Čipy trápia výrobu viac ako nové vlny vírusu

Autor: Andrej Martiška, ekonomický analytik | 02.01.2022 | 7 min. čítania

Slovenská ekonomika pokračovala v roku 2021 v zotavovaní. Nebola to však hladká jazda. Jej oživovanie brzdili ďalšie vlny vírusu ako aj pretrvávajúce problémy v dodávateľských reťazcoch.

Pandémia Covid-19 spôsobuje naďalej obrovské škody na životoch a zdraví ľudí po celom svete. Každá jej ďalšia vlna prináša množstvo obetí a to predovšetkým v krajinách so slabším zdravotným systémom a nižšou mierou vakcinácie. Z pohľadu dopadov na ekonomiku je však situácia o niečo optimistickejšia.

Zotavovanie v rytme pandemických vĺn

Ekonomické škody spôsobené ďalšími vlnami vírusu sa ani zďaleka nepribližujú tým z úvodnej prvej vlny a s každou ďalšou vlnou sú o niečo miernejšie. Tento vývoj odráža postupnú adaptáciu firiem a spotrebiteľov na nové podmienky, ako aj čoraz menšiu politickú vôľu prijímať tvrdé reštriktívne opatrenia.

Druhá vlna koronavírusu

Druhá vlna vírusu mala na zasiahnuté ekonomiky stále pomerne výrazný dopad a prejavila sa aj kvartálnymi poklesmi HDP eurozóny, hoci neporovnateľne menšími ako v prvej vlne:

• Počas prvej vlny (1. a 2. štvrťrok 2020) išlo o medzikvartálny prepad 3,5 % a 11,7 %. 
• Vplyvom druhej vlny (4. štvrťrok 2020 a 1. štvrťrok 2021) pokleslo o 0,4 % a 0,2 %.

Akonáhle sa situácia na jar po druhej vlne zlepšila, európske ekonomiky opäť rýchlo naštartovali a nadviazali na zotavovanie prerušené touto zimnou vlnou.  

Bol to aj prípad slovenskej ekonomiky. Slovenské HDP narástlo v druhom štvrťroku 2021 medzikvartálne o 1,9 %, čím vymazalo predchádzajúci 1,3 % pokles. Domácej ekonomike sa tak podarilo rýchlo dobehnúť straty spôsobené zimnou vlnou. Vďačí za to najmä rýchlemu oživeniu služieb a obchodu poháňanému silným dopytom domácností, ktoré doháňali odloženú spotrebu z obdobia  lockdownu.

Tretia vlna koronavírusu

Tretia vlna, ktorá v niektorých krajinách začala už koncom leta, v iných vrátane Slovenska až neskôr v priebehu jesene, je zatiaľ spojená s ešte miernejšími ekonomickými škodami ako tá druhá. Zotavovanie ekonomík skôr už iba spomaľuje, než prerušuje.

Hovoríme však, samozrejme, o súhrnných dopadoch na ekonomiku: pre jednotlivých podnikateľov v exponovaných oblastiach služieb (reštaurácie, kaderníctva a pod.) môžu byť pandemické vlny, žiaľ, stále likvidačné.

Kríza dodávateľských reťazcov, čipová, energetická...

Zatiaľ čo bezprostredné dopady jednotlivých vĺn vírusu na ekonomiku v podobe nútených odstávok výroby, odkladania spotreby či prudkého poklesu aktivity v oblasti služieb sa postupom času zmierňujú, niektoré závažné problémy a nerovnováhy vyvolané pandémiou naďalej pretrvávajú a dnes ohrozujú zotavovanie ekonomík viac ako samotné vírusové vlny.

Ide hlavne o pokračujúce zdržania a výpadky v globálnych dodávateľských reťazcoch, ktoré majú za následok akútny nedostatok niektorých kľúčových priemyselných komponentov a surovín. Ide najmä o kovy, rôzne stavebné materiály či mikročipy.

Tento problém úzko súvisí s rozdielnym načasovaním jednotlivých vĺn vírusu a s tým súvisiacich lockdownov a iných opatrení v jednotlivých krajinách, s pretrvávajúcimi dôsledkami prvotného pandemického šoku na organizáciu medzinárodnej nákladnej dopravy a tiež so špecifickým vzorcom vývoja spotrebiteľského dopytu.

Domácnosti po ukončení tvrdých lockdownov „dobiehajú zameškané“ a rýchlo míňajú nahromadené úspory, pričom výroba sa ich dopytu aj kvôli spomenutým problémom nestačila tak rýchlo prispôsobiť.

Mnohé priemyselné podniky, od automobiliek po stavebné firmy, tak v súčasnosti nevedia získať dostatok surovín a komponentov na uspokojenie spotrebiteľského dopytu a musia nútene obmedzovať aktivitu či dokonca zastavovať výrobu. A to napriek tomu, že pandémia priamo neobmedzuje ich prevádzku a dopyt po ich produktoch je naďalej silný.

Popri nedostatku a vysokej cene niektorých kľúčových surovín a komponentov sú dnes čoraz väčším problémom aj prudko rastúce ceny energií, ktoré komplikujú výrobu v energeticky náročných odvetviach:

• ceny zemného plynu narástli v Európe od začiatku roka až o 400 %,
• uhlie narástlo o viac ako 100 %,
• ceny ropy boli pred korekciou po objavení omikron variantu až o 50 % vyššie ako na začiatku roka.

Priemyselné podniky ako aj podniky v oblasti služieb dnes navyše narážajú na pretrvávajúce nerovnováhy na trhu práce a nevedia nájsť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Tieto problémy sa prejavujú aj v slovenskej ekonomike a výrazne zatlačili na jej výkon hlavne v druhom polroku 2021. Vzhľadom na štruktúru domácej ekonomiky je, samozrejme, jednou z najväčších komplikácií celosvetový nedostatok čipov, ktorý vedie k odstávkam a obmedzovaniu výroby v automobilovom priemysle.

Výroba automobilov poklesla v záverečných mesiacoch roka medziročne až o viac ako 20 % a kvôli svojej váhe ťahala nadol celú domácu priemyselnú výrobu. Problém s dodávkami komponentov a materiálov však majú aj ďalšie odvetvia vrátane stavebníctva. V energeticky náročnom chemickom priemysle sú zas zreteľné negatívne dopady vysokých cien energií.

Najvyššia inflácia za 17 rokov a zdražovanie pokračuje

Nedostatok kľúčových materiálov a komponentov, ako aj rast ceny energií a ďalších výrobných vstupov sa pri stále silnom spotrebiteľskom dopyte logicky prejavuje aj prudkým rastom spotrebiteľských cien. Inflácia vystúpila v závere roka 2021 v mnohých krajinách na najvyššie hodnoty za niekoľko rokov až desaťročí.

V Spojených štátoch narástli spotrebiteľské ceny v novembri 2021 medziročne až o 6,8 %. To je najvyššia hodnota za takmer 40 rokov. V eurozóne dosiahli spotrebiteľské ceny v tom istom čase najrýchlejší medziročný rast od jej vzniku a to 4,9 %. V Nemecku a Španielsku dosiahla inflácia v závere roka najvyššiu úroveň za 29 rokov. Na Slovensku ide o najvyššie hodnoty od roku 2004.

Zotavovanie ekonomík sprevádza aj rýchly nárast inflácie

Vývoj medziročného rastu spotrebiteľských cien vo vybraných krajinách

Zdroj: Eurostat, Fed

Tento takmer celosvetový rast spotrebiteľských cien spočiatku ťahalo len niekoľko položiek. Išlo najmä o spomenuté energie, automobily, ktorých cenový rast priamo súvisel s nedostatkom čipov či o tie služby, ktoré boli najviac zasiahnuté pandemickými vlnami. Podniky v týchto odvetviach sa po ich odznení nielen snažili dobehnúť aspoň časť zmeškaných tržieb, ale súčasne mali problém nájsť dosť pracovnej sily a tak museli zvyšovať mzdy, ktoré následne prenášali na spotrebiteľov vyššími cenami.

Cenové tlaky sa však postupne rozlievajú do celej ekonomiky a týkajú sa čoraz viac položiek spotrebného koša. Zvlášť znepokojivý je rýchly rast cien potravín po celom svete. Index globálnych cien potravín zostavovaný OSN vystúpil v záverečných mesiacoch 2021 na dosah historických maxím z obdobia vypuknutia tzv. Arabskej jari.

Zvýšiť úrokové sadzby či nezvýšiť?

Tento znepokojivý nárast inflácie by za normálnych okolností viedol centrálne banky ku zvýšeniu úrokových sadzieb, ktoré je ich štandardným nástrojom na boj s infláciou. Vyššie úrokové sadzby totiž brzdia rast úverov a tým znižujú kúpnu silu spotrebiteľov a firiem. Výsledkom je slabší dopyt a oslabenie tlaku na rast cien. Problémom však je, že tento recept na boj s infláciou by v súčasných podmienkach mohol spôsobiť oveľa viac škody ako úžitku.  

Hlavnou príčinou dnešných rastúcich cien nie je príliš silný dopyt, ale už spomenuté problémy s nedostatkom rôznych surovín a komponentov. To je vec, ktorú zvýšenie úrokových sadzieb nijako neovplyvní.

Ak by napríklad Európska centrálna banka hneď zajtra zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu o celé jedno percento nahor a ľudom ako aj firmám by sa následne zdražili úvery a hypotéky, nijako by to nevyriešilo celosvetový nedostatok čipov, ktorým dnes trpí automobilový priemysel, ani by to nezabránilo odstávkam prevádzky v čínskych prístavoch či juhoamerických baniach kvôli rastu prípadov Covid-19.

Vyššie úrokové sadzby by však určite viedli k menšiemu záujmu o úvery ako aj k rastu nákladov na splácanie existujúcich úverov domácností a firiem, ktoré by si tak mohli dovoliť kupovať menej produktov. 

Tento menší dopyt po produktoch by následne pomohol znížiť tlak na rast cien, keďže o nedostatočný počet produktov a komponentov by sa zrazu „bilo“ menej firiem a spotrebiteľov. Takéto cielené oslabovanie dopytu v čase krehkého zotavovania ekonomiky z pandémie je však veľmi riskantným krokom, ktorý by síce zrejme znížil tlak na rast cien, ale súčasne by poškodil domácnosti, firmy a celú ekonomiku. 

Na druhej strane, ak bude inflácia naďalej rásť a centrálne banky sa ju nepokúsia dostať pod kontrolu zvýšením úrokových sadzieb, rastúce ceny môžu tak či tak viesť k zníženiu kúpnej sily domácnosti a firiem, a centrálne banky navyše stratia časť kredibility v boji s infláciou.

Ide tak o veľkú dilemu. Najvýznamnejšie centrálne banky vrátane Fedu a ECB sa za tejto situácie rozhodli vyčkávať, ako sa situácia ďalej vyvinie a v roku 2021 nepristúpili ku zvýšeniu sadzieb. Či to bola chyba, alebo rozumný krok, ukáže až ďalší vývoj.

O tom, čo čaká ekonomiku v roku 2022, sa dočítate na našom Blogu už v nasledujúcich dňoch.

Naspäť