1. Životné momenty
  2. /
  3. Správa osobných financií
  4. /
  5. Inflácia: Čo to je a ako nad ňou vyhráte?

Inflácia: Čo to je a ako nad ňou vyhráte?

Inflácia je dnes jedným z najopakovanejších slov. Tento ekonomický jav sa dotýka každého z nás. Vysvetlíme vám, čo je inflácia, prečo sa vás týka a ako pred ňou ochránite svoje peniaze.

Inflácia
Inflácia

V článku sa dozviete

Publikované 4. 8. 2022

Inflácia
Inflácia

Čo je to inflácia? 

Slovo inflácia pomenúva rast cien tovarov a služieb. „Medzi infláciou a zdražovaním nie je žiadny rozdiel. V striktnom ponímaní je to celkový nárast cenovej hladiny. Nestačí, že stúpne cena jedného či dvoch tovarov, ktoré môžu zdvihnúť cenovú hladinu, musí to byť komplex vecí,“ vysvetľuje Boris Fojtík, ekonomický analytik v Tatra banke. 

Ide teda o všeobecný nárast, ktorý ovplyvňuje aj vaše každodenné nákupy a spotrebu. Rastú náklady na bývanie, odievanie, potraviny, dopravu, ceny paliva. Jednoducho povedané, za peniaze, ktoré máte, si po inflácii (zdražení) kúpite menej tovarov či služieb než pred ňou. Inflácia znižuje hodnotu peňazí. 

Ide teda o všeobecný nárast, ktorý ovplyvňuje aj vaše každodenné nákupy a spotrebu.
Inflácia
Inflácia

Vnímaná inflácia je hodnota inflácie, ako ju vnímajú obyčajní ľudia.

Vnímaná inflácia

Vnímaná inflácia je hodnota inflácie, ako ju vnímajú obyčajní ľudia. Napríklad keď sa niekoho spýtate na ulici, koľko si myslí, že je inflácia, a dotyčný vám povie nejakú hodnotu. V bežných časoch dlhodobo stabilnej a nízkej inflácie si ľudia väčšinou myslia, že rast cien je vyšší, ako je podľa meraní štatistického úradu. Bežný spotrebiteľ sa štatistikou nezaoberá a pri hodnotení vývoja cien vychádza len zo svojich bežných každodenných nákupov, pričom skôr si zapamätá, že nejaký tovar zdražel, než že jeho cena poklesla. Pohyb cien nahor tak môže subjektívne vnímať dramatickejšie, ako je reálna miera inflácie. 

Dnes je ale situácia úplne iná. „Vnímaná inflácia zaznamenala nižší nárast ako reálna, čo je v histórii merania tohto indikátora veľmi výnimočný jav. Ľudia nárast cien nevnímali tak dynamicky, ako vystrelila v oficiálnych štatistikách. Ešte totiž nepocítili zdražovanie. Bolo to preto, lebo ceny energií síce rástli, zmenili sa v cenníku, ale spotrebiteľ hneď nevidel, že napríklad za teplo platí viac, keďže zaň platil až neskôr,“ hovorí Fojtík.
 

Deflácia
Deflácia

Inflácia a deflácia – aký je medzi nimi rozdiel?

Deflácia je opak inflácie, teda rast hodnoty peňazí a pokles cenovej hladiny. Opäť ide o dlhodobý proces, ktorý sa týka širokého spektra tovarov a služieb. Mnohí súčasní ekonómovia a analytici, vrátane Borisa Fojtíka, vnímajú defláciu ako veľmi neželaný jav. Môže za ňou stáť mnoho faktorov, napríklad demografický vývoj (prestarnutá populácia). Spúšťa ju extrémne negatívny sentiment v ekonomike, ktorým sa ekonomická aktivita ľudí zastavuje. Vytvorí sa taký prebytok tovarov a služieb, že predajcovia sú ochotní ísť s cenami stále nižšie, aby prežili. Ich zisky sú čoraz nižšie, až sú nútení prepúšťať. 

Mierna inflácia má aj pozitívny efekt, a to motivačný. Dáva priestor na rast miezd, čo motivuje ľudí viac sa snažiť, aby mali lepší plat. Či dáva možnosť zvýšiť ceny poskytovateľom služieb, keď zvýšia kvalitu svojho produktu. Deflácia, na druhej strane, spôsobí, že plat budete mať v čase nižší. To vôbec motivačné nie je,“ vysvetľuje Boris Fojtík. 

Deflácia spôsobí, že plat budete mať v čase nižší. To vôbec nie je motivačné.
Rast
Rast

Aké faktory vplývajú na rast inflácie?

Aké faktory vplývajú na rast inflácie?

Trhové hospodárstvo stojí na ponuke (tovar, ktorý je dostupný na kúpu) a dopyte (tovar, ktorý sú kupujúci ochotní si kúpiť). Oboje výrazne ovplyvňuje aj infláciu. Ekonómovia rozlišujú dva typy inflácie, ktoré vedú k všeobecnému rastu cien. Je to inflácia ťahaná dopytom a inflácia tlačená nákladmi. 

Inflácia ťahaná dopytom

Ako už názov naznačuje, infláciu ťahanú dopytom môže spôsobiť dopyt spotrebiteľov po konkrétnych produktoch alebo službách. Keď sa dopyt zvyšuje, dostupná ponuka klesá. Ak je k dispozícii menej položiek, spotrebitelia sú ochotní zaplatiť viac, čoho výsledkom sú vyššie ceny. Ešte počas pandémie sme zažili obrovský dopyt po rúškach a respirátoroch, ktorých ceny vyleteli a jeden kus stál aj viac než 10 eur. Teraz, keď ich netreba a dajú sa kúpiť v každom obchode, stojí 1 jednorazový respirátor 50 centov. Takáto krátkodobá nerovnováha však dopytovú infláciu ešte nespôsobí. 

Naopak, dobrý príklad inflácie ťahanej dopytom nám vedia poskytnúť slovenské reálie. Ak do platnosti vstúpi nedávno prijatý „pro-rodinný“ balík, zvýši príjmy domácností s deťmi – teda trvalo zvýši celkový dopyt v ekonomike. Predajcovia tovarov a poskytovatelia služieb však majú obmedzené kapacity a nedokážu obslúžiť celý zvýšený dopyt. Postupne preto zareagujú vyššími cenami – teda infláciou ťahanou dopytom, ktorá obmedzí dopyt iných skupín obyvateľstva na úkor dopytu tých skupín, ktoré majú zvýšené príjmy. 

Zaujímavé je, že dopytovú infláciu spôsobuje aj ekonomická expanzia, keď sa ekonomike darí. Ak je nezamestnanosť nízka a mzdy rastú, ľudia kupujú viac. Ak ponuka zostáva rovnaká, ceny môžu rásť a viesť k inflácii. 
 

Inflácia
Inflácia

Inflácia tlačená nákladmi

Na druhej strane, ponuková inflácia, teda inflácia tlačená nákladmi, nastáva, keď sa zdražuje v dôsledku rastu výrobných nákladov. Napríklad je to pre zvýšenie platov či cien vstupných surovín (drevo na výrobu nábytku). Dopyt po tovare sa nemení, ale jeho výroba je drahšia. To vedie k vyšším cenám hotových výrobkov.

Veľmi dobrým príkladom je zdražovanie komodít ako ropa, kovy či zemný plyn, ktorého nedostatok a obavy z toho, či k nám bude prúdiť aj naďalej, tlačia ceny do astronomických výšok. A keďže sa využíva ako palivo a vstupná surovina pri výrobe elektrickej energie, ovplyvňuje tým prakticky všetky sektory. 

Výrobné náklady, a tým aj cenu konečného produktu, ovplyvňujú i mzdy. Keď ekonomika funguje dobre a miera nezamestnanosti je nízka, môže dôjsť k nedostatku pracovnej sily. Aby spoločnosti zamestnancov prilákali, zvýšia platy, čím im tiež narastú náklady, ktoré opäť pocíti spotrebiteľ. 

Ponuková inflácia, teda inflácia tlačená nákladmi, nastáva, keď sa zdražuje v dôsledku rastu výrobných nákladov.
Inflácia
Inflácia

Inflácia ťahaná dopytom a tlačená nákladmi sa dnes stretávajú

Inflácia ťahaná dopytom a tlačená nákladmi sa dnes stretávajú 

To, čo sa dnes deje vo svete, je ako laboratórium, kde môžeme pozorovať jednotlivé druhy inflácie. Máme infláciu, ktorá má prvky nákladovej i dopytovej, je tam všetko,“ opisuje aktuálnu situáciu Boris Fojtík.

V roku 2022 rastú ceny vstupov – dreva, ropy, železa, pretože lockdowny spôsobili problémy s ich dovozom či výrobou. Zároveň firmy a ľudia dostali rôzne kompenzačné dotácie za vynútené odstávky podnikania. Necestovali, nikam nechodili, nemali teda kde míňať a peniaze sa im nahromadili. Snažili sa míňať na tovary, ktoré boli dostupné, ale kvôli tomu, že sa nevyrábalo, sa dostupnosť výrazne scvrkla. 

Teraz majú nakumulované úspory a potrebu sociálneho kontaktu, služieb v reštauráciách, cestovania a pod. Na druhej strane ale odišla pracovná sila. Zamestnávatelia, napríklad v gastre, potrebujú rýchlo zaplniť pracovné miesta. Aby sa im to podarilo, musia ponúknuť adekvátnu mzdu. To sa spolu s extrémne silným dopytom prejavuje v cenníkoch. Ceny, nielen v službách, narástli.

Banky
Banky

Inflácia ako cieľ centrálnych bánk

Väčšina etablovaných centrálnych bánk robí kľúčovú vec. Cielia infláciu k určitej hodnote alebo pásmu. Napríklad ECB má cieľ 2 %. Cielia ju kvôli tomu, aby investori a spotrebitelia vedeli plánovať do budúcna rast nákladov. Inflácia totiž ovplyvňuje náklady životné, i tie na mzdy, tovary či služby, ktoré si firma objednáva. Keď centrálna banka vie dobre cieliť infláciu, žije sa aj bežným ľuďom jednoduchšie. 

Chcete napríklad stavať dom. Dnes sa vám rozhoduje ťažko. Máte dilemu, či do toho ísť teraz, keď všetko zdraželo, alebo počkať, keď ceny možno klesnú. Alebo sa nedostatok materiálov ešte prehĺbi a ceny ďalej vystrelia. Procesy v ekonomike sú pri tejto dynamike ťažko predvídateľné a narúšajú zabehané vzorce správania, ktoré sú nám vlastné. Ľudia potrebujú istoty,“ hovorí Fojtík. 

Centrálne banky sa dnes snažia o takú cenovú a menovú politiku, aby dostali vývoj cien a infláciu pod nejakú kontrolu. Dajú do pohybu celý reťazec udalostí, ktorý by k tomu mal viesť. Robia to zvýšením úrokových sadzieb. Keď sú totiž  úrokové sadzby nižšie, ľudia čerpajú viac úverov a podporujú rast ekonomiky. Teraz sa ale banky snažia „motivovať“ ľudí, aby si tie úvery nebrali. A tí, čo už úvery majú, budú platiť vyššie splátky, čím sa im zníži priestor na ďalšiu spotrebu. 

Ak bude vyššia úroková sadzba dostatočne dlho, peniaze „odtečú“ z ekonomiky a z peňaženiek ľudí, ktorí nebudú toľko míňať. Na nedostatok peňazí budú musieť reagovať aj obchodníci, ktorí v časoch dostatku majú pocit, že môžu zvyšovať ceny. Keď však nebude mať kto kupovať a dovolia im to náklady, skúsia ceny oproti konkurencii znížiť.

Dnes ale ľudia ešte peniaze majú a chcú ísť do reštaurácie či na dovolenku, lebo dva roky neboli. Na zvyšovanie cien až tak nepozerajú. O pol roka môže byť situácia úplne iná. Napríklad české banky už hlásia, že sa znižujú stavy na bežných účtoch. Tvrdia, že je to aj preto, lebo ľuďom ,požiera‘ peniaze inflácia. To je relevantný dôvod, no nemusí byť jediný. A keď to bude takto fungovať ďalej, spotreba v ekonomike klesne a situácia sa môže rýchlo otočiť,“ dodáva Fojtík. 

Centrálne banky sa dnes snažia o takú cenovú a menovú politiku, aby dostali vývoj cien a infláciu pod nejakú kontrolu.
Inflácia
Inflácia

Na infláciu vplýva aj ľudské správanie

Ako hovorí Boris Fojtík, nárast inflácie a s ňou súvisiace efekty nie sú čisto len o vykalkulovanom správaní, hoci by to tak malo byť. Veľakrát fungujú davové psychózy, niektoré pohyby sú ovplyvnené emóciami. A odborníci sa faktickými a presnými vedami ako ekonómia a matematika snažia vyjadriť ľudské správanie. Lenže veda, ktorá by ho vedela jednoznačne a presne opísať, ešte neexistuje. Ľudské správanie nikdy neviete na 100 % predpovedať jednoduchými matematickými modelmi, ktoré preto často zlyhávajú. 

Niektorí producenti alebo poskytovatelia služieb zvýšia ceny produktu, keď vidia rast ich nákladov. Ďalší výrobca len predpokladá, že mu vzrastú náklady, a vidí, že okolo všetci zdražujú, preto zdraží aj on. Chvíľu bude mať extra zisk, ale ak mu tie náklady ozaj stúpnu, bude na tom rovnako. Niektorí sa pozerajú dopredu, hádajú, ako sa to vyvinie, iní už len spätne reflektujú. A týchto vzorcov správania je viac. 

Na trhoch sa objavuje aj špekulatívna zložka investorov, ktorí vidia, že cena niečoho začne veľmi rýchlo rásť, pretože je tam potenciál a veľká šanca, že surovina nebude dostupná. Surovinu napríklad skúpia a predajú ju za ešte vyššie ceny. A tak dokážu cenu vyšpičkovať ešte o niečo vyššie. Ich percento nebýva vysoké, no ani tento efekt netreba opomínať,“ vysvetľuje Fojtík. 

Musíte si tiež uvedomiť, že inflácia je prirodzený proces spojený s rastom ekonomiky. Rastie kúpyschopnosť obyvateľstva a s ňou i ceny tovarov a služieb. Inflácia by mohla byť centrálnymi bankami cielená na nulu. Avšak aby sme sa vyhli dlhodobému poklesu cenovej hladiny, je obozretnejšie cieliť infláciu mierne vyššie, v prípade ECB sú to 2 %. 

Predstavte si, že pracujete a ekonomika by fungovala tak, že o rok budete mať na (výplatnej páske) nominálne menej peňazí. To vás nemotivuje. Ľudia sú nastavení na rast, hoci do akej miery sa to prejaví na vyššej životnej úrovni, je individuálne. Mzdy sa môžu zvýšiť v priemere o 7 – 8 %, ale inflácia je 12 %. Na výplatnej páske vidíme vyššiu sumu, no reálne si kúpime o dosť menej ako rok predtým,“ vysvetľuje Fojtík. 

Dodáva, že to je skôr výnimočná situácia, štandardne priemerné mzdy a ceny rastú skôr podobne. Napríklad Slovensko malo ekonomiku, ktorá dobiehala úroveň vyspelejších ekonomík. Vďaka rýchlejšiemu rastu produktivity výrobných faktorov bolo možné dosahovať vyšší rast miezd, ako bola inflácia. Ekonomická úroveň preto rástla a ľudia bohatli. 

Na infláciu vplýva aj ľudské správanie

Výpočet
Výpočet

Výpočet miery inflácie 

Ako sa Štatistický úrad SR dostane k tomu, že výška inflácie je, povedzme, 11,7 %? „Jednoducho“, pomocou vzorca na výpočet inflácie, do ktorého je nutné dosadiť reálne čísla. 

Štatistický úrad ich získava prostredníctvom svojich zamestnancov s dotazníkmi, ktorí do nich vypisujú jednotlivé ceny tovarov a služieb. Každý mesiac zisťujú, ako sa hýbali ceny v rôznych oblastiach v rôznych regiónoch. Hovoríme o tisíckach položiek od poistenia cez cigarety, strihanie vlasov až po niekoľko typov áut. To, ktoré položky sú zaradené, závisí od ich predajnosti,“ vysvetľuje Fojtík. 

Upozorňuje ale, že vzorec zohľadňuje aj dôležitosť jednotlivých položiek. Tú tisícku vecí nekupujeme stále a všetci. Chlieb si kúpime každý deň, auto, povedzme, raz za 7 rokov. Auto možno stojí o 500 eur viac a chlieb zdražie „len“ o 20 centov, no celkovo nás jeho každodenná kúpa ovplyvní viac.

Podobné je to s energiami. Slovenské domácnosti veľa kúria plynom, spotrebujú i veľa elektriny. Oproti vyspelej Európe máme nižšie mzdy, no ceny energií pre spotrebiteľov vychádzajú z rovnakých trhových cien. Preto sa výdavky na elektrinu, plyn a iné nutné položky u nás prejavujú väčším podielom na celkovej spotrebe. 

 „Vzorec na výpočet inflácie berie do úvahy aj to, ako je položka v našom rozpočte dôležitá, koľko na ňu míňame z celého balíka peňazí, ktorý je určený na spotrebu. Tým, že máme priemerne nižšie príjmy, základné položky sú pre nás dôležitejšie a rast ich cien nás ovplyvní výraznejšie. Rakúšana, na druhej strane, môže viac ovplyvniť vyššia cena dovolenky. Priemerný Slovák si jej toľko nemôže dovoliť, preto sa ho to až tak netýka,“ dopĺňa Fojtík. 

Vzorec na výpočet inflácie berie do úvahy aj to, ako je položka v našom rozpočte dôležitá.
Úspory
Úspory

Inflácia a úspory

Vplyv inflácie na naše financie 

Inflácia a úspory

Predstavte si, že máte odložených 10 000 eur. Plánujete ich použiť na bežnú spotrebu a zatiaľ ležia na bežnom účte, kde sa nijako nezhodnocujú. Alebo máte mzdu, ktorej nominálna hodnota spolu s infláciou nerástla, a takisto ju využívate na rôzne účely. V oboch prípadoch strácate na svojej spotrebe, za peniaze si kúpite postupom času menej a menej. Inflácia znižuje hodnotu vašich peňazí. 

Konfrontovanie s infláciou môže ale vyzerať aj inak. Záleží i na tom, na aký účel máte úspory odložené. „Dobre to ilustruje vývoj cien spotrebnej elektroniky. V tomto segmente fungovala vďaka rýchlemu technologickému pokroku skôr deflácia. Ak ste si odložili 10 000 eur na domáce kino a počkali s kúpou pol roka, neprinieslo vám to znehodnotenie úspor. Ceny elektroniky klesali, preto ste si za rovnakú sumu mohli kúpiť lepšie domáce kino. Alebo auto. V porovnaní s rokom 2008 boli autá v roku 2009 o niekoľko percent lacnejšie. To isté sa dialo v tomto období aj pri bytoch,“ poukazuje Fojtík na príklady, keď má cenový vývoj pozitívny vplyv. 

Úvery
Úvery

Inflácia a úvery 

Médiami sa v posledných mesiacoch šíri správa, že Európska centrálna banka sa chystá zvýšiť úrokové sadzby. To pre nás, jednoducho vysvetlené, znamená, že sa ťažšie dostaneme k lacným hypotékam a pôžičkám. Trh s pôžičkami je voľný. ECB sadzby nereguluje. Určuje spodnú úroveň úrokových sadzieb, hodnotu, pod ktorú by nemali klesnúť. Hornú hranicu určuje konkurencia. Je na trhu samotnom, kam klientske sadzby môžu vzrásť. 

Boris Fojtík dáva za príklad hypotéky: „Aby ich banka mohla poskytovať, má náklady – úrokové, operačné, rizikové. A každý trh alebo banka ich má iné. Úrokové náklady špecifikuje ECB tým, že stanoví strop, od ktorého sa budú ďalej odvíjať. Rizikové určujú, aké je riziko splácania hypotéky. Na Slovensku je nízke, teda aj náklady naň budú nízke. Operačné náklady zase zahŕňajú náklady na vybavenie hypotéky, napríklad na ľudské zdroje. Do výsledku ešte musíte započítať zložku zisku, ktorú ovplyvňuje konkurencia. Pri väčšom počte bánk poskytujúcich rovnaký produkt sa priestor na zisk zužuje. Ak dá banka úrok 5 %, nepredá žiadny, ak 0,5 %, bude v strate.“ 

Inflácia a úvery

Podni
kanie
Podni
kanie

Inflácia a podnikanie 

„Stabilná inflácia zjednodušuje proces plánovania. Prináša menšie riziko, že spravíte zlé investičné rozhodnutie,“ vysvetľuje Fojtík. 

Demonštruje to na príklade z roku 2008, kedy ceny nehnuteľností iba rástli: „Povedzme, že ste malý investor a máte peniaze navyše. Kamarát vám predá pozemok, kde postavíte bytovku. Vidíte, že ceny stavebných materiálov rastú, no to predsa vykryje rastúca cena nehnuteľností, ktorú beriete ako fakt. Predpovedaný vývoj ste si hodili do tabuľky, kde vám vyšiel zisk. Lenže v roku 2009 – 10 sa ceny bytov prepadli a vy ste skončili v totálnej strate. Investičné rozhodnutie bolo zlé a vychádzalo z nesprávnych predpokladov vývoja cien. Pritom, keď ste rozhodnutie robili, ceny už niekoľko rokov rástli. Keby to bol rast mierne stabilný, od 0 do 5 %, bytovku postavíte a za 2 – 3 roky máte primeraný zisk. V realite ale veľa podnikateľov prerobilo a skrachovalo. Firmy, ktoré boli v biznise dlhšie, tiež stratili, no strata ich možno nepoložila. Tiež by však prijali stabilné prostredie.

Boris Fojtík uvádza aj ďalší príklad, aké zložité môže byť (teraz) rozhodnutie začať podnikať, a to najmä, ak si to vyžaduje vyššie vstupné investície. Príchod pandémie a jej extrémny vplyv na gastro sa nedal predvídať, no aj dnešná situácia je nejasná. „Dnes vidíte, že ľudia chcú jesť vonku, tak si otvoríte reštauráciu. Nakúpite drahé prístroje a otvoríte. Lenže medzičasom ľudia úspory minú a nebudú chcieť ísť tak často do reštaurácie s vyššími cenami. Klesne vám dopyt a kalkulácia už nemusí vychádzať. Nebudete môcť zvýšiť ceny a bude vám chýbať personál, lebo nebudete mať na mzdy. Pritom vybavenie reštaurácie musíte stále splácať. To môže odradiť,“ hovorí Fojtík, ktorý si ale myslí, že mať plán napriek nepredvídateľnosti nie je zbytočnosť. 

Ak nemáte žiadny plán do budúcna, nemáte šancu ísť po nejakej ceste, lebo si žiadnu nevytýčite,“ uzatvára. 

Stabilná inflácia zjednodušuje proces plánovania. Prináša menšie riziko, že spravíte zlé investičné rozhodnutie.
Sloven
sko
Sloven
sko

Vývoj inflácie na Slovensku 

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky dosiahla inflácia na Slovensku v roku 2021 najvyššiu hodnotu za deväť rokov. Jej hodnota bola 3,2 %. Pre porovnanie, v pandemickom roku 2020 narástla inflácia len o 1,9 %. Infláciu za rok 2021 ovplyvnili ceny vo všetkých hlavných zložkách, no najmä to bolo zdraženie dopravy, tabakových výrobkov, novín a periodík či nájomného. 

Oproti roku 2021 narástla inflácia za január 2022 ešte výraznejšie. Medziročný rast cien dosiahol hodnotu 8,4 %. Narástli najmä ceny v kategórii potraviny a bývanie a energie. Hoci to nie je také dramatické ako medzi decembrom 2021 a januárom 2022, inflácia na Slovensku v roku 2022 ďalej rastie. V apríli sa zastavila na hodnote 11,8 %. 

 

Ročná miera inflácie na Slovensku 2022 

  2021 Január 2022 Ferbruár 2022 Marec 2022 Apríl 2022
Medziročná inflácia 3,2 % 8,4 % 9 % 10,4 % 11,8 %
Bývanie a energie 1,3 % 12,6 % 13,2 % 14,4 % 15,7 %
Potraviny 1,9 % 8,1 % 9,8 % 12 % 14,3 %

 

Inflácia na Slovensku v roku 2022 a ďalej

Infláciu na Slovensku na konci roku 2022 už máme faktormi viac-menej danú. Očakáva sa, že to bude niekde okolo 10 – 12 %. Nepredpokladáme extrémne zmeny, a ani hodnotu inflácie 5 či 20 %. Odhadnúť jej ďalší vývoj, napríklad o rok, je však veľmi ťažké. Na Slovensku ju môže napríklad ovplyvniť aj predvolebný rok,“ hovorí Boris Fojtík.

Ďalším možným scenárom je, že ECB bude naďalej zvyšovať sadzby. Ľuďom sa pre vysoké ceny minú úspory, a to môže otočiť náladu rýchlejšie, ako čakáme. Infláciu veľmi ovplyvní to, ako sa utrasie geopolitika. Nájdenie nového dovozcu plynu a ropy pre Európu či výrazné zlepšenie vzťahov s Ruskom by malo isto pozitívny vplyv. Lenže alternatívy sú rôzne a tých vplyvov, ktoré môžu ovplyvniť infláciu, je extrémne veľa. 

Dnešná miera inflácie je nezdravá 

Keď hovoríme o štandardnej, normálnej inflácii, tá sa pohybuje od 1 od 3 %. Môže sa stať, že niektoré tovary a služby zdražia aj o 5 % medziročne, no iné zase zlacnejú, a tým sa to kompenzuje. Mzdy tiež štandardne rastú o 2 – 5 %,“ hovorí Fojtík.

Dnešná miera inflácie a jej vývoj vysiela nečitateľný signál pre trh a spotrebiteľov. V tejto situácii sa nevieme dobre zariadiť a plánovať. Ako sme už vysvetlili, inflácia je dobrý sluha, no zlý pán, potrebujeme, aby jej rast bol stabilný, nízky a predikovateľný.

Ekonómovia vnímajú súčasnú infláciu ako nezdravú. Je to preto, že inflácia je príliš vysoká a tento nárast prišiel veľmi rýchlo.
Inves
tovanie
Inves
tovanie

Inflácia a investovanie – ako ochrániť peniaze? 

Dramatický rast inflácie začína meniť aj prístup ľudí k peniazom. V minulosti skôr rozmýšľali, kde ich uložiť bez rizika, že o ne prídu. Dnes z každej strany počuť, že inflácia nám „kradne“ peniaze, preto sa čoraz viac zaoberáme tým, ako ich ochrániť. 

Ak chcete zistiť, o akú sumu infláciou prichádzate, použite kalkulačku pre infláciu

Jednou z najlepších možností je investovanie. „Investovať sa oplatí vždy, v súčasnej situácii ale do toho nechoďte s tým, že zázračne vyrieši problém s infláciou. Nie je produkt, ktorý by vás vyslovene zachránil pred súčasnou mierou znehodnotenia peňazí. Teda, ak sa nebavíme o vysokorizikových investíciách. Tie vám môžu priniesť 20 % zisk, ale môžu vám zobrať aj celú investíciu. Viac ako kedykoľvek predtým platí, že by ste mali byť pri investovaní opatrný a poradiť sa so skúseným odborníkom,“ radí Fojtík. 

Inflácia a investovanie – ako ochrániť peniaze?

Inflácia
Inflácia

Investovanie v tejto nepredvídateľnej dobe má totiž svoje špecifiká. Trhy výraznejšie klesli, investorov to znervózňuje. „Trhy poklesli a s nimi aj hodnota našich úspor. Nepozerá sa na to dobre, ak sme pred mesiacom mali nasporených 50 000 eur a teraz je to, povedzme, 45 000. Lenže musíte uvažovať tak, že ste peniaze neuložili na pol roka či rok, ale na horizont 7, 8 až 10 rokov,“ radí Fojtík a zdôrazňuje, že ak chcete byť pri investovaní úspešný, nemôžete spanikáriť a vyberať v poklese. 

Tým, že je dnešná inflácia nezdravá, odtrhnutá od všetkého, čo sme žili a poznali, vieme ťažko odhadnúť, kam sa trhy pohnú. „Nikto nevie predpovedať vývoj, ale každý rozumný bankár vám povie, že si máte zmenšiť riziko prípadnej straty alebo menšieho výnosu investovaním v intervaloch. Ak máte väčší objem peňazí, radšej si ho rozložte, investujte pravidelne. Pretože aj keď sa už môže  zdať, že trhy už dosiahli svoje dno, vždy môžu klesnúť ešte nižšie, čo viete časťou peňazí využiť vo svoj prospech,“ uzatvára Fojtík. 

 

Váš názor nás zaujíma

Pomôžte nám robiť Životné momenty ešte kvalitnejšie

* Označené polia sú povinné
www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/zivotne-momenty/Inflacia-co-to-je-ako-nad-nou-vyhrate/