Životné minimum 2025: Aktuálna výška, výpočet a vplyv na dávky

Obsah tohto článku sme pripravili a konzultovali v spolupráci s odborníkmi z účtovnej a poradenskej firmy Arisan. 

Aká je výška životného minima pre rok 2025? 

Životné minimum sa každoročne upravuje k 1. júlu, takže aj v roku 2025 platili dve rôzne výšky – jedna do 30. júna a druhá od 1. júla 2025, ktorá je aktuálne platná.

Platné sumy od 1. júla 2025 do 30. júna 2026:

Od júla 2025 sa životné minimum zvýšilo o 3,7 %, čo zohľadňuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností.

• Pre jednu plnoletú osobu: 284,13 eur/mesiac.
   
• Pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu: 198,22 eur/mesiac.
   
• Pre nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa: 129,74 eur/mesiac.

Ak výpočtom životného minima nedosahujú osoby či rodiny túto zákonom stanovenú hranicu, môžu mať nárok na rôzne formy štátnej sociálnej podpory, ako sú:

• dávka v hmotnej núdzi,
   
• príspevok na bývanie,
   
• ochranný príspevok,
   
• aktivačný príspevok,
   
• príspevok na nezaopatrené dieťa,
   
• príspevok na zdravotnú starostlivosť.

Zvýšenie oproti predchádzajúcemu obdobiu (1. 7. 2024 – 30. 6. 2025):

• Plnoletá osoba: + 10,14 eur (z 273,99 eur na 284,13 eur).
   
• Ďalšia dospelá osoba: + 7,08 eur (z 191,14 eur na 198,22 eur).
   
• Dieťa: + 4,63 eur (z 125,11 eur na 129,74 eur).

Ako sa určuje výška životného minima?

Úprava životného minima vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie. Aktuálne platné sumy sa pri valorizácii násobia jedným z dvoch koeficientov – vždy tým nižším:

• koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu – zohľadňuje, ako sa menili príjmy v populácii,
   
• koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností – sleduje vývoj cien tovarov a služieb, ktoré najčastejšie nakupujú domácnosti s nízkymi príjmami.

Ak je napríklad rast životných nákladov nižší než rast príjmov, použije sa na výpočet valorizácie práve tento nižší koeficient. Tento spôsob zabezpečuje, že životné minimum rastie primerane reálnym možnostiam štátneho rozpočtu aj ekonomickej situácii.

Ako sa životné minimum počíta? 

Príklad pre 4-člennú rodinu (dvaja dospelí a dve deti):

• Prvá plnoletá osoba: 284,13 eur.
• Ďalšia spoločne posudzovaná osoba: 198,22 eur. 
• Prvé nezaopatrené dieťa: 129,74 eur.
• Druhé nezaopatrené dieťa: 129,74 eur.
• Celkové životné minimum pre 4-člennú rodinu: 284,13 eur + 198,22 eur + 129,74 eur + 129,74 eur = 741,83 eur.

Príklad pre samoživiteľku s 1 dieťaťom:

• Plnoletá osoba: 284,13 eur.
• Nezaopatrené dieťa: 129,74 eur.
• Celkové životné minimum pre samoživiteľku s 1 dieťaťom: 284,13 eur + 129,74 € eur = 413,87 eur. 

Príklad pre dôchodcu bez iných osôb v domácnosti:

• Plnoletá osoba: 284,13 eur.
• Celkové životné minimum pre dôchodcu: 284,13 eur.

Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm pridelených jednotlivým členom domácnosti. Výška životného minima závisí od toho, koľko osôb sa v domácnosti posudzuje spoločne a aký majú medzi sebou vzťah.

Životné minimum sa počíta ako súčet čiastok pre:

• prvú plnoletú fyzickú osobu,
   
• každú ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu,
   
• každé nezaopatrené (alebo zaopatrené neplnoleté) dieťa.

Tieto konkrétne sumy sa každoročne aktualizujú a zverejňuje ich Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Čo všetko sa od životného minima odvíja? 

Životné minimum nie je len pojem zo sociálnej politiky. Je to číslo, ktoré ovplyvňuje dane, prídavky, hypotéky aj exekúcie – teda oblasti, s ktorými sa stretne takmer každý dospelý človek na Slovensku.

Preddavky zamestnanca 

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane pre zamestnanca je naviazaný na výšku životného minima. Nezdaniteľná časť základu dane je suma, z ktorej sa neplatí daň z príjmov.

Podľa informácií od účtovnej a poradenskej firmy Arisan sa výška nezdaniteľnej časti určuje vždy od 1. januára na základe životného minima platného k tomuto dátumu. Pre rok 2025 platí nezdaniteľná časť vo výške 273,99 eur × 21 ÷ 12 = 479,48 eur mesačne. Z tejto časti príjmu sa daň neplatí – čím je nezdaniteľná suma vyššia, tým viac peňazí zostane zamestnancovi „v čistom“.

Životné minimum platné od 1. júla 2025 (284,13 eur) ovplyvní výšku nezdaniteľnej časti až od 1. januára 2026. Tento údaj má priamy vplyv na mesačné preddavky na daň z príjmov zamestnanca – čím vyššia je nezdaniteľná časť, tým nižšie sú preddavky a vyššia čistá mzda.

Dávky v hmotnej núdzi

Životné minimum je kľúčové pre posudzovanie nároku na dávky v hmotnej núdzi. Ak príjem jednotlivca alebo rodiny nedosahuje výšku životného minima, štát im môže poskytnúť finančnú pomoc na zabezpečenie základných potrieb.

Výška dávky v hmotnej núdzi sa určuje individuálne, na základe príjmov a počtu osôb v domácnosti.

Od životného minima sa odvodzujú tieto dávky v rámci pomoci v hmotnej núdzi:

• základná dávka v hmotnej núdzi – určená na pokrytie základných potrieb,
   
• ochranný príspevok – pre osoby, ktoré si nemôžu zabezpečiť príjem prácou (napr. pre vek, zdravotný stav, starostlivosť o dieťa),
   
• aktivačný príspevok – motivuje k aktívnemu hľadaniu práce alebo zvyšovaniu kvalifikácie,
   
• príspevok na bývanie,
   
• príspevok na nezaopatrené dieťa – doplatok na pokrytie potrieb dieťaťa,
   
• jednorazová dávka v hmotnej núdzi – na pokrytie mimoriadnych výdavkov.

Dávky naviazané na životné minimum 

Mnoho ďalších sociálnych dávok je priamo alebo nepriamo viazaných na výšku životného minima. Patria sem napríklad:

• rodičovský príspevok: jeho výška môže byť naviazaná na výšku príjmu a počet detí,
   
• prídavky na dieťa a príplatok k prídavku: závisia od príjmov rodiny a veku dieťaťa,
   
• peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia: mnohé z nich majú príjmové stropy viazané na násobky životného minima,
   
• sociálne štipendiá: pre študentov z rodín s nízkymi príjmami,
   
• príspevky pri narodení dieťaťa: majú tiež určité podmienky viazané na príjem.

Exekučné zrážky zo mzdy 

Pri exekúcii má každý nárok na určitú sumu zo mzdy, ktorú mu exekútor nemôže zraziť. Nazýva sa to nepostihnuteľná suma a slúži na zabezpečenie základných životných potrieb dlžníka. Táto suma sa určuje podľa životného minima.

Účtovná a poradenská firma Arisan upozorňuje, že nepostihnuteľná suma pri exekúcii závisí od jej typu. Pri neprednostnej exekúcii je suma, ktorá sa nesmie strhnúť zo mzdy, 140 % životného minima na samotného dlžníka. Ak má dlžník vyživované osoby (napríklad manžela, manželku alebo dieťa), za každú z nich sa pripočíta 25 % zo 140 % životného minima.

Pri prednostnej exekúcii je táto suma nižšia – 100 % životného minima na dlžníka a 25 % zo 100 % životného minima za každú vyživovanú osobu.

Pri výživnom sa počíta ešte menej – len 60 % životného minima na dlžníka a 25 % zo 60 % na vyživovanú osobu. Ak ide o výživné na maloleté dieťa, nepostihnuteľná suma je najnižšia – 42 % životného minima na dlžníka a 17,5 % na ďalšiu vyživovanú osobu.

V praxi to znamená, že čím viac osôb je dlžník povinný vyživovať, tým vyššia časť jeho príjmu zostane chránená pred zrážkami.

Príklady výpočtu zrážok pri prednostnej exekúcii:

• Jednotlivec bez vyživovaných osôb: Z jeho mzdy mu musí zostať aspoň 284,13 eur. Zvyšok môže byť predmetom zrážok.
   
• Dlžník s manželkou a jedným dieťaťom: 284,13 eur (povinný) + 0,25 × 284,13 eur (manželka) + 0,25 × 284,13 eur (dieťa) = 284,13 eur + 71,03 eur + 71,03 eur = 426,19 eur. Táto suma mu musí zostať po zrážkach.

TIP: O viaceré dávky viazané na životné minimum (napríklad príspevok na bývanie, opatrovateľský príspevok či aktivačný príspevok) môžete požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. 

Štipendiá a príspevky pre študentov 

Niektoré druhy sociálnych štipendií, ktoré poskytujú vysoké školy alebo štát, sú naviazané na životné minimum. Pri posudzovaní nároku sa zohľadňuje výška príjmov domácnosti v pomere k životnému minimu. Cieľom týchto štipendií je finančne podporiť študentov z rodín s nižšími príjmami, aby mali rovnaký prístup k vzdelaniu ako ich spolužiaci z lepšie zabezpečeného prostredia.

Zdravotné poistenie štátu za poistenca 

V určitých prípadoch môže zdravotné poistenie za poistenca platiť štát. Pri rozhodovaní sa posudzuje aj výška príjmu v porovnaní so životným minimom. Týka sa to najmä ľudí s nízkymi príjmami, ktorí si zdravotné poistenie nedokážu hradiť sami – napríklad študentov, nezamestnaných, opatrovateľov alebo osôb v hmotnej núdzi.

Posudzovanie pri hypotékach 

Pri žiadosti o hypotéku banka vždy posudzuje, či bude žiadateľ schopný úver splácať. Nehodnotí pritom len výšku príjmu, ale aj to, koľko peňazí mu po zaplatení splátky zostane na bežné výdavky – bývanie, jedlo, dopravu, deti a podobne.

A práve tu vstupuje do hry životné minimum. Podľa zákona musí banke vyjsť, že klientovi po splátke zostane aspoň suma na úrovni životného minima. Inými slovami – nikto nesmie zostať bez základných prostriedkov na život len preto, že spláca hypotéku.

Čím vyššie je životné minimum (napríklad ak sa každoročne zvyšuje kvôli inflácii), tým viac peňazí musí človeku zostať na účte po zaplatení splátky. A keďže jeho príjem je stále rovnaký, vyššie životné minimum automaticky znižuje sumu, ktorú mu banka môže požičať.

Preto môže nastať situácia, že človek s rovnakým platom dostane v roku 2025 nižšiu hypotéku než v roku 2023 – nie preto, že by zarábal menej, ale preto, že mu podľa výpočtov musí zostať viac „na život“.

Tip: Ak si chcete urobiť predstavu, akú maximálnu výšku hypotéky by vám mohla banka poskytnúť, otvorte si našu hypotekárnu kalkulačku.

Ako úrady zistia, že žijete pod životným minimom? 

Úrady automaticky nezisťujú, či niekto žije pod hranicou životného minima. Ak si myslíte, že spĺňate podmienky na získanie dávok v hmotnej núdzi, musíte o ne požiadať sami – bez vašej iniciatívy vám ich nikto neprizná.

Žiadosť sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta vášho trvalého bydliska. K nej je potrebné doložiť viacero dokumentov, ktoré preukazujú vašu životnú a finančnú situáciu:

• občiansky preukaz,
• doklady o príjmoch všetkých osôb v spoločnej domácnosti za posledných 6 mesiacov,
• doklady o majetku (napr. úspory, nehnuteľnosti, autá),
• potvrdenie o návšteve školy (ak ide o nezaopatrené deti),
• ďalšie doklady podľa situácie, napríklad preukaz ZŤP alebo potvrdenie o PN.