Mesačník Október

05.11.2014

Ruská centrálna banka bojuje so slabnúcim rubľom

Menová politika centrálnej banky Ruska čelí veľkým výzvam. Geopolitické problémy sa zjavili minulý rok a prišli práve uprostred vyčerpávania tradičných zdrojov ekonomického rastu. Udržateľný rast ekonomiky nie je možný bez rastu produktivity práce a modernizácie technológií. Toto vyžaduje urobiť štrukturálne zmeny a zabezpečiť lacný funding dlhodobých investícií. Veritelia budú pripravení poskytnúť takéto dostupné dlhodobé financovanie iba v prípade, že im vysoká inflácia nezničí investície." Centrálna banka Ruskej Federácie, September 2014

Ďalšia recesia v eurozóne?

Ukazovatele sentimentu v Nemecku sa pohybujú okolo svojich dlhodobých priemerov a preto je spomalenie rastu v eurozóne nespochybniteľné. Recesia však znamená pokles výkonu ekonomiky v dvoch kvartáloch po sebe, a v takom prípade sú pochybnosti o príchode recesie na mieste. Príčinou spomalenia je jednak rusko-ukrajinský konflikt a isté obavy vyvoláva spomalenie a zmena štruktúry rastu Číny. Export eurozóny však nestojí ani nepadá na Ruskej federácii, keďže tá tvorila v minulom roku zhruba 2,5 %- ný podiel na celom exporte. Taktiež spomalenie Číny nemusí byť až taká veľká hrozba ako sa o nej hovorí. Skutočne významné ekonomiky sú pre eurozónu z exportného hľadiska Amerika a Veľká Británia. Obe mali v roku 2013 viac ako 6 % podiel na zahraničnom obchode eurozóny a za prvých sedem mesiacov rástol export do USA o 7 % a Veľkej Británie o 8 % medziročne. Najväčší obchodný partneri eurozóny potiahli jej rast a podľa očakávaní by mali pomôcť stabilizovať vývoj aj v ďalších mesiacoch. Rovnako obavy zo zlých výsledkov stresového testovania sa nepotvrdili a európske bankové sektory sú v pomerne dobrej kondícii.

 

Ruská centrálna banka bojuje so slabnúcim rubľom

Vyhliadky ruskej ekonomiky sú kvôli rastúcej ekonomickej izolácií bledé. Dlhotrvajúca slabina ruskej ekonomiky - investície - klesajú aj pod váhou sankcií, ktoré na ňu uvalili západné štáty. Preto očakávame, že ruská ekonomika bude v roku 2014 stagnovať, resp. prípadne aj mierne poklesne. Horšie je však, že vyhliadky na ďalšie roky nie sú vôbec optimistické. Bez reforiem je možné očakávať strednodobý rast na úrovni 1-2% ročne.

Určitý krátkodobý impulz by ekonomike mohol poskytnúť oslabujúci rubeľ. Kurz rubľa voči košu mien sleduje centrálna banka a podľa potrieb intervenuje tak, aby ho udržala v určitom pásme. Intervenčné pásmo sa posúva podľa toho, ako musí centrálna banka intervenovať. Banka sa už skôr vyjadrila, že by si želala voľný plávajúci režim kurzu od roku 2015. K nemu sa chce dostať postupnými krokmi, aby nevznikol šok na devízových trhoch. Terajší systém je nastavený tak, že pokiaľ banka minie viac ako 350 mil. USD na obranu rubľu proti oslabovaniu intervenčné pásmo sa posunie o 5 kopejok. Šírka fluktuačného pásma je stanovená na 9 rubľov za kôš mien.

 

Kurz rubľa za ostatné obdobie pomerne výrazne oslabil. Od júla 2014 po koniec októbra oslabil takmer o 25% a od začiatku roka 2013 až o 42% voči košu mien. Keďže centrálna banka sa snažila limitovať rýchlosť oslabovania prostredníctvom intervencií, od začiatku roka minula zo svojich rezerv na intervencie a inú podporu finančných trhov takmer 70 mld. USD. Treba však povedať, že má stále v zásobe ešte takmer 425 mld. USD. Znepokojivá je však rýchlosť s akou sa rezervy míňali v ostatnom období. V októbri 2014 to boli takmer 3 mld. USD denne. Preto vznikajú špekulácie, že pokiaľ sa nezmenší tlak na oslabovanie rubľa, centrálna banka bude nútená urýchliť zavedenie voľného plávajúceho výmenného režimu. Tento krok by pravdepodobne taktiež viedol k oslabeniu rubľa.

Zmeny v nastavení stredu fluktuačného pásma sú robené automaticky podľa kumulovaného objemu intervencií. Medzi decembrom 2013 a marcom 2014 platilo pravidlo, že keď objem intervencií dosiahne 350 mil. USD pásmo sa posunie o 5 kopejok. Od marca 2014 bola kvôli zvýšenej volatilite na finančných trhoch posunutá hranica na zmenu pásma až na 1,5 mld. USD. Veľkosť tejto sumy odzrkadľovala odhodlanie brániť fixný režim. Od júna 2014 bola znížená na 1 mld. USD a od augusta 2014 je opäť na pôvodnej úrovni 350 mil. USD. K prekročeniu stanovenej sumy môže dôjsť aj v priebehu jedného dňa. Je dobré, že centrálna banka má jasne stanovené pravidlá na intervencie, ktoré zamedzia bezdôvodnému udržiavaniu kurzu na nereálnej úrovni za cenu rýchleho poklesu devízových rezerv.

Rýchle znižovanie rezerv si centrálna banka nemôže dovoliť aj kvôli udržaniu ratingu krajiny. Banka sa preto snaží stabilizovať kurz aj pomocou rastu kľúčovej úrokovej sadzby (1-týždenná repo sadzba). Od začiatku roka 2014 ju zdvíhala z hodnoty 5,5% postupne až na súčasnú hodnotu 9,5%. Centrálna banka k ostatému rastu pristúpila 31.októbra po sérií intervencií, ktoré neprinášali výsledok v podobe stabilného kurzu. Tento rast sadzieb z 8% na 9,5% spôsobil okamžité posilnenie rubľa o takmer 4% no len na symbolické 4 minúty. Finančný trh bol sklamaný, že centrálna banka nepredstavila ďalšie opatrenia na zlepšenie likvidity. Kurz rubľa sa tak vrátil na pôvodnú historicky najslabšiu úroveň. V stredu 5.novembra centrálna banka povedala, že rubeľ bude viac flexibilnom menou a maximálna denná intervencia je stanovená na 350 mil. USD denne aj keby kurz oslabil/posilnil mimo želaného pásma. Je jasné, že banka nechce viac podporovať rubeľ za cenu klesajúcich rezerv. Po tomto oznámení výmenný kurz RUB/USD oslabil na hodnotu, 44,20. No v ostatných dňoch boli v Rusku štátne sviatky. Uvidíme, na akej úrovni sa rubeľ stabilizuje ku koncu týždňa.

Ďalší osud tejto meny bude závisieť najmä od vojenského konfliktu na východe Ukrajiny. Jeho znovu oživenie a október | 2014 3 prípadná ďalšia eskalácia by pravdepodobne znova viedla k tlaku na oslabenie rubľa. Náš základný scenár však s takýmto negatívnym vývojom už nepočíta.


Inflácia je v Rusku na pomerne vysokých hodnotách, čo kontrastuje s vývojom v eurozóne, kde „bojujeme" s deflačnými rizikami. Zrýchlenie inflácie prinieslo v Rusku najmä citeľné oslabenie rubľa (rast cien dovozových tovarov) a zákaz dovozu potravín zo zahraničia. Toto opatrenie, ktoré na seba uvalila Ruská vláda sama, bolo pomerne prekvapivé najmä z toho dôvodu, že takmer polovicu potravín, ktoré sa spotrebovávajú je dovážaných. Rázne zastavenie dovozu spôsobilo nárast cien potravín aj keď rôzne obchádzanie zákazu cez dovoz z tretín krajín čiastočne stlmil cenový šok. Aktuálne je medziročný rast cien potravín na úrovni 11,7%. Celková spotrebiteľská inflácia dosahuje hodnotu 8% a kulminovať bude asi ešte o niečo vyššie. Cieľ centrálnej banky je 4% a pokiaľ budú sankcie v júli budúceho roka odvolané a geopolitická situácia sa nezhorší, inflačný cieľ by mal byť v roku 2016 dosiahnutý.

Kombinácia vysokej inflácie 7-8% a kľúčovej sadzby na hodnote 9% znamená pre hospodárstvo jednoznačne stagnáciu. Len na porovnanie, sadzby v eurozóne sú na nulovej úrovni, čo čiastočne pomáha oživovať hospodárstvo. Už teraz je jasné, že riešenie krízy na Ukrajine nebude rýchle. Preto aj rušenie sankcií skôr ako 31.júla 2015, kedybude rok od ich uvalenia, je pomerne nepravdepodobné.

Rusko
pokiaľ chce napredovať, bude musieť predstaviť zásadné reformy svojej ekonomiky, ktorá je stále príliš orientovaná na základné nerastné suroviny. Rast cien ropy, ktorý sme videli od roku 1995 z úrovne 30 USD za barel na takmer 120 USD/barrel spôsobil citeľný rast životnej úrovne obyvateľov. Na druhej strane tento rast prišiel akosi zadarmo, čo oslabilo reformné snahy a potreby. V dnešnom období vidíme ako ceny ropy stagnujú či skôr klesajú. Pokiaľ sa ceny ropy budú držať trvalo pod 100 USD, tak ruský vládny rozpočet bude trvalo v mínuse. Naviac, pokiaľ sa bude držať okolo 80 USD/barrel, tak výpadok príjmov z ropy bude naozaj vážny. Aktuálne prognózy vývoja cien ropy hovoria práve o takejto cenovej stagnácií v pásme 80-100 USD/barrel kvôli spomaľujúcemu hospodárstvu Číny resp. jeho orientácie na investície a hlavne ťažbu bridlicového plynu v USA ako významnej zmene v globálnej ponuke energií. Preto bez zásadných ekonomických reforiem v Rusku je ekonomický výhľad krajiny závislej na rope pochmúrny.


Ďalšia recesia v eurozóne?


Eurozóna smeruje do recesie!(?). Takéto vyhlásenie sa objavuje v poslednej dobe stále častejšie a obavy z dôsledkov takéhoto vývoja sa objavujú aj na Slovensku. Tieto obavy nie sú úplne neopodstatnené najmä keď sa pozrieme na ekonomický sentiment. Znepokojujúcejšie je, že vývoj indikátorov smeruje nadol aj v najdôležitejšej ekonomike eurozóny. Ukazovatele sentimentu v Nemecku sa pohybujú okolo svojich dlhodobých priemerov a preto je spomalenie rastu v eurozóne nespochybniteľné. Recesia znamená pokles výkonu ekonomiky v dvoch kvartáloch po sebe, a v takom prípade sú pochybnosti o príchode recesie na mieste.

Prvým významným dôvodom spomalenia, ktoré sme videli v treťom kvartáli je rusko- ukrajinská kríza. Zhoršenie sentimentu a zvýšenie neistoty sú vždy sprievodné znaky podobných konfliktov. Keď sa ešte k tomu pridajú sankcie z oboch strán a neochota dohodnúť sa, pokles v podobe nižších investícií sa postupne dostaví. Aj keď sa v súčasnosti zdá, že eskalácia konfliktu sa zastavila, patová situácia trvá naďalej. Negatívny vplyv takéhoto zamrznutého konfliktu na ekonomiku by však už pravdepodobne nemal narastať. Dôsledky konfliktu sa už začínajú prejavovať aj na tvrdýchm číslach prichádzajúcich z ekonomiky. Posledné známe číslo o exporte celej eurozóny do Ruskej federácie z júla hovorí o medziročnom prepade o 12 %. Za jednotlivé krajiny eurozóny však máme už aj augustové výsledky a už len na základe nemeckých čísiel sa dá konštatovať, že obchodná aktivita s Ruskom strmhlav klesá. Na druhej strane však treba povedať, že export eurozóny nestojí ani nepadá na Ruskej federácii, keďže tá tvorila v minulom roku zhruba 2,5 %- ný podiel na celom exporte. Ďalší aspekt, ktorý je vhodné si pripomenúť je, že pokles exportu začal už v minulom roku, kedy ešte vzťahy neboli poznačené konfliktom na Ukrajine. Postupný pokles exportu bol dôsledkom spomaľujúcej ruskej ekonomiky a súčasná situácia toto spomalenie ešte prehlbuje.

Dalšou hrozbou rastu eurozóny je opäť gigant a už nie iba geografický, ale aj ekonomický. Čína v súčasnosti vyvoláva obavy minimálne z dvoch dôvodov. Je to spomaľovanie rastu tejto ekonomiky, ale najmä jej preorientovávanie sa na menej investične náročný typ rastu. Ani jedna z týchto hrozieb by však nemala byť natoľko silná aby výrazne utlmila rast exportov do tejto krajiny. Ak by však aj rast exportov spomalil z priemerných 8 % v tomto roku, stále hovoríme o obchodnom partnerovi s podielom 3,5 % na našom exporte.

Skutočne významné ekonomiky sú pre eurozónu z exportného hľadiska Amerika a Veľká Británia. Obe mali v roku 2013 viac ako 6 % podiel na zahraničnom obchode eurozóny a za prvých sedem mesiacov rástol export do USA o 7 % a Veľkej Británie o 8 % medziročne. Najväčší obchodný partneri eurozóny potiahli jej rast a podľa očakávaní by mali pomocť stabilizovať vývoj aj v ďalších mesiacoch. Aj napriek zhoršeniu sentimentu v Británii je jeho úroveň podobne ako aj v USA výrazne vyššia v porovnaní s eurozónou. Z Ameriky prišli naposledy veľmi dobré správy aj o raste HDP v 3. kvartáli, kedy ekonomika rástla o 3,5 % anualizovane a za celý rok sa očakáva rast 2,2 %. V budúcom roku očakáva RZB Research dokonca zvýšenie dynamiky rastu na 3,2 %. V prípade Británie očakáva Raiffeisen Research v tomto roku najvyšší rast HDP od roku 2008 (3 % r/r) a mierne spomalenie v budúcom roku.

Najväčší priamy dopad rizík z vývoja zahraničných obchodných partnerov znáša pochopiteľne najväčší exportér za hranice únie. Označovanie Nemecka ako motora Európy nie je vôbec prehnané. Táto ekonomika tvorila 36 % všetkých exportov mimo európsku úniu v minulom roku. Čiže práve toľko kritizované Nemecko je tou ekonomikou, ktorá dokáže vďaka svojej konkurencieschopnosti získavať najväčší podiel na zahraničnom obchode mimo únie a aj vďaka tomu do nej prinášať nové pracovné miesta. Zo strany krajín ako sú Taliansko a Francúzsko počúvame, aby Nemecko znížilo vysoký prebytok obchodnej bilancie, keďže táto nerovnováha škodí ostatným krajinám eurozóny. Povedzme si aké hypotetické možnosti teda Nemecko má na to, aby dosiahlo vyváženejší prebytok obchodnej bilancie. Teoreticky môže obmedziť vývoz svojej produkcie alebo znížiť jej ceny, čím dosiahne nižšiu nominálnu hodnotu prebytkov. Samozrejme, že takéto rozhodnutie nedáva ekonomický zmysel a na voľnom trhu je pochopiteľne nerealizovateľné.

Ďalšou možnosťou je, aby Nemecko dovážalo viac alebo za vyššie ceny. V prípade vyšších dovozov by už nemecká vláda nepriamo vedela ovplyvniť výdavky, či už svoje alebo domácností, čo by malo pravdepodobne dopad aj na importy. Pochopiteľne „ideálne" importy z tých krajín eurozóny, s ktorými má Nemecko prebytok. Vláda síce môže napríklad zvýšením platov štátnych zamestnancov alebo prostredníctvom zvýšenia minimálnych miezd prispieť k nárastu spotreby domácností (abstrahujúc od možných negatívnych dôsledkov takýchto opatrení). No nie je v jej kompetencii rozhodovať z akých krajín budú spotrebované
produkty dovezené. O tom rozhoduje kvalita, cena a mnoho ďalších vlastností produktu. Jedným slovom ich konkurencieschopnosť. Práve tá je achillovou pätou Francúzska, Talianska a im podobných krajín eurozóny. Domnievať sa, že Nemecko vyrieši problémy týchto krajín spôsobom, že sa samo stane menej konkurencieschopné je veľmi iluzórne. Voči tretím krajinám, teda mimo eurozóny, sa takéto nerovnováhy dajú pochopiteľne čiastočne balansovať prostredníctvom menového kurzu. Momentálne slabšie euro (čiastočne naplnené prianie politikov z problémových krajín) však na konci dňa opäť prospeje najviac nemeckému exportu a prebytok tak bude mať pravdepodobne opäť vyšší.

Ďalšou výčitkou smerujúcou voči Nemecku je miera investícií v tejto krajine. V porovnaní s eurozónou je miera investícií na rovnakej úrovni. Zhruba 20 % HDP je už stabilne posledných desať rokov vytvorených práve investíciami. Tlak, ktorý je na Nemecko vyvíjaný za účelom zvýšenia investícii by však priniesol iba riziko zvyšovania i tak vysokého nemeckého dlhu. A iný liek ako rásť prostredníctvom vyššieho zadĺženia zatiaľ politici tlačiaci na Nemecko nepriniesli. Ďalší argument proti expanzívnej fiškálnej politike je extrémne voľná menová politika ECB, ktorá už Nemecku v súčasnosti nevyhovuje. Aj vzhľadom na vyššie spomínaný prínos nemeckej ekonomiky je však jeho obviňovanie, že nerobí pre rast eurozóny dosť, mierne paradoxné. Práve naopak by podľa princípu každý chvíľku ťahá pílku boli na rade ostatné krajiny, aby do Európy priniesli nové rastové impulzy.

Z problémov, ktoré európske krajiny majú, nevychádza nič iné ako toľko krát spomínaná potreba štrukturálnych zmien v ekonomikách. Tie by mali naštartovať zmeny k tomu, aby produkcia tých ktorých ekonomík bola opäť konkurencieschopná a mohla utrhnúť čo najväčší podiel na celosvetovom koláči obchodu.

Na záver by sme pri odpočte rizík pre rast eurozóny a Slovenska nemali opomenúť faktor ako stresové testovanie bánk. V priebehu roka vyvolávali výsledky testovania bankového sektora mierne obavy. Avšak dramatické scenáre o objavení vysokých nesplatiteľných pohľadávok v účtovných knihách dôležitých európskych bánk sa nenaplnili. Všetky skúmané banky by v prípade extrémne nepriaznivého scenára museli doplniť dokopy 24,6 mld. EUR kapitálu. Po zohľadnení kapitálu, ktorý už banky za posledného pol roka doplnili však zostáva problémových iba 13 z pôvodných 25 bánk. V súčasnosti je tak kapitálový deficitom zredukovaný na 9,5 mld. EUR. Výsledky stres testu boli viac menej priaznivé a trhy ich prijali pokojne. Na pokoji im pravdepodobne pridáva aj ECB, ktorá bankám pomohla viacerými opatreniami k ich rekapitalizácii ešte v predošlých rokoch. Centrálna banka sa teraz snaží pridať aj k rastu eurozóny, v čom až tak úspešná zatiaľ nie je a preto sa stále hovorí o poslednej možnosti, ktorú ECB má a to je priamy nákup štátnych dlhopisov.

Aj napriek tomu, že táto jeseň mohla priniesť viaceré horúce chvíle, zdá sa, že nič horšie ako „nudné" mierne spomalenie rastu nám nehrozí. Preto sa možno niekedy žiada aj menej zaujímavé dianie obaliť pútavejším nadpisom s titulkom RECESIA JE SPÄŤ.

Upozornenie:
Súbor informácií obsiahnutý v tomto dokumente (ďalej len "Informácie") nie je návrhom, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, marketingovým oznámením, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním,
vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych prepisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb. Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zapísaná v Obchodnom registri, Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 71/B (ďalej len „Tatra banka, a.s.") pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere Informácií z verejne dostupných zdrojov, ktoré použila pri spracovaní Informácií. Tatra banka, a.s. nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Vyjadrenia a stanoviská prezentované v rámci Informácií sa nemusia zhodovať s vyjadreniami a stanoviskami Tatra banky, a.s. ani iných subjektov. V prípade, ak sú medzi Informáciami uvedené aj údaje o výkonnosti akéhokoľvek finančného nástroja, či už v minulosti alebo ako odhad do budúcnosti, potom Tatra banka, a.s. upozorňuje na skutočnosť, že sa nejedná o spoľahlivý ukazovateľ o výkonnosti v budúcnosti. Obsah tohto dokumentu nebol skontrolovaný žiadnym orgánom dohľadu. Klientom sa odporúča postupovať s primeraným uvážením vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente a v prípade akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente, odporúčame klientom aby sa poradili s príslušnými odborníkmi. Daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a v budúcnosti sa môže zmeniť. Sprístupnenie Informácií obsiahnutých v tomto dokumente sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tatra banka, a.s. ani ďalšie subjekty, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi iných krajín. Akékoľvek preberanie Informácií uvedených v tomto dokumente je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Tatra banky, a.s. len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Poradíme vám?


www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ekonomicke-analyzy/mesacnik-oktober-1/