Videoinštalácia Pneumatrix (2016) vznikala v úzkej spolupráci s viacerými blízkymi ľuďmi pre rovnomennú výstavu v Košiciach asi rok pred autonehodou, ktorá mala pre Erika Bindera zásadný transformačný význam. Podľa kurátora Petra Tajkova boli leitmotívom výstavy symboly našej modernej životnej cesty plnej nástrah, prekážok.

Použité pneumatiky vytvorili pneumatrix – mikrosvet, kde tento symbol ekologického bremena žije nový, biely život. Neudržateľný konzum spoločnosti a jej nenásytnosť je teda hlavnou témou diela, ktoré je audiovizuálnou kontempláciou o očiste človeka oslobodzujúceho sa od materialistických túžob. Obrys človeka je tu tiež bránou do metafyzického sveta (Same, Same but Different – Golem, 2014), kam patria aj svietiace motýle Transformery, čo vzišli z ruín ojazdených automobilov (2018), a majú tak podľa autora už nalietané státisíce kilometrov.

V stoickej filozofii bola pneuma (πνεῦμα) konceptom dychu života ako aktívny generatívny princíp, ktorý stojí za jednotlivcom aj kozmom a dáva hmote jej tvar a vlastnosti. Vo svojej najvyššej forme ustanovuje pneuma ľudskú dušu (psyché). Slovo pneuma je v biblickej literatúre gréckym prekladom hebrejského slova ruah. Má viacero významov: vzduch, vietor, duša, dych, vitálny princíp. Slovo „matrix“ odkazuje na kultový film, ktorý na prelome tisícročí ovládol predstavivosť popkultúry. Oslobodenie z matrixu a spoznanie pravdy je bolestné, vyžaduje si radikálnu zmenu. V Pneumatrixe je to dieťa rúcajúce staré poriadky vo vnútri človeka, ktorý je renatus in novam infantiam (znovuzrodený do nového detstva).