Pracovná zmluva: Aké má náležitosti a čo si ustrážiť pred jej podpisom?

Hoci podpísanie pracovnej zmluvy často trvá len pár minút, jej obsah môže mať dlhodobý vplyv na váš pracovný život.  

Mnohé zmluvy pritom síce spĺňajú zákonné požiadavky, no bývajú formulované tak, že umožňujú zamestnávateľovi zasahovať do pracovných podmienok viac, než si zamestnanec uvedomuje.  

V spolupráci s Petrom Makýšom, advokátom z advokátskej kancelárie MENTS, ktorý sa špecializuje na pracovné právo, sme pre vás preto pripravili prehľad povinných náležitostí pracovnej zmluvy a tipy, ako sa vyhnúť častým chybám. 

Čo všetko musí obsahovať pracovná zmluva (náležitosti) 

Podľa § 43 Zákonníka práce musia byť v pracovnej zmluve povinne dohodnuté štyri podstatné náležitosti, bez ktorých by zmluva nebola platná. Okrem nich však môže obsahovať aj ďalšie dôležité body. 

Povinné náležitosti pracovnej zmluvy  

1. Druh práce 

Zmluva musí presne definovať, akú prácu budete vykonávať. Hoci postačuje stručná charakteristika, ak je v zmluve uvedený len všeobecný názov pozície (napr. Asistent), bez ďalšieho spresnenia je to pre vás nevýhodné. Zamestnávateľ by vám totiž mohol priradiť aj úlohy, s ktorými ste nepočítali. „Čím je formulácia konkrétnejšia, tým menší priestor má zamestnávateľ na svojvoľnú zmenu pracovnej náplne,“ dopĺňa Peter Makýš. 

2. Miesto výkonu práce  

Môže ísť o konkrétnu adresu (napr. sídlo firmy), obec, časť obce alebo širšie určené miesto. Ak vám zamestnávateľ sľubuje prácu na home office, uistite sa, že je to v zmluve jasne uvedené. 

3. Deň nástupu do práce  

Ide o konkrétny dátum, keď oficiálne vzniká pracovný pomer. 

4. Mzdové podmienky 

Pracovná zmluva musí obsahovať dohodnutú sumu mzdy, ako aj podmienky jej vyplácania (napríklad termín splatnosti). S tým súvisia aj ďalšie informácie o výplatných termínoch, ktoré vám zamestnávateľ musí poskytnúť písomne do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru. 

Nepovinné (ale bežné) náležitosti 

Nepovinné (ale bežné) náležitosti 

1. Skúšobná doba  

Môže byť dohodnutá najviac na 3 mesiace a u vedúcich zamestnancov na 6 mesiacov. Ak je v zmluve uvedená dlhšia, platí len zákonná lehota. Dôležité je, že skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce. Nemožno ju dohodnúť dodatočne a nemožno ju predĺžiť, len ak počas nej vznikli prekážky v práci. 

2. Pracovný čas, dovolenka, benefity 

Zmluva by mala špecifikovať dĺžku vášho týždenného pracovného času a počet dní dovolenky. Rovnako môže obsahovať informácie o rôznych benefitoch, ktoré vám zamestnávateľ ponúka. 

3. Doba trvania zmluvy  

Zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. Kým dobu určitú treba vždy uviesť v zmluve, ak nie je dĺžka pracovného pomeru špecifikovaná, automaticky platí, že ide o zmluvu na dobu neurčitú. 

Pracovná zmluva – vzor na stiahnutie (PDF) 

Používanie vzorov pracovných zmlúv dostupných na internete je v podnikateľskej praxi pomerne rozšírené. Tieto dokumenty môžu byť dobrým východiskom, avšak ich mechanické preberanie bez odbornej úpravy často vedie k nejasne a nepresne formulovaným zmluvám, ktoré nezohľadňujú konkrétne podmienky pracovného pomeru. Ako upozorňuje advokát Peter Makýš na základe svojej praxe: 

„V praxi sa, žiaľ, stretávame aj s pracovnými zmluvami, ktoré sú formulované všeobecne alebo vágne. Zvyčajne však nejde o úmysel, ale skôr o nedostatok právneho povedomia zo strany zamestnávateľov.  

Často ide o používanie univerzálnych vzorov bez prispôsobenia konkrétnej pozícii či pracovným podmienkam. Aj preto odporúčame zmluvu pred podpisom konzultovať s právnikom – ten vie na takéto ustanovenia upozorniť a pomôcť ich upraviť tak, aby sa predišlo neskorším sporom.“ 

Časté otázky o pracovnej zmluve: Sprievodca pre zamestnancov 

Kedy konzultovať pracovnú zmluvu s právnikom a čo robiť, ak už máte pocit, že ste podpísali nevýhodnú? Na časté otázky odpovedá Peter Makýš, odborník na pracovné právo z advokátskej kancelárie MENTS. 

Kedy sa oplatí pracovnú zmluvu konzultovať s právnikom?  

V podstate vždy. Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý určuje práva a povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa. Ak v nej chýbajú povinné náležitosti podľa zákona, pracovný pomer nemusí vôbec vzniknúť alebo môže neskôr priniesť nepríjemné spory. Preto je dôležité, aby zmluva spĺňala minimálne zákonné požiadavky a bola jasná. 

Okrem toho sa oplatí skontrolovať aj ďalšie ustanovenia, ktoré môžu ovplyvniť pracovný pomer a môžu pretrvávať aj po jeho skončení – napríklad konkurenčnú doložku, povinnosť mlčanlivosti či nejasne formulované podmienky. 

Môže sa pracovná zmluva uzatvoriť aj elektronicky? 

Áno, pracovnú zmluvu možno uzatvoriť aj elektronicky, za určitých podmienok. Všeobecne prevláda názor, že pracovný zmluva by mala byť podpísaná vlastnoručne, čoho elektronickým ekvivalentom je kvalifikovaný elektronický podpis urobený cez občiansky preukaz.  

Problém je, že ho nemá každý. Iný spôsob elektronického uzavretia pracovnej zmluvy môže byť problematický a neodporúčame ho. Ak však obe strany disponujú kvalifikovaným elektronickým podpisom, môže byť pracovná zmluva uzavretá aj tak. 

Môžem žiadať zmenu z doby určitej na neurčitú? 

Áno, je to možné. Ak máte pracovný pomer na určitú dobu, odpracovali ste aspoň 6 mesiacov a skončila vám skúšobná doba, môžete požiadať o prechod na zmluvu na neurčito.  

Zamestnávateľ vám musí na žiadosť odpovedať – ak ju zamietne, musí to jasne odôvodniť. Lehota na odpoveď je od 1 do 3 mesiacov, podľa veľkosti firmy. 

V praxi odporúčame, aby bola zmena doby trvania pracovného pomeru realizovaná formou písomného dodatku k pracovnej zmluve, ktorý jednoznačne upraví tento nový charakter doby trvania pracovného pomeru. 

Môžem si do pracovnej zmluvy pridať aj vlastnú podmienku? Napríklad, že po skončení pracovného pomeru mi zamestnávateľ vystaví odporúčanie? 

Áno, je to možné, pokiaľ sa na tom so zamestnávateľom dohodnete a ten je ochotný zmluvu s takýmto doplnením podpísať. Zákonník práce nebráni tomu, aby zamestnanec navrhol svoje vlastné ustanovenia. 

V praxi zamestnávatelia väčšinou ponúkajú už hotový návrh zmluvy, no úpravy zo strany zamestnanca sú možné – zamestnávateľ si však musí vedieť vyhodnotiť ich právne dôsledky. 

Čo sa týka konkrétne klauzuly o odporúčaní, tá je už v Zákonníku práce upravená – zamestnávateľ je povinný vydať pracovný posudok do 15 dní od dátumu, keď oň požiadate. 

Čo sa dá meniť dodatkom a kedy už treba novú zmluvu? 

Dodatky sa uzatvárajú najmä v prípadoch, keď dochádza k zmene pracovných podmienok, či už ide o zmenu druhu práce, úpravu miesta výkonu práce, alebo napríklad aj o zmenu doby trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú.  

Niekedy ide o „technické zmeny“, ktoré je potrebné urobiť z dôvodu zmeny legislatívy. Niekedy sa uzatvárajú dodatky aj v prípade zmeny interných predpisov zamestnávateľa.  

Po vzájomnej dohode je možné zmeniť väčšinu toho, na čom ste sa pôvodne dohodli, pričom ostatné ustanovenia zmluvy ostávajú v platnosti.  

Novú pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť len vtedy, ak pôvodný pracovný pomer skončil a zakladá sa nový – napríklad po výpovedi alebo po dohode o ukončení. 

Prečo majú niektoré pracovné zmluvy 60 strán a niektoré 5? 

Dĺžka pracovnej zmluvy závisí najmä od typu zamestnávateľa a od toho, do akej miery chce mať podmienky podrobne upravené. Niektoré zmluvy sú stručné a obsahujú len povinné náležitosti podľa zákona. Iné, najmä pri vyšších riadiacich pozíciách, môžu mať desiatky strán – často preto, že obsahujú aj ustanovenia, ktoré sú inak upravené vo vnútorných predpisoch firmy. 

Samotná dĺžka zmluvy však nič nehovorí o tom, či je pre zamestnanca výhodná alebo nevýhodná. Rozhodujúci je obsah a to, či sú jednotlivé ustanovenia v súlade so zákonom. 

Čo robiť, ak som už podpísal nevýhodnú zmluvu? 

Aj keď už zamestnanec podpísal pracovnú zmluvu, ktorá sa mu javí ako nevýhodná, resp. už má potvrdené, že ide o pracovnú zmluvu s takýmto charakterom, situácia nie je bezvýchodisková.  

Treba rozlíšiť, či je problém len v nejasných alebo nevýhodných formuláciách, alebo ide o ustanovenia, ktoré sú v rozpore so Zákonníkom práce. V druhom prípade môže byť dané ustanovenie, prípadne celá zmluva, neplatné a existujú spôsoby, ako sa brániť. 

Prvým krokom by mala byť konzultácia s právnikom. Ak potvrdí, že zmluva je nevýhodná alebo v rozpore so zákonom, môžete sa so zamestnávateľom pokúsiť dohodnúť na zmene podmienok formou písomného dodatku. 

Ak zamestnávateľ odmietne a zmluva porušuje zákon, môžete podať podnet na Inšpektorát práce. V krajnom prípade sa dá obrátiť aj na súd, napríklad so žiadosťou o neplatnosť konkrétneho ustanovenia. 

Pracovná zmluva na dobu určitú 

Najčastejšie pri sezónnych prácach, náhradách za dlhodobo neprítomných zamestnancov (napríklad počas materskej dovolenky) alebo pri projektoch s jasne definovaným koncom. 

S jedným zamestnancom sa môže uzatvoriť maximálne na 2 roky. Jej predĺženie alebo opätovné uzatvorenie je možné najviac dvakrát, avšak vždy len v rámci týchto dvoch rokov. 

Pracovná zmluva na dobu neurčitú 

Je najbežnejším typom pracovnej zmluvy a poskytuje zamestnancovi najväčšiu istotu. Nemá určený dátum konca a môže byť ukončená len na základe výpovede alebo dohody. 

Pracovná zmluva na kratší pracovný čas 

Pre tých, ktorí hľadajú flexibilitu. Práva a povinnosti sú podobné ako pri plnom úväzku, ale prispôsobené kratšej pracovnej dobe. 

Pracovná zmluva na dohodu 

Dohoda o prácach (napr. o vykonaní práce, o pracovnej činnosti) sa od klasickej pracovnej zmluvy líši v mnohých aspektoch. Nemá napríklad nárok na dovolenku, neplatí pre ňu skúšobná doba a často je obmedzená aj počtom odpracovaných hodín. 

Pracovná zmluva na dohodu vs. hlavný pracovný pomer – aký je rozdiel? 

Mnoho ľudí si zamieňa pracovnú zmluvu s dohodou (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti). Hoci obe zakladajú pracovný vzťah, sú medzi nimi zásadné rozdiely. 

Advokát radí: Na čo si dať pozor pred podpisom pracovnej zmluvy 

Prečo si všímať detaily a kedy je lepšie poradiť sa s odborníkom? Peter Makýš z advokátskej kancelárie MENTS upozorňuje na najčastejšie chyby a nejasnosti, s ktorými sa v praxi stretáva. 

Môže byť pracovná zmluva naschvál napísaná príliš všeobecne, aby mal zamestnávateľ voľné ruky? Čo s tým? 

Žiaľ, v praktickej rovine je možné stretnúť sa s týmto problémom, avšak z môjho pohľadu by takýto prístup zamestnávateľov nemal byť akceptovaný, pretože je potrebné mať na pamäti, že pracovná zmluva musí spĺňať určité zákonné náležitosti, a to najmä z hľadiska určitosti obsahu ako takého. 

Ak je ustanovenie napísané príliš neurčito, môže to viesť až k jeho neplatnosti. Preto je dôležité na takéto klauzuly upozorniť a v prípade potreby ich upraviť ešte pred podpisom zmluvy. 

Aké ustanovenia v pracovných zmluvách sú síce legálne, no pre zamestnanca nevýhodné? 

Často ide o nepresne alebo veľmi všeobecne formulované ustanovenia. Tie síce spĺňajú zákonné požiadavky, ale sú napísané tak široko, že dávajú zamestnávateľovi veľký priestor zasahovať do pracovných podmienok. 

Takéto klauzuly môžu napríklad umožniť jednostranne meniť pracovnú náplň, čo môže v praxi oslabiť právne postavenie zamestnanca. 

Príkladom nejasnej formulácie môže byť pomerne obvyklá klauzula „Iné povinnosti podľa pokynov nadriadeného“. Môže byť pre zamestnanca riziková? 

Je bežné, že pracovná zmluva obsahuje ustanovenie o plnení pokynov nadriadeného. Takéto pokyny však musia byť vždy v súlade so zákonom aj internými pravidlami firmy. 

Práve preto, z dôvodu ochrany zamestnanca ako slabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu, našim klientom štandardne neodporúčame používať v pracovných zmluvách nepresne formulované frázy ako „iné“ či „akékoľvek“ povinnosti podľa pokynov nadriadeného, ale vztiahnuť tieto ďalšie pokyny na dohodnutý druh práce, resp. na dohodnutú pozíciu.  

Na čo nezabudnúť pred podpisom – checklist 

Pred podpisom pracovnej zmluvy je dôležité venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým bodom, ktoré často určujú, aké jasné a spravodlivé sú vaše pracovné podmienky. Aj keď zmluva pôsobí na prvý pohľad formálne a štandardne, niektoré ustanovenia môžu byť nejednoznačné alebo pre zamestnanca nevýhodné.

Nasledujúci checklist vám pomôže skontrolovať tie najdôležitejšie aspekty, na ktoré by ste nemali zabudnúť pred podpisom. 

1. Dohoda na mieste výkonu práce 

Miesto výkonu práce by malo byť uvedené konkrétne (napr. adresa alebo mesto). Príliš široká formulácia môže byť považovaná za neurčitú. 

2. Dohoda na druhu práce 

Druh práce treba presne špecifikovať, aby zamestnávateľ nemohol pod všeobecný opis zahrnúť iné činnosti, než na ktorých ste sa dohodli. 

3. Stručná charakteristika práce 

Nestačí uviesť len názov pozície. V zmluve by mala byť aj krátka charakteristika pracovnej náplne. 

4. Dojednanie skúšobnej doby 

Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne priamo v zmluve, najneskôr v deň nástupu do práce. Nemožno ju dohodnúť spätne. 

5. Konkurenčná doložka – povinné náležitosti 

• Obmedzenie trvania maximálne na 1 rok po skončení pracovného pomeru. 
   
• Poskytnutie náhrady najmenej 50 % priemerného mesačného zárobku za každý mesiac trvania zákazu. 
   
• Dohoda o náhrade, ktorú zaplatí zamestnanec, ak zákaz poruší. 

6. Zmluvná pokuta 

V pracovnej zmluve nemožno platne dohodnúť zmluvnú pokutu za porušenie povinností. Práva a povinnosti možno zabezpečiť iba dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo záložným právom. 

Dobrá pracovná zmluva je základ férového vzťahu 

Podpis pracovnej zmluvy je prvým krokom k novému zamestnaniu. Neberte ho na ľahkú váhu a dajte si čas na to, aby ste si dokument dôkladne preštudovali.  

Pýtajte sa, čo vám nie je jasné. Nebojte sa zmluvu odmietnuť, ak s ňou nie ste spokojní. Dobrá zmluva je základom pre transparentný a férový pracovný vzťah. Ak máte akékoľvek pochybnosti, konzultujte ju s právnikom.