Svetelno-zvuková inštalácia Echo (2017) Mareka Kvetana napriek tomu, že má typické znaky jeho tvorby, v jej kontexte úplne bežná nie je. Od povestnej interpretácie gýča, lacného pozlátka, používania nostalgických predmetov, kutilskej estetiky, situačného humoru, bizarných stretnutí, kritiky konzumu a hromadenia sa dostal k interpretácii hmotných objektov dávnej minulosti. Ako základ v nej uplatnil predmety našich predkov, ktoré starostlivo s dušou starinára a zberateľa autorsky pretvoril. Týmito predmetmi sú truhlice z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktoré národopisci zaraďujú k špecifickému typu tzv. svadobných truhlíc, ktoré dával dcére ako budúcej neveste vyhotoviť otec ako súčasť vena. Predstavujú slávnostné predmety ľudovej tradície s dôležitým genderovým zmyslom.

Z výberu objektu, ale aj z hudobnej kompozície inšpirovanej folklórnou hudbou cítime nostalgiu po autentickosti, po pôvodných remeslách, klasických materiáloch a po tradícii, odcudzených nánosmi digitálneho veku.

Kvetan staré oživil novými technológiami, lokálne predviedol globálne. Spoločným znakom jeho inštalácií je umelé osvetlenie neónmi, žiarivkami a ledkami. Kvetan je doslova „posadnutý“ svetelným umením, Echo odkazuje na jeho staršie práce – menej známu Archu (2014) a legendárny Koberec (2008). Popri rozprávkovom, mystickom či až psychedelickom zážitku inštalácia pripomína nielen tajomné minulé obsahy, ale i odkaz na pohrebnú truhlu, poslednú schránku a neprítomné telo. Hudobná časť vznikla v spolupráci so S. Stračinom a J. Ďurišom.