Mesačník November

04.12.2014

Nový normál na trhu s ropou 2

Nízke ceny ropy robia vrásky na čele predstaviteľom mnohých krajín produkujúcim ropu. Naopak, pre krajiny, ktoré ropu len spotrebovávajú, je to veľmi vítaná správa. Nízke ceny ropy uvoľňujú financie na ďalšie tovary a služby, čo pomáha slabej ekonomike eurozóny. No zásadná otázka je, či sú súčasné nízke ceny udržateľné alebo ide len o výkyv na trhu. Z analýzy o vývoji v ponuke a dopyte po rope sa zdá, že z nízkych cien sa budeme tešiť ešte dlhšiu dobu. Prudký rozvoj ťažby ropy z bridlicového podložia a spomalenie rastu dopytu po rope zo strany Číny sú hlavnými dôvodmi súčasnej situácie. Neochota členov OPEC znížiť produkciu na nižšiu úroveň len ukotvila cenu ropy na nových nízkych normáloch.

ECB stojí pred historickým rozhodnutím 4

Podľa vice-prezidenta ECB by rada guvernérov ECB až do začiatku prvého kvartálu 2015 nemala otvárať diskusiu o nákupe vládnych dlhopisov. ECB si je vedomá rizika nafúknutia bublín z titulu jej súčasných a zamýšľaných menových politík najmä na realitnom trhu. Podľa ECB má však väčšiu prioritu inflačný cieľ ako finančná stabilita. Nákup takýchto dlhopisov by prebiehal úplne odlišným spôsobom ako počas doterajších programov. Nakúpené by boli dlhopisy všetkých krajín eurozóny, teda nie len tých, ktoré majú nejaký ekonomický problém. Kľúč akým podielom by sa tak dialo, by bola výška kapitálu jednotlivých členských krajín v ECB. Podiel krajiny na kapitáli ECB zohľadňuje rovnakým dielom hrubý domáci produkt a počet obyvateľstva danej krajiny. Podiel Slovenska je v súčasnosti 0,7725 % na základnom kapitále ECB. To znamená, že ak by sa ECB rozhodla nakúpiť 100 mld. EUR vládnych dlhopisov krajín eurozóny, tak slovenských by sa nakúpilo zhruba 770 miliónov, čiže o niečo viac ako 1 % nášho HDP.

1.JPG

 

 

 

 

 

 

Je pokles ceny ropy udržateľný?

Cena ropy sa počas obdobia 2011-2013 držala v pomerne úzkom pásme 100-120 USD za barel. Veľká zmena prišla v lete tohto roka, keď cena začala prudko padať. Na konci júla 2014 bola cena ešte na úrovni 104 USD no na konci novembra už len necelých 72 USD. Takýto bezprecedentný pokles o 30% je pri takomto type komodity skutočne zarážajúci. Počas tohto obdobia sa zdanlivo nič zásadné nestalo v spojitosti s množstvom dodávanej či spotrebovávanej ropy. Tradičné štáty produkujúce ropu nezmenšili a ani nezvýšili objem produkcie. Ekonomika eurozóny síce rastie len pomaly, no nemožno hovoriť o prudkom poklese výroby ako v roku 2009. Naviac, ekonomika USA rastie veľmi svižne, podobne ako aj Veľkej Británie.

2.JPG

 

 

 

 

 

 

 


Čo sa zmenilo za ostatné obdobie?

Prvým dôležitým faktorom určujúci cenu ropy je jej ponuka.Ide teda o množstvo ropy, ktoré sa vyťaží denne vo svete. V tejto oblasti došlo v ostatnej dobe k podstatnej zmene - prudkému rozvoju ťažby z bridlicového podložia. V médiách sa najčastejšie spomína bridlicový plyn, o ktorom sa hovorilo najmä v spojitosti s náhradou za plyn z Ruska v prípade prerušenia jeho dodávok. Uvažovalo sa o dodávkach skvapalneného bridlicového plynu z USA, ktorý je tam omnoho lacnejší ako plyn v Európe. No neexistencia prekladových terminálov s dostatočnou kapacitou bráni väčšiemu dovozu plynu z USA do Európy.

Z hľadiska ceny ropy je však dôležitejšia ťažba ropy z bridlicového podložia. Ide v podstate o technologicky podobný proces na konci ktorého nie je plyn ale ropa. V súčasnosti sa v USA ťaží toľko ropy ako v roku 1984. Preto sa USA stali prakticky sebestačnými s ropu a plynom. Takýto výrazný nárast ponuky ropy a plynu sa musel prejaviť na cene ropy. Je pravda, že nárast produkcie bridlicovej ropy sa neudial v ostatných mesiacoch, no má zásadný vplyv na odpoveď či súčasné nízke ropy ceny majú oporu v raste ponuky ropy - jednoznačne majú.

3.JPG

 

 

 

 

 

 

 

Ťažba ropy či plynu z bridlicového podložia má okrem environmentálnych otáznikov aj jednu podstatnú nevýhodu oproti klasickým (konvenčným) spôsobom ťažby. Bridlicové ložisko je spotrebované za 2-3 roky, pričom z ložiska v súčasnosti vieme vyťažiť len okolo 5% z celkového objemu ropy v ložisku. Pri konvenčných ťažbách vieme vyťažiť až 30%. Preto v ďalších rokoch už nečakáme, že ponuka ropy z bridlicového podložia bude rásť takým tempom ako doteraz. Skôr naopak, ako sa budú existujúce ložiská vyčerpávať a nové ich nestihnú nahradiť, tak sa bude ponuka bridlicovej ropy mierne znižovať. Pokrok v technológiách, ktoré by zvýšili výťažnosť ložiska bude brzdiť tento pokles. V najbližších rokoch však ponuka bridlicovej ropy bude určite tlačiť na nižšie ceny ropy.

Dopyt po rope nerastie tak rýchlo ako sa predpokladalo. Hlavným dôvodom je Čína, kde organizácia IEA v podstate každým mesiacom odhaduje nižší rast objemu ropy, ktorý odoberá Čína. V Číne sa v ostatnom období hovorí stále viac o prechode z ekonomického rastu ťahaného výrobou k rastu ťahaného súkromnou spotrebou. Keď zoberieme do úvahy nižší rast dopytu po rope a rastúci objem ropy, ktoré produkujú krajiny mimo združenia OPEC, tak dostávame tzv „call on OPEC", čo je vlastne objem ropy, ktorý by mali vyrobiť krajiny združené v OPECu aby dopyt a ponuka po rope bola vyrovnané. Doleuvedený graf ukazuje, že od leta 2014 sa znižoval objem ropy potrebnej na nastolenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou. Krajiny OPEC však odmietli znižovať ťažbu a preto je vo svete relatívny prebytok ropy. Odmietnutie znižovania ťažby krajiny OPEcu potvrdili aj na svojom zasadnutí vo štvrtok 27.novembra 2014 vo Viedni. Ropa po zverejnení ich rozhodnutia zamierila strmhlav dole. V pondelok 1.12.2014 dosiahla zatiaľ svoje dno na úrovni 70 USD/barel ropy Brent.

4.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nízke ceny spomalia investície do ťažby

Nízka cena ropy spôsobuje problémy americkým producentom bridlicovej ropy. Nižšie uvedený graf ukazuje rozpätie ceny pri akej daný spôsob ťažby začína byť profitabilný. Vidieť, že väčšina veľkých nálezísk bridlicovej ropy potrebuje cenu vyššiu aspoň ako 60 USD a niektoré až 80 USD. Keď sa bude cena ropy držať dlhodobo okolo 80 USD, tak niektoré projekty nebudú prinášať zisk. Aj keď to nespôsobí vyslovene stratu v hospodárení, tak nízke ceny ropy určite prinesú odklad investícií do ďalších bridlicových projektov. Rádovo môže ísť asi o 20% nižšie investície oproti roku 2014 v horizonte ďalších štyroch rokov.

Pri pohľade na bod zlomu pre rôzne spôsoby ťažby ropy vidíme, že nízka cena ropy odloží aj niektoré nové spôsoby ťažby. Finančne najlacnejšia je tradičná ťažba v arabských krajinách a krajinách severnej Afriky. Tá bude profitabilná aj pri dlhodobých cenách ropy okolo 80 USD: Ďalej nasleduje hlbokomorská a bridlicová ťažba, ktorá však pri 80 USD za barel vychádza len ako tesne profitabilná. Rozvoj arktickej ťažby ropy, s ktorou sa začalo v Rusku, bude na určitý čas opäť odložený.

5.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

V roku 2015 cena ropy bude len mierne rásť

Masívny rast ťažby bridlicovej ropy v USA a spomalenie rastu dopytu po rope sú hlavnými dôvodmi prepadu ceny ropy. Členovia združenia OPEC sa nesnažia obmedzením produkcie reflektovať nižší rast dopytu a preto sa domnievame, že ceny ropy okolo 80 USD za barel budú pretrvávať dlhšie. Podľa kolegov analytikov z Raiffeisen Research nejde teda o krátkodobý trhový výkyv. V prvom štvrťroku 2015 by mala cena ostať blízko úrovne 70-73 USD a v priebehu ďalší mesiacov len pozvoľna rásť k 80 USD. Ku koncu roka 2015 by cena mala dosahovať 86 USD. Celoročný priemer by mal byť tesne pod 80 USD za barel ropy Brent. Nižšia cena ropy však spôsobí odklad asi pätiny investícií do ťažby bridlicovej ropy a plynu v ďalšom roku. Preto by si cena ropy Brent mala nájsť svoju rovnovážnu úroveň okolo 90 USD za barel až v priebehu roku 2016. 

Medziročne je cena ropy v USD nižšia približne o 35%, no vyjadrená v eurách o 30%. Euro voči USD v ostatných mesiacoch oslabuje kvôli pomalšiemu ekonomickému rastu eurozóny ako rastu v USA. Keďže očakávame, že tento rozdiel v raste ekonomík bude pretrvávať ešte dlhé obdobie, aj kurz eura by mal v ďalšom období oslabovať. Ku koncu roka 2015 by mal dosiahnuť kurz EUR/USD hodnotu 1,12. Preto efekt nízkej ceny ropy vyjadrenej v USD bude tlmiť oslabujúce euro.

Nízka cena ropy sa bude postupne premietať do cien tovarov. Pokiaľ by sa aktuálne ceny ropy zastabilizovali na aktuálnych úrovniach (Brent na 70 USD, EUR/USD 1,2500), tak benzín 95 by mal klesnúť na 1,25 EUR za liter. Postupne by sme videli aj sekundárne efekty na služby a tovary, kde je palivo významnejšou časťou nákladov. S najväčším odstupom sa nízke ceny ropy premietnu do energií, ktoré sú regulované ÚRSO-m. Ide najmä o cenu plynu, tepla a elektriny, ktoré sa upravujú spravidla jeden krát za rok.

6.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

Mesačné indikátory

Ekonomická situácia v eurozóne sa nezlepšuje

Neistota ohľadne ďalšieho vývoja na Ukrajine sa v plnej miere prelieva aj do nejednoznačného vývoja predstihových indikátorov, ktoré sa pohybujú okolo hodnôt indikujúcich stagnáciu. Index nákupných manažérov celej eurozóny sa opäť priblížil k 50-ke, keď klesol o 0,7 bodu na 51,4. Za poklesom je opäť najmä priemysel, ktorý bol v novembri na hodnote 50,1. Najlepšie si v tomto smere vedie Írsko, ktorého priemysel prežíva veľmi dobré obdobie a hodnota jeho PMI je až 56,2 bodu. Avšak kľúčové ekonomiky ako Nemecko, Francúzsko a Taliansko sú zhodne pod 50 bodmi, čo predstavuje riziko pre ďalší rast eurozóny.

Nepríjemnou správou pre ECB bola aj inflácia v eurozóne.zaznamenala opäť pokles na tohtoročné minimum 0,3% medziročne. Nemôže byť prekvapením, že za poklesom je najmä vývoj cien ropy. Cena tejto komodity sa bude podľa nás len veľmi pozvoľne vracať k svojej dlhodobo udržateľnej úrovni (okolo 90 USD za barel) a preto aj dopad na infláciu bude skrz tento kanál minimálny. Pozitívom je väčšia suma peňazí, ktorá zostáva európskemu spotrebiteľovi napríklad na nákup služieb. Ak bude sklon k spotrebe dostatočne vysoký, tak by efekt poklesu ropy mohol byť z pohľadu rastu ekonomík v konečnom dôsledku priaznivý. Tento scenár by pri jeho dostatočnom vplyve určite zohral úlohu aj pri rozhodovaní centrálnej banky o ďalších opatreniach.

7.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

Od ECB sa čaká prelomové rozhodnutie

Dá sa predpokladať, že tlačová konferencia po zasadnutí ECB vo štvrtok 4.12.2014 bude veľmi ostro sledovaná. Bude sa očakávať, či a kedy ECB rozšíri svoj program nákupu aktív aj na vládne dlhopisy. Podľa vice-prezidenta ECB by rada guvernérov ECB až do začiatku prvého kvartálu 2015 nemala takúto diskusiu otvárať. Z toho vyplýva, že na najbližšom zasadnutí nebude oznámené žiadne vážne rozhodnutie. Inflácia okolo nuly, ekonomické indikátory indikujúce len mierny rast, malý rast bilancie ECB a pokles či stagnácia úročenia úverov je pravdepodobný obrázok situácie v prvom kvartáli 2015. Táto kombinácia robí nákup vládnych dlhopisov veľmi pravdepodobným. Hoci ECB začne nakupovať korporátne dlhopisy, veľkosť dostupných objemov týchto aktív nie je dostatočná na želaný rast celkovej bilancie ECB. To však už neplatí pre trh s vládnymi dlhopismi.


V tomto kontexte je zaujímavé, že ECB si je vedomá rizika nafúknutia bublín z titulu jej súčasných a zamýšľaných menových politík najmä na realitnom trhu. Podľa ECB má však väčšiu prioritu inflačný cieľ ako finančná stabilita, čo ešte viac otvára brány nákupu vládnych dlhopisov. Takýto postoj je v súčasnosti pomerne udivujúci, vzhľadom na to, že je extrémne nejasné aký dopad by na rast inflácie mal masívny nákup vládnych dlhopisov. Navyše keď len za posledných pätnásť rokov boli zdokumentované viaceré trpké dopady korekcie nafúknutých bublín rôznych aktív.

Hlavným kanálom ako môže nákup dlhopisov ovplyvniť infláciu je cez výmenný kurz. Nákup dlhopisov je realizovaný v podstate za novovytlačené peniaze. Ekonomická teória hovorí, že pomer objemov peňažnej zásoby v jednej a druhej krajine by mal vysvetľovať pohyb ich vzájomného výmenného kurzu. Preto keď ECB začne tlačiť eurá, tak euro voči doláru oslabí, čo následne zdvihne infláciu cez ceny dovozových tovarov. Zároveň získajú európski výrobcovia miernu konkurenčnú výhodu na svetových trhoch. Očakávame, že dlhodobo nízke úrokové sadzby v eurozóne a rastúce sadzby v USA oslabia euro k 1,12 ku koncu roka 2015.

Ďalšia otázka, ktorá vyvstáva v prípade, že ECB začne nakupovať vládne dlhopisy je, akou formou sa to bude diať. Na verejnosť prenikla informácia, že nákup takýchto dlhopisov by prebiehal úplne odlišným spôsobom ako počas doterajších programov. Nakúpené by boli dlhopisy všetkých krajín eurozóny, teda nie len tých, ktoré majú nejaký ekonomický problém. Kľúč akým podielom by sa tak dialo, by bola výška kapitálu jednotlivých členských krajín v ECB. Podiel krajiny na kapitáli ECB zohľadňuje rovnakým dielom hrubý domáci produkt a počet obyvateľstva danej krajiny. Podiel Slovenska je v súčasnosti 0,7725 % na základnom kapitále ECB. To znamená, že ak by sa ECB rozhodla nakúpiť 100 mld. EUR vládnych dlhopisov krajín eurozóny, tak slovenských by sa nakúpilo zhruba 770 miliónov, čiže o niečo viac ako 1 % nášho HDP. Pri predpoklade, že ECB má zámer navýšiť svoju bilanciu o 700 mld. EUR by to znamenalo, že viac ako polovicu ročných refinančných potrieb slovenského verejného dlhu by pokryla ECB. Toto by určite vyvolalo ďalší tlak na výnosy a pri emitovaní nového dlhu by sme záujemcom o náš dlh platili ešte menší úrok.

8.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

Záujem ECB aktívne ovplyvňovať úrokové sadzby v eurozóne je naozaj eminentný. Preto sa dá predpokladať, že úrokové sadzby naprieč všetkými segmentmi zostanú dlhšie obdobie na veľmi nízkych úrovniach. ECB už implementovala viacero opatrení a je pripravená zaviesť ďalšie, bez ohľadu na ich efektívnosť a na fakt, že sa dotýkajú legálnych limitov, v ktorých môže ECB operovať.

9.JPG

 

Upozornenie:
Súbor informácií obsiahnutý v tomto dokumente (ďalej len "Informácie") nie je návrhom, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, marketingovým oznámením, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych prepisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb.

Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 71/B (ďalej len „Tatra banka, a.s.") pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere Informácií z verejne dostupných zdrojov, ktoré použila pri spracovaní Informácií. Tatra banka, a.s. nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Vyjadrenia a stanoviská prezentované v rámci Informácií sa nemusia zhodovať s vyjadreniami a stanoviskami Tatra banky, a.s. ani iných subjektov.

V prípade, ak sú medzi Informáciami uvedené aj údaje o výkonnosti akéhokoľvek finančného nástroja, či už v minulosti alebo ako odhad do budúcnosti, potom Tatra banka, a.s. upozorňuje na skutočnosť, že sa nejedná o spoľahlivý ukazovateľ o výkonnosti v budúcnosti.

Obsah tohto dokumentu nebol skontrolovaný žiadnym orgánom dohľadu. Klientom sa odporúča postupovať s primeraným uvážením vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente a v prípade akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente, odporúčame klientom aby sa poradili s príslušnými odborníkmi.

Daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a v budúcnosti sa môže zmeniť.

Sprístupnenie Informácií obsiahnutých v tomto dokumente sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tatra banka, a.s. ani ďalšie subjekty, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi iných krajín.

Akékoľvek preberanie Informácií uvedených v tomto dokumente je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Tatra banky, a.s. len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

Kontakty:
robert_prega@tatrabanka.sk
juraj_valachy@tatrabanka.sk
boris_fojtik@tatrabanka.sk

Poradíme vám?


www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ekonomicke-analyzy/mesacnik-november-1/