Recesia: Ďalší buzzword či reálna hrozba?

Autor: Andrej Martiška, ekonomický analytik | 03.08.2022 | 5 min. čítania

Obavy z ekonomickej recesie sú dnes veľmi rozšírené. Pritom samotná definícia recesie má toľko slabín, že len veľmi málo odzrkadľuje reálny život bežného človeka. Čo sa v skutočnosti skrýva za týmto strašiakom? 

Pod pojmom recesia si väčšina ľudí predstaví ekonomickú krízu spojenú s rýchlym nárastom nezamestnanosti, akú sme zažili v roku 2009 či v prvých mesiacoch pandémie. Táto predstava však nie je úplne presná.

Štandardná a všeobecne rozšírená definícia hovorí, že ekonomika sa nachádza v recesii vtedy, ak zaznamená dva štvrťroky po sebe medzikvartálny pokles reálneho HDP. Táto definícia má však svoje slabiny. Môžeme si to ilustrovať na príkladoch zo Slovenska aj Spojených štátov.

Recesia, ktorá nebola recesiou

Slovenská ekonomika podľa tejto definície nezažila v roku 2009 recesiu. To je, samozrejme, v ostrom kontraste s vtedajším stavom ekonomiky a spomienkami ľudí na toto ťažké obdobie. Slovenská ekonomika však v roku 2009 utrpela iba jeden, hoci mimoriadne prudký, kvartálny pokles HDP. Spamätávala sa z neho dlho a nezamestnanosť sa vrátila späť na predkrízové úrovne až po niekoľkých rokoch. Slovenská ekonomika tak v roku 2009 nezažila recesiu podľa štandardnej definície, avšak rozhodne nešlo z ekonomického hľadiska o pozitívne obdobie.

Zdroj: ŠÚ SR, Tatra banka RESEARCH

Opačný prípad vidíme v súčasnosti v Spojených štátoch. Koncom júla zaplnili titulky novín alarmujúce správy, že sa americká ekonomika dostala do recesie. V prvom štvrťroku totiž jej HDP pokleslo o 1,6 % a podľa prvého odhadu zaznamenalo pokles aj v druhom štvrťroku a to o 0,9 %. Ak sa však pozrieme na vývoj na americkom trhu práce, ktorý má z pohľadu bežného človeka ďaleko väčší zmysel ako presné číslo HDP, príznaky recesie nevidíme. Nezamestnanosť sa drží blízko historických miním na úrovni 3,6 % a americká ekonomika generuje tisíce pracovných miest namiesto prepúšťania, ktoré sa bežne spája s recesiou.

Má tak v tomto prípade zmysel hovoriť o recesii?

Kto rozhoduje o tom, či je recesia?

Oficiálnym „rozhodcom“ toho, či je americká ekonomika v recesii, je expertný panel ekonómov nazývaný Komisia na datovanie ekonomického cyklu pri Národnom úrade pre ekonomický výskum (v eurozóne máme obdobu tejto komisie v rámci Centra pre výskum ekonomickej politiky). Ten definuje recesiu ako výrazný a široký pokles ekonomickej aktivity, ktorý trvá dlhšie než niekoľko mesiacov. Pri jej identifikácii sa pritom neopiera o zmeny kvartálneho HDP, ale sleduje celý súbor indikátorov zo sféry výroby, zamestnanosti či reálnych príjmov.

Táto komisia obvykle vynáša verdikt až niekoľko mesiacov či dokonca rokov od začiatku skutočnej či domnelej recesie.  Jej verdikty sa zväčša prekrývajú s aspoň dvoma po sebe idúcimi kvartálnymi poklesmi HDP, avšak nejde o pravidlo. V roku 1947 nevyhlásila recesiu napriek dvom po sebe idúcim kvartálnym poklesom HDP, v roku 2001 vyhlásila recesiu napriek tomu, že došlo iba k jednému kvartálnemu poklesu a po vypuknutí pandémie nečakala s oznámením recesie na čísla HDP za druhý štvrťrok, keďže ekonomika stála a nezamestnanosť rástla v USA raketovým tempom.

 

Popri pravidle dvoch kvartálov a expertných verdiktoch ekonómov slúžia na identifikáciu recesie aj mnohé zložitejšie a menej známe makroekonomické modely, ktorých účelom je identifikovať, či ekonomika rastie pod svojim trendom, alebo nie.

A záleží na tom?

Ak sa vám zdá, že vás až tak nemusí zaujímať, či HDP skutočne naozaj pokleslo dva kvartály za sebou, či nejaký panel ekonómov po dvoch rokoch od jej začiatku oficiálne identifikoval recesiu, alebo čo ukazuje neznámy makroekonomický model vo vzťahu k dlhodobému trendu, máte pravdu. Ak sa ekonomika nachádza v takej recesii, aká by vás mala zaujímať, jej dopady už pravdepodobne priamo pociťujete alebo ich vidíte okolo seba. 

Nekonečné debaty a články o tom, či je ekonomika  v recesii, sú nepochybne mediálne atraktívne a politicky užitočné (ako vidíme v súčasnosti v USA), avšak z určitého pohľadu bezvýznamné. Túto skutočnosť vystihuje aj aktuálne populárny makroekonomický vtip (či recesia!), ktorý hovorí, že o skutočnú recesiu ide iba vtedy, ak pochádza z francúzskeho regiónu Recesia. Inak sú to len dva kvartálne poklesy HDP (v inej verzii „šumivé ekonomické problémy“).

Samozrejme, najlepšie je, ak ekonomika rastie, nehrozia jej riziká a o recesii nemáme dôvod ani uvažovať. Rozdiel medzi pomalým 0,1 % rastom a 0,1 % poklesom HDP je však z hľadiska ekonomických dopadov na bežného človeka skutočne bezvýznamný. Rovnako sa na vašej životnej úrovni nič nezmení, ak sa panel ekonómov uznesie, že pred dvoma rokmi bola ekonomika v recesii. Najmenej odborným, avšak z pohľadu bežného človeka možno najrelevantnejšie pravidlom na identifikáciu recesie je výrok H. Trumana: „Recesia je vtedy, ak váš sused stratil prácu. Kríza je vtedy, ak ste stratili prácu aj vy.“

Čo nás čaká v najbližších mesiacoch?

Najväčšie európske ekonomiky dosiahli podľa najnovších čísiel v druhom štvrťroku pozitívny resp. nulový rast (Nemecko). Môžeme tak byť úplne pokojní, podľa štandardnej definície sa európske ekonomiky dostanú do recesie najskôr o pol roka. Takéto tvrdenie je, samozrejme, absurdné, hoci z pohľadu zaužívanej definície recesie technicky správne.

Ako sme videli aj na príkladoch zo Slovenska a Spojených štátov, absencia recesie neznamená, že ekonomike nehrozia riziká. A naopak, dva štvrťroky negatívneho rastu HDP nie sú samé o sebe katastrofou a dôvodom na paniku. Vždy záleží od kontextu, „hĺbky“ recesie a vývoja ďalších ekonomických ukazovateľov.

Naspäť