Dedičské konanie: Zvládnite dedenie krok za krokom

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Na Slovensku sa dedí buď zo závetu, alebo zo zákona:

• Dedenie zo závetu – poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov. Závet má vždy prednosť pred dedením zo zákona.
   
• Dedenie zo zákona – ak závet neexistuje alebo je neplatný, dedia osoby určené zákonom (najčastejšie manžel, deti, rodičia, súrodenci a pod.).

Kto dedí majetok na Slovensku?

Vo filmoch často vidíme, že zomrelý zanechal závet. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny. Aké to sú?

Dedenie zo zákona a dedičské skupiny

Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Platí, že nasledujúca skupina dedí až vtedy, ak sa v tej predchádzajúcej nenachádza oprávnený dedič. 

Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade – deti, vnuci a podobne. Manžel/manželka, súrodenci, netere a synovci patria až do ďalších dedičských skupín zo zákona.

Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy. Podľa zákona o dani z príjmov, ak dedič z prvej skupiny alebo manžel predá nehnuteľnosť, ktorú zdedil, neplatí daň z príjmu, ak od jej nadobudnutia poručiteľom uplynulo aspoň 5 rokov alebo ju poručiteľ vyradil z obchodného majetku.

1. dedičská skupina – deti a manžel/ka

Do 1. dedičskej skupiny patrí:

• manžel/ka poručiteľa (ak boli v čase smrti manželmi, aj keď prebiehal rozvod bez právoplatného rozhodnutia),
   
• manžel/ka dedí rovnakým dielom ako deti. 

Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2. dedičskú skupinu.

Tip: Prečo si poistiť hypotéku?

Splácanie hypotekárneho úveru je záväzok na veľa rokov. Poistite si váš úver a zbavte sa zbytočných starostí spôsobených nepredvídanou životnou situáciou.

Zistiť viac

2. dedičská skupina – manžel/ka, poručiteľovi rodičia, spolužijúce osoby 

Ak nemal zomrelý deti, v 2. skupine prichádzajú potenciálne na rad:

• manžel/ka,
• rodičia poručiteľa,
• osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. druh/družka).

V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu. Ak nie sú iní dedičia, žijúci manžel/ka dedí všetko.

3. dedičská skupina – súrodenci a spolužijúce osoby

V prípade, že zomrelý nemal manžela či manželku a nie sú ani rodičia, ktorí by dedili, prichádza na rad 3. skupina:

• súrodenci poručiteľa (vlastní, osvojení alebo s jedným spoločným rodičom),
• spolužijúce osoby, ktoré spĺňajú podmienku spoločnej domácnosti minimálne rok pred smrťou.

Dedia rovnakým dielom. Podiel súrodenca, ktorý nededí, prechádza na jeho deti.

4. dedičská skupina – prarodičia

Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Dedia:

• prarodičia poručiteľa dedia rovnakým dielom,
• ak prarodičia nededia, ich podiel prechádza na ich deti (strýkovia a tety poručiteľa),
• ak sa nenájde žiaden dedič ani v tejto skupine, majetok pripadne štátu.

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Taká situácia nastáva najmä vtedy, keď poručiteľ (ten, kto závet spísal) vynechá neopomenuteľných dedičov – teda svoje deti, a ak deti nežijú, ich deti (vnukov).

Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný – a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča. Tento dedič však musí namietnuť relatívnu neplatnosť závetu; ak tak neurobí, závet zostáva v platnosti v plnom rozsahu.

Aj pri platnom závete môže dôjsť k tomu, že sa dedí čiastočne aj zo zákona, napríklad keď:

• dedič uvedený v závete zomrie skôr, než dedičstvo nadobudne, alebo ho odmietne,
• závet rieši len časť majetku,
• nie je jasné, kto má dediť – napríklad ak je v závete uvedené len „môj brat“ (pri viacerých bratoch) alebo „môj obľúbený učiteľ zo strednej“ bez mena.

Kedy je závet neplatný?

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov. Najčastejšie ide o prípady, keď:

• poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. vnukov, ak deti nežijú) bez toho, aby ich právne vydedil.
  
  V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný – teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov. Títo dedičia musia namietnuť relatívnu neplatnosť, inak sa závet považuje za platný aj v ich neprospech.
   
• závet nespĺňa zákonom požadovanú formu.
  Zákon rozlišuje viacero foriem závetu, pričom najčastejšie ide o:
  
  holografný závet – musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný. Dátum síce nie je povinný, ale jeho absencia môže spôsobovať problémy pri určovaní platnosti viacerých závetov.
  
  alografný závet – poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu. Ak chýbajú podpisy svedkov alebo ich prítomnosť, závet je neplatný.
   
• závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. z dôvodu duševnej choroby alebo v čase, keď nebola schopná posúdiť následky svojho konania).

V takýchto prípadoch sa závet považuje za neplatný a dedí sa podľa zákona. 

Čo musí obsahovať závet?

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Môžete ho napísať: 

• vlastnou rukou a vlastnoručne podpísať,
• v inej písomnej forme, napríklad na počítači (v takom prípade ho však musia podpísať ešte dvaja svedkovia prítomní pri prejave vôle poručiteľa, a musíte výslovne prejaviť, že listina obsahuje vašu poslednú vôľu), 
• vo forme notárskej zápisnice u notára.

Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Takisto nesmú chýbať náležitosti ako dátum (deň, mesiac, rok), v ktorom bol podpísaný.

Závet môžete kedykoľvek zrušiť – napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Poručiteľ teda môže mať aj viac platných závetov súčasne, ak sa týkajú rôznych častí majetku.

Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Na to slúži listina o vydedení, ktorá je samostatným právnym úkonom – hoci sa v praxi často spisuje spolu so závetom v rámci jedného dokumentu u notára.

Dedičské právo a vydedenie

Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia – potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Všetky majú nárok na toľko, koľko zo zákona predstavuje ich neopomenuteľný dedičský podiel, čo je v prípade plnoletých detí podiel jednej polovice ich zákonného dedičského podielu. Maloleté deti majú nárok na celý svoj dedičský podiel.

Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod. Vydedenie detí či dieťaťa je podľa zákona možné, ak: 

• potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, 
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 rok,
• trvale vedie neusporiadaný život.

Keďže dedičské právo je pre laika celkom komplikované, radíme vám, aby ste sa v otázkach závetu a vydedenia dcéry či syna, alebo ich detí, poradili so skúseným odborníkom. 

Aký je postup pri dedičskom konaní?

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie. Postup pri dedičských konaniach pozostáva z 3 fáz: 

1. príprava prejednania dedičstva,

2. prejednanie dedičstva,

3. skončenie konania o dedičstve.

1. Príprava prejednania dedičstva

Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. V tejto fáze:

• overuje, či existuje závet alebo listina o vydedení a či sú platné,
• zisťuje majetok aj dlhy zosnulého a robí ich súpis,
• získava informácie z bánk, obchodného registra, katastra či od osoby, ktorá vybavila pohreb,
• zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. zmrazí účty, ustanoví správcu dedičstva).

Dedičské konanie môže byť zastavené už tu – ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty. Vtedy ho súd môže prenechať tomu, kto uhradil pohrebné náklady.

Odmietnutie dedičstva a jeho následky

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Lehotu odmietnutia dedičstva vám môžu aj predĺžiť, ale len v prípade, že o to požiadate ešte pred jej uplynutím zo závažných dôvodov. 

Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. Ak dedičstvo odmietnete, nastupujú na vaše miesto vaši potomkovia.

Ako odmietnuť dedičstvo? 

Podľa zákona môžete dedičstvo odmietnuť: 

• ústne do zápisnice na súde, 
   
• písomným vyhlásením zaslaným súdu.

S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať. Tento krok nezvrátite ani neskôr, ani v prípade, že by sa objavil nový majetok zomrelého. 

3. Skončenie konania o dedičstve

Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. V ňom môže:

• potvrdiť nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
   
• potvrdiť, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
   
• schváliť dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva (veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka),
   
• schváliť dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
   
• potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykonať vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodnúť o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
   
• neschváliť dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdiť nadobudnutie podľa podielov alebo sám rozhodnúť, ako sa majetok medzi dedičov rozdelí.

Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Ak sa však všetci účastníci vzdajú práva na odvolanie už na pojednávaní, uznesenie sa stáva právoplatným okamžite.

Ako dlho trvá dedičské konanie? 

Civilný mimosporový poriadok žiadne lehoty na ukončenie dedičského konania neurčuje. 

Avšak po jeho uzavretí začínajú platiť štandardné premlčacie lehoty.

Premlčacia doba dedičského konania

Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty. Pri sporoch o dedičstvo platí všeobecná premlčacia lehota 3 roky, ktorá sa počíta odo dňa, keď sa dedič dozvie alebo mohol dozvedieť o svojom nároku.

Ak dedič v tejto lehote nepodnikne právne kroky (napríklad nepodá žalobu), druhá strana môže namietať premlčanie a nárok už nebude možné úspešne uplatniť. 

Napadnutie dedičského konania

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie – napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. O týchto námietkach rozhoduje súd v priebehu konania, ešte pred vydaním uznesenia o dedičstve.

Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa všetci účastníci vzdajú práva na odvolanie už na pojednávaní, uznesenie nadobúda právoplatnosť okamžite.

Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie. Svoje dedičské právo si môže uplatniť samostatnou žalobou na súde, ktorý následne preskúma, či jej dedičské právo skutočne vzniklo.

Otvorenie dedičského konania. Musím oň požiadať?

Dedičské konanie sa otvára automaticky po úmrtí osoby. Potenciálny dedič nemusí podávať žiadny návrh – súd začne konanie na základe oznámenia o úmrtí z matriky.

Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa. Notár tiež zabezpečuje, aby majetok nebol znehodnotený alebo neoprávnene prevedený na inú osobu.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná v prípade, že sa objavil len dlh. 

Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Je nutné ju podať na súde, ktorý predtým poveril notára na konani vo veci. 

Žiadosť o prejednanie novoobjaveného majetku musí obsahovať najmä:

• identifikačné údaje navrhovateľa – meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu,
• špecifikáciu predmetu novoobjaveného dedičstva, 
• dôkaz, že novoobjavené dedičstvo zomrelý skutočne vlastnil (kúpna zmluva, list vlastníctva), 
• špecifikáciu dedičského konania – údaje poručiteľa, súd a súdny komisár, pred ktorým bolo vedené, spisová značka pôvodného konania.

Návrh na dodatočné prejednanie dedičstva – vzor 

Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Pri podaní návrhu sa platí súdny poplatok 10 eur, zvyšok súd dovyrúbi podľa hodnoty novoobjaveného majetku.

Aké sú za dedičské konanie poplatky?

Poplatky pri dedičskom konaní zahŕňajú najmä:

• poplatok pre notára,
   
• súdny poplatok za prejednanie dedičstva.

Výška poplatkov závisí od hodnoty dedičstva v čase smrti poručiteľa.

Na sumu môže mať vplyv aj celková hodnota majetku a dlhov.

Tip: Ak vám niečo nie je jasné, pýtajte sa svojho notára – je povinný vám všetko vysvetliť.

Aké sú poplatky pri dedičskom konaní pre notára?

Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. o odmenách a náhradách.

K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Takéto zvýšenie však podlieha schváleniu súdom.

Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Ak ich je viac, každý ho zaplatí zo svojho podielu dedeného majetku.

Aké sú súdne poplatky pri dedičskom konaní? 

Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Súdny poplatok sa platí len raz, teda stačí, keď ho za celé konanie uhradí jeden z dedičov. 

Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať. Platiť budete napríklad za znalecký posudok, ak by ste si chceli dať ohodnotiť nehnuteľnosť. 

Najčastejšie otázky: 

• Zodpovedám za dlhy poručiteľa aj svojím majetkom?
  
  Nie. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty majetku, ktorý zdedí.
   
• Kto spravuje dedičské konanie?
  
  Dedičské konanie vedie súdny komisár – notár poverený súdom.
   
• Na ktorom súde prebieha dedičské konanie?
  
  Konanie sa vedie na príslušnom súde podľa posledného trvalého pobytu poručiteľa.
   
• Podľa čoho sa dedičské konanie riadi?
  
  Dedičské konanie sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi.