Ktoré udalosti hýbali svetovou a slovenskou ekonomikou v roku 2025?

Autor: Zuzana Žiaranová, Tatra banka | 28.12.2025 | 3 min. čítania

Rok 2025 priniesol zásadné zmeny v globálnej aj domácej ekonomike. Americké clá ovplyvnili medzinárodný obchod a prejavili sa aj na slovenskom exporte. Doma sa do centra pozornosti opäť dostala konsolidácia verejných financií.

Troch ekonomických analytikov sme sa spýtali na názor, ktoré udalosti uplynulého roku vnímajú ako najvýznamnejšie pre ekonomický vývoj. V odpovediach dominovali konsolidačné opatrenia a colná politika USA.

andrej martiska

Andrej Martiška, ekonomický analytik

Rok 2025 priniesol zásadné zmeny v globálnom obchode. Najvýraznejšou udalosťou bolo zavedenie nových pravidiel americkej colnej politiky, ktoré od apríla stanovili základnú sadzbu 10 % na väčšinu dovozov z krajín bez špeciálnych dohôd.

Pre štáty s výrazným obchodným deficitom voči USA – vrátane EÚ – sa uplatňujú vyššie recipročné sadzby. V závislosti od typu tovaru môžu dosiahnuť až 50 %, ako v prípade hliníka a ocele. Priemerné efektívne sadzby na vývoz tovarov z európskych krajín do USA sa po zmene hýbu v rozpätí od 4 % do 33 %.

Ešte väčšie otrasy však zažíva medzinárodný poriadok. Svet sa posúva od systému založeného na medzinárodnom práve k otvorenej veľmocenskej politike, čo vytvára neprehľadné prostredie plné neistoty. V ekonomickej oblasti to znamená náročné prispôsobovanie sa s nejasným výsledkom.

adam babinec

Adam Babinec, ekonomický analytik

Z pohľadu domácej ekonomiky považujem za kľúčovú udalosť prijatie už tretieho konsolidačného balíčka v objeme 1,9 % HDP (2,7 miliardy eur). Oceňujem schválenie tohto balíčka, keďže by mal spomaliť rast deficitu verejnej správy z 5,0 % v roku 2025 na 2,8 % v roku 2028 a udržať dlh pod hranicou 64 % v roku 2028.

Na dosiahnutie týchto cieľov však bude potrebné prijať ďalší balíček v objeme najmenej 1,5 % HDP v roku 2027. Problematická je aj skladba už prijatých balíčkov. Ich celkový objem dosiahol 4,9 % HDP, teda 6,9 miliardy eur, no úspory verejnej správy tvoria iba približne 15 % z tejto sumy. Zvyšných 85 % predstavujú opatrenia, ktoré znižujú výkon ekonomiky, zaťažujú rozpočty domácností a oslabujú konkurencieschopnosť krajiny.

boris fojtik

Boris Fojtík, ekonomický analytik

Do tretice a určite nie naposledy je udalosťou roka konsolidácia slovenských verejných financií. Súhlasím s Adamom, že bez riešenia výdavkovej strany rozpočtu a podpory rastu ekonomiky sa deficit ani dlh nepodarí dlhodobo stabilizovať.

Druhým silným príbehom roka je výrazné prekresľovanie slovenskej exportnej mapy.

Keď sa pozrieme na medziročné údaje, za prvých deväť mesiacov klesol export do Číny a USA približne o 17 %. Len v septembri sa export do Číny prepadol o alarmujúcich 60 % a do USA takmer o 40 %.

Po dohode o výške ciel medzi Európskou úniou a USA a po odznení efektu predzásobenia by sa pokles exportov do USA mohol stabilizovať na úrovni 15 až 20 % pod minuloročnými hodnotami. Vývoj vývozu do Číny je momentálne veľmi ťažké odhadnúť.

Na druhej strane rast exportu do susedných krajín – najmä do Česka a Poľska – a zvýšenie vývozu do Turecka tieto straty nielen kompenzovali, ale aj zabezpečili 3-percentný rast celkového exportu počas prvých deviatich mesiacov roka 2025.