Mesačník Marec

02.04.2015

Sektor služieb zvyšuje svoju váhu v ekonomike

Sektor služieb za ostatné roky zvyšuje svoju dôležitosť v ekonomike, no na úroveň akú má v západných ekonomikách má ešte ďaleko. Znamená to, že v ďalších rokoch by rast služieb mal byť rýchlejší ako rast priemyslu. Zatiaľ čo služby pre podniky budú rásť ruka v ruke s priemyslom, tak sektor služieb pre domácnosti by mal rásť rýchlejšie. Domácnosti po nástupe krízy obmedzili nákupy služieb a len veľmi neochotne zvyšujú svoju spotrebu. Ostatné kroky ECB a dobrý výhľad ekonomiky na ďalšie roky by mohli zmeniť správanie domácností v prospech vyššej spotreby. V tom prípade ma sektor služieb pre domácnosti pred sebou lepšie vyhliadky ako zvyšok ekonomiky.

Centrálne banky V3 pod vplyvom ECB a Fed-u

Extrémne nízke sadzby v euro priestore, veľmi nízka inflácia resp. až deflácia vytvárajú nové výzvy aj pre centrálnych bankárov strednej Európy. Meny Maďarska aj Poľska posilnili voči euru od začiatku nového roka o viac ako 5 %. Guvernér ČNB po poslednom zasadnutí centrálnej banky opäť oživil špekulácie ohľadom zvýšenia intervenčnej hranice pre českú korunu. Neočakáva sa však, že by sa intervenčné pásmo malo akokoľvek meniť do druhej polovice roka 2016. Maďarská a poľská centrálna banka ešte úplne nevyčerpali možnosti znižovať základnú úrokovú sadzbu. Z pôvodných 2 % vo februári je momentálne kľúčová poľská sadzba na 1,5 %. O niečo menší skok smerom nadol s hlavnou kľúčovou sadzbou sa očakával aj v Maďarsku. To však prekvapilo svojou opatrnosťou a namiesto očakávaných 0,3 p.b. znížilo sadzbu len 0,15 p.b. na 1,95 %.

Uvidíme tento rok konečne rast stavebníctva?

Stavebníctvo bolo aj minulý rok v mínuse (3,6 %). Jeho produkcia sa znížila už po šiesty krát v rade, čo od roku 2008 predstavuje kumulatívny pokles zhruba o 40%. Najväčšie nádeje sa opäť vlievajú do veľkých infraštruktúrnych projektov. Manažéri stavebných firiem sa v prieskume CEEC Research vyjadrili, že pozitívny vývoj vidia aj v oblasti zamestnanosti. Rast ekonomiky sám osebe nie je taký silný, aby mohol priniesť významnejší rast výstavby komerčných nehnuteľností. Podobný výhľad platí aj pre rezidenčné nehnuteľnosti.

obr1.JPG

 

 

Sektor služieb bude rásť rýchlejšie ako priemysel

Vyspelé ekonomiky eurozóny majú vysoký podiel služieb a menší podiel priemyslu na ekonomike ako je v chudobnejších krajinách. S tým ako sa ekonomika stáva bohatšou a rastie, tak podiel služieb sa postupne zvyšuje. Treba však povedať, že dlhodobo úspešné a stabilné ekonomiky majú stále relatívne silný priemysel.

Slovenská ekonomika postupne zvyšuje podiel služieb (vyjadrený v nominálnej pridanej hodnote) na úkor priemyslu a stavebníctva a aj v roku 2014 sa tento trend potvrdil. Slovenská ekonomika v roku 2014 vzrástla reálne o 2,4%, pričom rast reálnej pridanej hodnoty v sektore priemyslu bol o málo rýchlejší ako v službách. Takáto situácia nebýva každý rok. V rokoch 2012-2013 bol skôr rýchlejší rast sektoru služieb ako priemyslu. Pri pohľade na uplynulých 10 rokov je reálny rast v sektore priemyslu rýchlejší ako v službách no volatilita jeho rastu je neporovnateľnej vyššia ako rastu v službách.

obr2.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Keď si porovnáme sektorovú skladbu ekonomiky Slovenska s ekonomikou eurozóny, tak vidíme, že sme od cieľového stavu ďaleko. Náš podiel služieb na ekonomike je len 63% pričom v západnej Európe je to až 74%. Keď by sme si však zobrali napríklad Nemecko, ako krajinu so silným priemyslom, tak ich podiel služieb je len 68%. Slovensko je štruktúrou ekonomiky podobné skôr Nemecku a preto očakávame, že podiel služieb sa bude postupne blížiť skôr k nemeckej úrovni.

V ďalších rokoch očakávame, že rast v sektore služieb bude o niečo rýchlejší ako v priemysle. Rast priemyslu by mal samozrejme ďalej pokračovať a je dôležité, aby sme mali naďalej silný a medzinárodne konkurencieschopný priemysel. No s jeho rozvojom bude ďalej pokračovať aj rozvoj služieb pre podniky a služieb pre domácnosti.

obr3.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spotreba domácnosti v roku 2014 zaznamenala reálny rast 2,2%, pričom nominálny rast dosiahol 2,1%. Rast spotreby bol pomalší ako by si domácnosti mohli dovoliť. Keď zoberieme do úvahy, že priemerná mzda narástla takmer o 4,2% a zamestnanosť o 1,2%, tak rast spotreby na úrovni 2,1% je veľmi nízky. Svedčí to o tom, že domácnosti sú stále veľmi opatrné pri raste svojich výdavkov. Myslíme si, že postupne dôjde k zmene správania domácností a začnú väčšiu časť svojho príjmu dávať do spotreby. Aj ostatné kroky ECB, ktoré znížili sadzby na ultra nízke úrovne, by mali povzbudiť znižovanie miery úspor a tým zrýchliť spotrebu. Zároveň by to malo aj pomôcť rastu investícií domácností, keďže sadzby na úveroch budú tiež veľmi nízke.

obr4.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Podľa našich odhadov, bol rast spotreby tovarov o niečo pomalší ako rast spotreby služieb. V roku 2014 rástla reálna spotreba tovar domácností o 1,5% pričom spotreba služieb o 3,6%. Spotreba služieb tvorila v roku 2013 asi 42% nominálnych výdavkov domácností a tento pomer v roku 2014 podľa našich odhadov mierne vyrástol. Pri pohľade na vývoj podielu služieb na spotrebe domácnosti za ostatných 10 rokov vidíme, že pri nástupe krízy v roku 2009, domácnosti významne znížili spotrebu služieb na úkor tovarov a až v roku 2013 sa tento pomer dostal na predkrízovú úroveň. Dáta v podrobnom členení, ktoré by nám umožnili vypočítať tento pomer za rok 2014 nemáme.

V Nemecku pomer služieb na spotrebe domácnosti v roku 2013 bol na úrovni 48%. Preto pokiaľ bude Slovensko ďalej konvergovať v štruktúre ekonomiky k Nemecku, tak budeme vidieť rýchlejší rast nákupu služieb ako tovaru zo strany domácností. To by malo zo sebou priniesť aj rýchlejší rast zamestnanosti, pretože v týchto odvetviach je previazanosť medzi zamestnanosťou veľká.

Centrálne banky V3 pod vplyvom ECB a Fed-u

Kroky ECB, ktorá spustila nákupy vládnych dlhopisov a na druhej strane Fed- u, ktorý naopak plánuje menovú politiku skôr uťahovať, dali do pohybu aj centrálne banky v iných krajinách. Prvým prípadom bola švajčiarska centrálna banka, ktorá už ani nečakala na európsku a nechala frank výrazne posilniť. Ten by sa tak či tak dostal pod enormný tlak, ktorý už švajčiarska centrálna banka nebola ochotná znášať. Extrémne nízke sadzby v euro priestore, veľmi nízka inflácia, resp. až deflácia však vytvárajú nové výzvy aj pre centrálnych bankárov strednej Európy.

obr5.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Meny Maďarska aj Poľska posilnili voči euru od začiatku nového roka o viac ako 5 %. Česká koruna je z tohto pohľadu najstabilnejšia a len krátkodobo bolo jej zhodnotenie voči euru blízke 2 %, ale neskôr sa takmer vrátila na pôvodnú úroveň. Dopomohli k tomu aj výroky českého guvernéra národnej banky Singera. Ten po poslednom zasadnutí centrálnej banky opäť oživil špekulácie ohľadom zvýšenia intervenčnej hranice pre českú korunu. Zopakoval, že vzhľadom k predošlému zasadnutiu vnímajú zvýšené anti- inflačné riziká a preto sa zvýšila pravdepodobnosť oslabiť korunu ešte viac. V úplnom rozpore s tým čo si želá centrálna banka sa vytrvalo vyjadruje český prezident Zeman. Ten hovorí, že do roku 2016 obmení radu guvernérov tak, aby česká koruna mohla opäť posilniť. Podobné špekulácie tlačia českú menu vždy bližšie k hranici 27 CZK/EUR. Podľa českej Raiffeisen banky boli vyhlásenia guvernéra Singera obnovením slovných intervencií a snahou dostať korunu bližšie k hodnote 28 CZK/EUR. Neočakáva sa, že by sa intervenčné pásmo malo akokoľvek meniť do druhej polovice roka 2016.

Keďže maďarská a poľská centrálna banka ešte úplne nevyčerpali možnosti znižovať základnú úrokovú sadzbu, obe tento nástroj začali opäť používať. Ako prvý začal náš severný sused, ktorý už začiatkom marca znížil svoju sadzbu o 0,5 p.b.. Z pôvodných 2 % je momentálne kľúčová poľská sadzba na 1,5 %. Tento krok bol samotnou centrálnou bankou jednoznačne označený ako koniec cyklu znižovania sadzieb. Preto je poľský zlotý momentálne úplne vydaný napospas externým faktorom ako sú už spomínané QE ECB, zvýšenie sadzieb v USA ale aj rusko-ukrajinský konflikt. V rozmedzí najbližšieho roka sa pohyb na sadzbách neočakáva a centrálna banka bude fungovať v režime „počkáme-uvidíme".

obr6.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Podobný, ale o niečo menší skok smerom nadol s hlavnou kľúčovou sadzbou sa očakával aj v Maďarsku. Tá však prekvapila svojou opatrnosťou a namiesto očakávaných 0,3 p.b. znížila sadzbu len 0,15 p.b. na 1,95 %. Centrálna banka si uvoľnila ruky aj rozšírením inflačného pásma. Pôvodný cieľ bol 3%, v súčasnosti k nemu pribudlo pásmo +/- 1 p.b. Momentálne nahráva posilňovaniu forintu viacero faktorov. Okrem prílivu kapitálu zo zahraničia je to aj pozitívny ekonomický vývoj, zmiernenie anti-trhových politík vlády ale aj možné zvýšenie ratingu Maďarska v priebehu roka 2015. Takýto vývoj oslabujúci zahraničnú konkurencieschopnosť sa však nášmu južnému susedovi pravdepodobne nebude páčiť. Z tohto dôvodu sa v Maďarsku o ukončení uvoľňovania menovej politiky nehovorí. Práve naopak očakáva sa ďalšia redukcia kľúčovej sadzby k 1,5 % v priebehu ďalšieho kvartálu, tak aby forint postupne oslaboval.

Uvidíme konečne rast stavebníctva na Slovensku?

Stavebníctvo má za sebou ďalší náročný rok. Vďaka pomalšiemu rozbehu výstavby diaľnic bola napriek úvodným pozitívnym vyhliadkam stavebná produkcia v mínuse 3,6% aj minulý rok. Jeho produkcia sa znížila už po šiesty krát v rade, čo od roku 2008 predstavuje kumulatívny pokles zhruba o 40%. Navyše, dve najväčšie slovenské stavebné spoločnosti sa dostali do reštrukturalizácie, vďaka čomu sa viacero malých a stredných stavbárov dostalo do existenčných problémov z dôvodu nezaplatených faktúr za vykonané práce.

obr7.JPG

V tomto roku by sa však situácia už mala upokojiť a stavebníci vidia prvé náznaky zlepšenia situácie. Najväčšie nádeje sa opäť vlievajú do veľkých infraštruktúrnych projektov. Zvýšiť by sa malo tempo výstavby na už začatých projektoch a malo by pribudnúť aj niekoľko nových projektov. Pozitívnu úlohu by mal zohrávať aj predvolebný rok a pravdepodobne zvýšený tlak na dokončenie čo najväčších častí diaľnic. Takýto vývoj by mal prospieť aj menším firmám keďže tie boli často vytláčané z trhu väčšími firmami, ktoré v čase núdze brali aj menšie zákazky. Pozitívne vyhliadky sú aj v cenovej oblasti. Kým v rokoch 2011-2012 sa kvôli silnej konkurencii stláčali ceny na veľmi nízke až nezdravé úrovne, v súčasnosti takýto vývoj nepozorujeme. Manažéri stavebných firiem sa v prieskume CEEC Research vyjadrili, že pozitívny vývoj vidia aj v oblasti zamestnanosti. Ak by sa tieto očakávania naplnili, päť rokov trvajúci prepad zamestnanosti v tomto sektore by sa mohol zastaviť.

Odhliadnuc od výstavby diaľnic však tento sektor z hľadiska zamerania produkcie veľa priestoru na optimizmus neposkytuje. Rast ekonomiky sám osebe nie je tak silný aby mohol priniesť významnejší rast výstavby komerčných nehnuteľností. Podobný výhľad platí aj pre rezidenčné nehnuteľnosti. Aj napriek ideálnym podmienkam na získanie nehnuteľnosti a teda potenciálne vysokého dopytu po bývaní, nie je zatiaľ nárast počtu vydaných stavebných povolení dramatický a preto ani v tejto oblasti stavebníctva neuvidíme silnejší rast. Berúc do úvahy všetky faktory, stavebníctvo by sa v tomto roku malo konečne dostať zo záporných čísiel, ale rast bude pravdepodobne len tesne na nulou.

obr8.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

obr9.JPG

 

Upozornenie:

Súbor informácií obsiahnutý v tomto dokumente (ďalej len "Informácie") nie je návrhom, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, marketingovým oznámením, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych prepisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb.

Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 71/B (ďalej len „Tatra banka, a.s.") pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere Informácií z verejne dostupných zdrojov, ktoré použila pri spracovaní Informácií. Tatra banka, a.s. nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Vyjadrenia a stanoviská prezentované v rámci Informácií sa nemusia zhodovať s vyjadreniami a stanoviskami Tatra banky, a.s. ani iných subjektov.

V prípade, ak sú medzi Informáciami uvedené aj údaje o výkonnosti akéhokoľvek finančného nástroja, či už v minulosti alebo ako odhad do budúcnosti, potom Tatra banka, a.s. upozorňuje na skutočnosť, že sa nejedná o spoľahlivý ukazovateľ o výkonnosti v budúcnosti.

Obsah tohto dokumentu nebol skontrolovaný žiadnym orgánom dohľadu. Klientom sa odporúča postupovať s primeraným uvážením vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente a v prípade akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente, odporúčame klientom aby sa poradili s príslušnými odborníkmi.

Daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a v budúcnosti sa môže zmeniť.

Sprístupnenie Informácií obsiahnutých v tomto dokumente sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tatra banka, a.s. ani ďalšie subjekty, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi iných krajín.

Akékoľvek preberanie Informácií uvedených v tomto dokumente je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Tatra banky, a.s. len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Stiahnite si vydanie celého mesačníka, marec 2015 [PDF, 231 kB]

Kontakty:

robert_prega@tatrabanka.sk
juraj_valachy@tatrabanka.sk
boris_fojtik@tatrabanka.sk

Poradíme vám?


www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ekonomicke-analyzy/mesacnik-marec-1/