aj podmienky a dostupnosť úverov na bývanie. Možnosti v tomto smere na Slovensku za posledné roky rástli a zvykli sme si, že dostať hypotéku vo výške ceny bytu nie je nič výnimočné. V tejto oblasti však môže postupne prísť k zmene, ktorá bude tlmiť prudký rast úverov na bývanie. To by mohlo prebiehať prostredníctvom znižovania miery LTV (loan - to - value), čiže veľkosti úveru na bývanie voči cene nehnuteľnosti. Pre kupujúcich s nízkou mierou úspor to bude istá bariéra, ktorá nákup nehnuteľnosti minimálne oddiali.

Ďalším zo znakov oživenia na trhu s realitami je aj mierny nárast cien zaznamenaný v prvom kvartáli tohto roka. Po minuloročnom poklese cien o 2,6 % sa im podarilo v poslednom sledovanom kvartáli vzrásť o 0,5 %. Okrem Trenčianskeho kraja bol vývoj cien v iných krajoch nad nulou. To isté sa dá povedať aj pri pohľade na štatistiku cien nehnuteľností podľa ich typu, kde okrem 5 a viac izbových bytov všetky ostatné ceny za m2 rástli.

Pomalý rast nominálnych miezd za posledné 4 kvartáli tiež prispel k zlepšeniu dostupnosti, ale výrazne menšou mierou v porovnaní s úrokovými sadzbami.

Vyššie spomínané podmienky priniesli na trh s nehnuteľnosťami oživenie, ktoré je podporené aj lepším aktuálnym makroekonomickým vývojom ale aj jeho perspektívou. Reálny rast HDP zrýchľoval už piaty kvartál za sebou, čo už generuje aj nové pracovné miesta a následne potenciál pre dodatočný dopyt po bývaní. Nezamestnanosť je veľmi silne limitujúci faktor dopytu a práve táto bariéra by sa mala postupne zmenšovať.

Na oživenie na trhu zareagovali aj developeri a štatistika vydaných povolení vzrástla, čo nasvedčuje, že nové projekty sú na ceste a zvýšený dopyt by mal byť uspokojený. Z tohto dôvodu by dlhodobejší tlak na rast cien nemal nastať.

 

Mesačné indikátory

 

Čísla, ktoré počas mája vydal Štatistický úrad SR boli vo veľkej väčšine pozitívne a v niektorých prípadoch výrazne prekonali trhové očakávania.

Slovenská ekonomika opäť zrýchlila

Medzi také ukazovatele, ktoré do značnej miery prekvapili môžeme zaradiť najdôležitejší makroekonomický indikátor- HDP. V prvom kvartáli dosiahla naša ekonomika rast až 2,4 %. K potvrdeniu trendu zrýchľujúceho rastu HDP pravdepodobne prispela aj mierna zima. Tá najviac pomohla sezónnym odvetviam ako je napríklad aj stavebníctvo, ktorého produkcia v prvom kvartáli klesla len minimálne o 0,2 % medziročne. Svojej povesti nezostal nič dlžný ani zahraničný obchod, ktorý opäť zaznamenal vysoký prebytok, avšak v medziročnom porovnaní je jeho nárast relatívne mierny (2,3 %). Najzaujímavejší bol v prvom kvartáli vývoj maloobchodných tržieb (1. kvartáli 4,3 % r/r). Ten jednoznačne naznačuje posilňovanie rastu najmä prostredníctvom domáceho dopytu. Zdá sa, že nízky rast cien v súčasnosti pôsobí na ekonomiku skôr stimulujúcu ako naopak a priaznivý cenový vývoj podporuje rast spotreby. Preto pri zverejnení detailnej štruktúry rastu 4. júna očakávame najmä rast domáceho dopytu.


Rovnako zaujímavý ako samotný zrýchľujúci rast domáceho produktu je aj vývoj zamestnanosti. Dokonca aj pri relatívne nízkom raste dokázala ekonomika vytvoriť medziročne o 0,5 % viac pracovných miest. Ďalší zaujímavý aspekt dnes zverejnených čísiel je rast nominálneho HDP. Ten je o 0,5 p.b. nižší ako rast reálneho produktu. Takýto vývoj určite nehrá do karát Ministerstvu financií SR minimálne z toho dôvodu, že nižší rast nominálneho HDP nám znižuje Eurostatom sledovaný dlh vyjadrený ako percento z HDP o niečo menej ako boli pôvodné očakávania.

V nasledujúcich kvartáloch očakávame iba mierne zvýšenie medzikvartálneho rastu, by čo však malo stačiť nato, že medziročný rast bude na konci roka okolo 3 % medziročne.

Nezamestnanosť po 3 rokoch pod 13 %

V apríli 2014 bola podľa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny evidovaná miera nezamestnanosti po takmer troch rokoch opäť pod 13 %, presne 12,96 %. Medziročne sa znížila o 1,45 p.b, čo znamená pokles počtu evidovaných nezamestnaných o 39 tisíc ľudí. Celková miera nezamestnanosti, ktorá zahŕňa aj práceneschopných ľudí, školeniach alebo menších obecných a dobrovoľníckych prácach (spolu je ich 40,5 tisíca) bola 14,46 %.

Pokles nezamestnanosti v posledných kvartáloch je spôsobený súhrou viacerých faktorov. Úrady práce k takémuto výsledku prispeli z veľkej časti ešte v minulom roku keď bol v júli a auguste zaznamenaný historicky najvyšší nárast ľudí vyčlenených z evidencie nezamestnaných (podľa NBS to bolo zhruba 5 tis., čiže okolo 0,2 p.b. z mieri nezamestnanosti). Ďalším faktorom, je presun istej časti nezamestnaných do kategórie nedisponibilných, ktorým bola znížená mediálne atraktívnejšia miera disponibilnej nezamestnanosti. V súčasnosti tento vplyv znamená rozdiel 0,5 p. bodu.

Nezamestnanosti však pomáha aj zlepšujúci sa výkon ekonomiky, čo sme mohli vidieť na náraste zamestnanosti v prvom kvartáli 2014 (medziročne našlo prácu 10 tisíc ľudí). V nasledujúcich mesiacoch očakávame ešte pozitívnejší vplyv ekonomického oživenia a neočakávame žiadne ďalšie metodické zmeny. Pozitívny vývoj vnímame aj z mesačnej štatistiky vývoja zamestnanosti vo vybraných sektoroch, kde je vývoj už niekoľko mesiacov po sebe mierne pozitívny.

 

Ekonomický vývoj za hranicami Slovenska

HDP v Európe, Francúzsko verzus Nemecko

Zverejnené výsledky rýchlych odhadov rastu HDP v Európe opäť poukázali na rozdielnu schopnosť jednotlivých krajín vyrovnať sa so súčasným ekonomickým prostredím. Rozdiel v medzikvartálnom raste medzi Nemeckom a Francúzskom bol najväčší od 2. kvartálu 2010. Podobný vývoj je hodnotený negatívne najmä z toho dôvodu, že naštrbuje fungovanie tandemu Nemecko - Francúzsko ako hlavných nositeľov politiky Európskej únie a eurozóny. Rast eurozóny ako celku bol o niečo pomalší ako v predošlom kvartáli a dosiahol úroveň 0,2 %. Stále sa jedná o relatívne pomalý rast, ktorý nebude až tak významne tlačiť na využitie výrobných kapacít a následne na rast cien. Trh očakáva, že ECB naplní slová Maria Draghiho z poslednej konferencie, kedy hovoril o ďalšom uvoľnení menovej politiky. Predpokladá sa, že prvý júnový štvrtok uvidíme zníženie základnej refinančnej sadzby na 0,1 %, zmenu depozitnej sadzby na 0,1 % plus opatrenie na dodanie dodatočnej likvidity do sektora. Tieto opatrenia sú už zapracované v trhových očakávaniach (euro oslabilo v priebehu posledných týždňov zhruba o 3 centy) a preto sa nepredpokladá ďalšia významnejšia reakcia eura. Naopak ak by k spomínaným opatreniam neprišlo dá sa očakávať posilnenie eura voči doláru.

 

V strednej Európe sa menová politika tak skoro uťahovať nebude

Veľmi pomalý rast cien sa netýka iba eurozóny, ale zasahuje takmer všetky krajiny Európy a stredoeurópsky región obzvlášť. V apríli bola medziročná zmena cien v rozmedzí od -0,2 % po 0,3 %. Tento vývoj cien dáva našim susedom priestor na dlhodobejšie udržiavanie uvoľnených menových podmienok a preto sa sprísňovanie menových politík v tomto roku pravdepodobne konať nebude.

Maďarsko aj vďaka priaznivému cenovému vývoju išlo podľa očakávania nižšie so základnou úrokovou sadzbou na 2,4 %. Okrem toho sa zdá, že centrálna banka sa opäť obzerá aj po iných možnostiach ako podporiť ekonomiku. V apríli centrálna banka oznámila, že zavedie také zmeny, ktoré budú motivovať k držbe forintových dlhopisov. Vďaka tomu už teraz klesla maďarská úroková krivka. V ďalšom kroku sa hovorí o zriadení takzvanej „zlej banky", ktoré na seba preberie zlyhané úvery komerčných bánk. Hlavným mantinelom je pre maďarskú vládu vývoj kurzu forintu, ktorý sa však pohybuje okolo 303 HUF/EUR, čo je veľmi komfortná pozícia.

 

Upozornenie: Súbor informácií obsiahnutý v tomto dokumente (ďalej len "Informácie") nie je návrhom, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, marketingovým oznámením, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych prepisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb. Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 71/B (ďalej len „Tatra banka, a.s.") pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere Informácií z verejne dostupných zdrojov, ktoré použila pri spracovaní Informácií. Tatra banka, a.s. nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Vyjadrenia a stanoviská prezentované v rámci Informácií sa nemusia zhodovať s vyjadreniami a stanoviskami Tatra banky, a.s. ani iných subjektov. V prípade, ak sú medzi Informáciami uvedené aj údaje o výkonnosti akéhokoľvek finančného nástroja, či už v minulosti alebo ako odhad do budúcnosti, potom Tatra banka, a.s. upozorňuje na skutočnosť, že sa nejedná o spoľahlivý ukazovateľ o výkonnosti v budúcnosti. Obsah tohto dokumentu nebol skontrolovaný žiadnym orgánom dohľadu. Klientom sa odporúča postupovať s primeraným uvážením vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente a v prípade akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente, odporúčame klientom aby sa poradili s príslušnými odborníkmi. Daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a v budúcnosti sa môže zmeniť. Sprístupnenie Informácií obsiahnutých v tomto dokumente sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tatra banka, a.s. ani ďalšie subjekty, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi iných krajín. Akékoľvek preberanie Informácií uvedených v tomto dokumente je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Tatra banky, a.s. len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

Poradíme vám?


www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ekonomicke-analyzy/mesacnik-maj/