Joga výkrik reprezentuje jeden z viacerých paralelných okruhov Blažovej tvorby. Motív rozrezanej kapustnej hlavy sa uňho objavuje opakovane v najrôznejších variantoch a kombináciách s inými predmetmi – stáva sa pokračovaním morskej peny v známej grafickej sérii Hokusai, alebo sa prekrýva s vrstevnicami na mape v sérii Genealogy.

Kapustná hlava má okrem fascinujúcej ornamentálnosti aj rôzne symbolické kvality, ktoré vedel Blažo umne vypointovať, a v jeho prípade tak môžeme hovoriť o akejsi „kapustnej ikonografii“.

V tomto prípade je centrom kompozície ľudská tvár, vypožičaná zo slávneho Munchovho Výkriku, namontovaná na telo v pozícii lotosového sedu s trojicou nôh a

s rukami, ktoré organicky vrastajú do zeleninovej štruktúry. Východiskom je pravdepodobne počítačová grafika prenesená do média maľby.

Prejavuje sa tu nezameniteľná Blažova schopnosť spájať útržky rozmanitých vizuálnych informácií do celku, ktorý na prvý pohľad vyzerá zábavne, až humorne. Súčasne s hravosťou a vtipom ale môžeme vnímať aj klaustrofobickú hustotu na seba naskladaných listov, ich zákrut a vlnoviek, ktoré pripomínajú ľudský mozog a zároveň sú akousi mapou či deformovanou mandalou – namiesto jasnosti a poriadku vidíme chaotickú a pretlakovanú spleť cestičiek; telo a myseľ, ktoré sa vymykajú kontrole, akoby narastali do neprirodzených rozmerov a tvarov, oddeľovali sa od subjektu, a súčasne sa zahusťovali nad znesiteľnú mieru. Napätie, ktoré môže uvoľniť len katarzná intenzita výkriku. A pri tom všetkom aj odhodlanie čeliť zmätku, usporiadať samého seba a tým aj svet, poskladať svoje telo a pozornosť do jogínskej pozície a meditáciou zmeniť chaos na jednoduchosť, hluk na ticho. Proces, ktorým si v dnešných časoch prechádzame tak trochu všetci.