1. Životné momenty
  2. /
  3. Život a rodina
  4. /
  5. Kúpa auta
  6. /
  7. Elektromobilita: Všetko, čo o nej potrebujete vedieť
Publikovaný 07.10.2021 / Upravený 05.05.2022

Elektromobilita: Všetko, čo o nej potrebujete vedieť

Elektromobilita je čoraz obľúbenejšia. Aký je jej prínos pre životné prostredie a čo o nej musíte vedieť predtým, než sa pre ňu rozhodnete?

Elektromobilita: Všetko, čo o nej potrebujete vedieť

V článku sa dozviete:

  1. O elektromobiloch v minulosti a dnes
  2. Prečo sa téma elektromobility skloňuje v médiách?
  3. Ako vplýva elektromobilita na životné prostredie?
  4. Či a kedy nás čaká koniec dieselových áut?
  5. O situácii s elektromobilitou na Slovensku
  6. Ako sa delia elektromobily?
  7. Či sú elektromobily bezpečné?
  8. Ako a kde nabiť elektromobil?

Elektromobilita je opäť populárna

Elektromobilita je síce každým rokom rozšírenejšia, cestám však stále dominujú vozidlá s klasickými spaľovacími motormi. Tie sú považované za veľkých znečisťovateľov životného prostredia. Preto môžeme očakávať, že sa budú čoraz viac tlačiť do popredia vozidlá s alternatívnymi pohonmi, akým je aj elektromobil.

Elektromobilita v minulosti

Elektromobilita sa neobjavila len pred niekoľkými rokmi, jedno zlaté obdobie už má dávno za sebou. Prvé elektrinou poháňané autá a vozy sa začali vyrábať už v polovici 19. storočia. V tom čase fungujúce elektrické vozidlo zostrojil William Morrison v Spojených štátoch, Ing. František Křižík v Česku či dokonca aj Ferdinand Porsche, ktorého úplne prvé vozidlo bolo na elektrinu.

Tesne po zostrojení začali na cestách a pretekárskych tratiach úspešne konkurovať vozidlám so spaľovacími a parným motormi, ktoré vznikli oveľa skôr. Dôvodov bolo niekoľko. Elektromobily boli tichšie, bez vibrácií, ľahšie sa riadili aj štartovali, rýchlejšie jazdili a rozbiehali sa, a ani vtedy neprodukovali emisie.

Dominancia elektromobility trvala len do 1. svetovej vojny. Smerovanie v doprave diktovali najmä z USA. Dopredu sa začali dostávať vozidlá so spaľovacími motormi, a to vďaka niekoľkým faktorom. Boli to vyššie nároky na dojazd, s ktorým mali elektromobily problém. Rovnako aj nález veľkého množstva ropy v Texase a následné dramatické zlacnenie benzínu. Elektromobily odsunul aj vynález štartéra a jeho výrazné zjednodušenie štartovania spaľovacích automobilov. A rovnako tak aj začiatok hromadnej výroby vozidiel Ford, s ktorým zase prudko klesla cena spaľovacích automobilov.

Elektromobilita mala šancu na návrat v 70. rokoch, keď ceny ropy atakovali rekordy pre arabské embargo. Elektromobily, ktoré vtedy podporovali aj vlády viacerých krajín, sa ale neuchytili. Keď benzín opäť zlacnel, zase upadli do zabudnutia.

Elektromobilita dnes a v budúcnosti

Elektromobilita začala svoju tretiu éru v roku 2008, počas hospodárskej krízy. Predaj spaľovacích automobilov vtedy klesol. Ceny ropy prudko stúpali a opäť tým vytvorili tlak na používanie alternatívnych palív i pohonov.

Väčší podiel elektriny, z ktorej elektromobil získava energiu, sa začal vyrábať z obnoviteľných zdrojov, čím klesla jej cena a rástla energetická návratnosť. A keď vznikli elektromobily s dlhým dojazdom až do 700 kilometrov, posledná veľká prekážka pre elektromobilitu bola odstránená.

Elektromobily, ktorých popularitu zvýšila nutnosť chrániť životné prostredie, presadzuje a preferuje aj Európska únia. Dnes sa uvažuje, že elektromobilita či alternatívne pohony v budúcnosti celkom nahradia spaľovacie motory.

Elektromobilita dnes a v budúcnosti

Elektromobilita a životné prostredie

O elektromobilite sa hovorí ako o doprave šetrnej k životnému prostrediu. Elektromobily majú niekoľko vlastností, vďaka ktorým naň vplývajú pozitívnejšie, než napríklad vozidlá so spaľovacími motormi.

Treba ale dodať, že nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že elektromobilita je pre prostredie najlepšia. Do akej miery je jej vplyv skutočne pozitívny, závisí od mnohých faktorov.

Ako elektromobilita pozitívne (ne)vplýva na životné prostredie

Elektromobil má jednoduchší motor

Elektrické motory sú jednoduchšie než spaľovacie. Majú menej mechanických súčastí, preto sa menej kazia a ľahšie opravujú. Už len to, že elektromotor nepotrebuje ani výmenu oleja, ktorý je vždy nutné starostlivo zrecyklovať, je výhodou. Okrem toho, prevádzkové kvapaliny klasických áut bývajú problémom aj pri nehode, ak uniknú na vozovku.

Elektromobily sú tichšie

Motory elektromobilov sú takmer úplne tiché a podieľajú sa na hlukovom znečistení oveľa menej, než tie spaľovacie. Európska regulácia dokonca požaduje, aby elektromobily vydávali zvuk „umelo“, z vonkajších reproduktorov, kvôli ochrane chodcov.

Elektromobily využívajú rekuperáciu energie a ľahšie sa ovládajú

Elektromobily využívajú rekuperáciu, teda premieňajú časť kinetickej energie naspäť na využiteľnú energiu, ktorá sa spätne ukladá do batérie. Deje sa tak napríklad pri brzdení alebo jazde z kopca. Týmto nielen získajú dlhší dojazd a šetria prostredie, ale majú aj rýchlejšiu akceleráciu a jednoduchšie sa ovládajú, vďaka rekuperácii dokonca často len jedným pedálom.

Elektromobily neprodukujú lokálne emisie

Elektromobily počas jazdy nespaľujú palivá a na rozdiel od spaľovacích motorov neprodukujú žiadne lokálne emisie. Práve preto, že sú lokálne úplne čisté, môžu mať elektromobily aj povolený vstup napríklad do historických centier miest.

Výroba batérie môže byť energeticky náročná

Mierne v neprospech elektromobility hovorí energetická náročnosť výroby batérií. Tá je vyššia, než pri automobile so spaľovacím motorom, ktorého kompletnou výrobou sa vytvorí 8 – 10 ton CO2. Na porovnanie, pri elektromobile môže túto hodnotu dosiahnuť už samotná batéria (2 – 17 ton CO2).

„Veľmi zaváži, akým spôsobom sa získavajú suroviny na batériu či celý elektromobil a aká energia sa používa pri výrobe. Treba ale dodať, že elektromobil si počas používania vyššiu produkciu škodlivých látok vykompenzuje,“ vysvetľuje Marek Kopča, Marketing & PR manager v spoločnosti Hyundai Slovensko.

Dá sa očakávať, že výroba batérií sa vďaka novým technológiám stane ekologickejšou. To isté platí pre recykláciu použitých batérií. Dnes je to výzva, no čím viac batérií sa vyrobí, tým väčší tlak bude na ich ekologickú likvidáciu, ktorej sa bude venovať viac spoločností. Už teraz sa staré batérie využívajú ako úložiská energie a veľká časť kovov z nich sa aj recykluje.

Elektromobily neprodukujú lokálne emisie

Celkové emisie elektromobilu závisia od energetického mixu

Spaľovacie motory potrebujú palivo, benzín alebo naftu, ktorých ťažba a spracovanie je veľkou záťažou pre životné prostredie. Po spálení v motore vychádzajú z výfukov áut ďalšie emisie. Bežné spaľovacie motory ich produkujú desiatky až stovky gramov na kilometer jazdy.

Lokálne emisie elektromobilov sú vždy nulové, tie celkové závisia od toho, z akých zdrojov pochádza elektrina, ktorou sa nabíjajú a za pomoci ktorej sa vyrábajú komponenty. „Kým napríklad v Poľsku či Nemecku je energetický mix do veľkej miery tvorený uhoľnými elektrárňami, na Slovensku sa väčšina energie vyrába v jadrových elektrárňach alebo z ekologicky obnoviteľných zdrojov. Preto je prevádzka elektromobilu u nás nielen ekologickejšia než prevádzka benzínového či naftového auta, ale je ekologickejšia než prevádzka elektromobilu v Nemecku či Poľsku,“ doplnil Marek Kopča.

Dodáva, že štáty čoraz viac prechádzajú na „zelenú“ energiu. Elektromobily teda sú už teraz, alebo v blízkej budúcnosti určite budú, výrazne čistejšie aj celkovo.

Spôsobí elektromobilita koniec dieselových a benzínových motorov?

Tento rok schválila Európska únia tzv. klimatický zákon, ktorým sa zaviazala dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Následne Európska komisia predstavila legislatívny balík „Fit for 55“, súbor návrhov a opatrení, ktoré majú smerovať k tomu, aby sa klimatické ciele podarilo naplniť.

Zameriava sa na nízkoemisné druhy dopravy, akým je aj elektromobilita. „Jednou z vecí, ktorá silno rezonuje, je zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Ak sa nič nezmení, nové benzínové a dieselové autá po tomto dátume už nekúpime,“ hovorí Kopča.

Spôsobí elektromobilita koniec dieselových a benzínových motorov?

Ich existencia je ohrozená aj v prípade, ak nebude ich predaj zakázaný. Ťažko totiž splnia nároky na nulové emisie oxidu uhličitého. Povolené hodnoty emisií spôsobujú automobilkám problémy už teraz. Normy sú každý rok prísnejšie, a o tej, ktorá má vstúpiť do platnosti v roku 2025 (respektíve 2027), Euro 7, sa hovorí, že bude koncom áut so spaľovacím motorom. Jej presné znenie ani hodnoty zatiaľ nepoznáme, no má sprísniť limity emisií, metódy merania a rozšíriť zoznam sledovaných škodlivín.

Veľké automobilky na ňu reagujú správami, že od roku 2025, respektíve 2030, nebudú vyrábať vozidlá na naftu a benzín. Alebo ich budú vyrábať len pre zvyšok sveta, kde takéto normy zatiaľ neplatia.

Problém majú najmä dieselové vozidlá. Označujú ich za špinavé a od kauzy Dieselgate sa im vyhýbajú automobilky aj zákazníci. Tí čoraz viac siahajú po „zelených vozidlách“.

Navyše, viaceré krajiny zaviedli zákaz vjazdu dieselových áut do niektorých častí miest. Podiel nových osobných vozidiel s naftovými motorizáciami v ostatných rokoch neustále klesá až môže postupne nastať úplný koniec dieselových motorov.

Marek Kopča vysvetľuje, že to nemusí byť celkom správny krok: „Ide o paradox. Najnovšie naftové motory sú z pohľadu produkcie emisií veľmi čisté a ich ústup v prospech benzínových motorizácií prispieva k zvyšovaniu emisií CO2 v osobnej doprave.“

Elektromobilita na Slovensku

Podľa Kopču sa elektromobilita na Slovensku rozvíja postupne, no pomerne pomaly. Zatiaľ je záležitosťou skupiny nadšencov a v počte elektromobilov, ktoré sú u nás registrované, sme v hlbokom podpriemere. Postupne sa však aj väčšinový zákazník častejšie stretáva s elektrickými autami.

V predaji Slovensko nasleduje celosvetový trend. Záujem o elektromobily je každý rok vyšší. Podiel predaných čistých, teda batériových a zo siete nabíjateľných elektromobilov je síce stále takmer zanedbateľný (v roku 2021 zatiaľ do 2 %), ale každým rokom rastie.

Infraštruktúru pre elektromobilitu označil Marek Kopča za rozvinutú primerane k počtu zo siete nabíjateľných vozidiel na cestách. Počet miest na nabíjanie rastie. Podľa vzoru zo zahraničia začali bezplatné nabíjacie stanice pri svojich predajniach sprístupňovať obchodné reťazce. Službu tiež poskytujú niektoré hotely, siete reštaurácií či športoviská. 

Jednou z vecí, ktorá silno rezonuje, je zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035.

Slovensko na elektromobilitu nie je pripravené

Lízingová spoločnosť LeasePlan každý rok analyzuje pripravenosť európskych krajín na elektromobilitu. Hodnotí počet registrácií elektrických vozidiel, kvalitu a dostupnosť nabíjacej infraštruktúry, ako aj podporu elektromobility vládou. Z reportu pre rok 2021 vyplynulo, že Slovensko zaostáva.

Dôvodom je podľa Kopču aj to, že sa v téme elektromobility angažujú najmä súkromné spoločnosti, zatiaľ čo štát je pasívny, čo je v porovnaní s vyspelými západoeurópskymi trhmi najväčší rozdiel. Na Slovensku chýba jasná stratégia, ako elektromobilitu rozvíjať. Je nutné vytvoriť a spustiť komplexný systém od cenovej dostupnosti vozidiel cez adekvátnu infraštruktúru, balík benefitov, edukáciu spotrebiteľa až po jasné odpovede na spotrebiteľove otázky.

Slovensko na elektromobilitu nie je pripravené

Pozitívom boli dotácie na hybridné a plne elektrické vozidlá, ktoré boli zastavené po vyčerpaní vyhradeného balíka peňazí. Ďalším pozitívom je aj najnižší možný registračný poplatok a najnižšie možné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou. Slovensko už tiež vydáva zelené poznávacie značky, ale ich majitelia žiadne výhody nemajú. Počíta sa s možnosťou jazdy vo vyhradených jazdných pruhoch (pre autobusy) a vstupu do nízkoemisných zón, no tieto výhody zatiaľ zákonom nie sú schválené.

Výhody pre vozidlá so zelenou poznávacou značkou majú v zahraničí. Patria sem vyššia povolená maximálna rýchlosť, nižšie diaľničné poplatky alebo vstup do nízkoemisných zón. Zaviedlo ich napríklad Francúzsko, Belgicko, Taliansko či Nemecko. Vozidlá, ktoré nespĺňajú normy, majú vjazd do takejto zóny zakázaný alebo si musia kúpiť nálepku povoľujúcu vjazd do nej.

Elektromobilite má pomôcť aj zákon

O elektromobilite a jej infraštruktúre hovorí zákon č. 555 z novembra 2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa neho musia mať nové a významne obnovované nebytové budovy s viac ako desiatimi parkovacími miestami najmenej jednu nabíjaciu stanicu a infraštruktúru vedenia na najmenej jednom z piatich parkovacích miest, aby sa tam mohla neskôr stanica inštalovať.

Prísnejšie podmienky platia pre nové a významne obnovované bytové budovy. Tie s viac ako desiatimi parkovacími miestami musia mať infraštruktúru vedenia pre každé parkovacie miesto.

Výnimky majú budovy, pri ktorých bola žiadosť o stavebné povolenie alebo žiadosť o povolenie zmeny stavby podaná do 10. marca 2021. Pri obnovovaných budovách aj v prípade, že náklady na nabíjacie stanice a infraštruktúru vedenia presahujú 7 % celkových nákladov obnovy budovy.

Od 1. januára 2025 už bude musieť mať každá nebytová budova (aj také, ktoré boli postavené pred 11. 3. 2021) s viac ako 20 parkovacími miestami najmenej jednu nabíjaciu stanicu.

Čo by ste mali vedieť o elektromobiloch

Elektromobilita, jednoducho povedané, je pohyb pomocou elektrickej energie. Elektrinou poháňané vozidlá už dnes nájdeme v každej kategórii. Môžu to byť motocykle, osobné automobily, dodávky aj autobusy. Elektromobily majú elektromotor, ktorý získava energiu výhradne pomocou nabíjateľných batérií, alebo majú hybridný pohon, ktorý zabezpečuje spaľovací a elektrický motor.

Ako sa delia elektromobily

Môžeme ich rozdeliť podľa toho, aká technológia pohonov ich uvádza do pohybu:

Hybrid využíva elektrický aj benzínový či naftový pohon súčasne. Má „samonabíjaciu“ batériu. Nabíja ju spaľovací motor alebo získava energiu priamo počas jazdy. Najmä v meste možno veľkú časť jazdy absolvovať len na batériu a spaľovací motor vôbec neaktivovať. Pohonné jednotky „spolupracujú“, striedajú sa (alebo ich môžete striedať), aby ste dosiahli čo najvyšší výkon a najnižšiu spotrebu. A zároveň aj znížili emisie CO2.

Plug-in hybrid má takisto benzínový aj elektrický pohon. Jeho akumulátor získava energiu podobne ako hybrid, rekuperáciou, s tým rozdielom, že sa dá dobíjať aj zo siete alebo na verejných nabíjačkách. Vďaka tomu má okrem podpory spaľovacieho motora, nižšej spotreby a emisií aj dlhší dojazd. Pri plug-in hybridoch je totiž výrazne vyšší podiel jazdy len na elektrinu.

Čistý elektromobil spaľovací motor nemá a poháňa ho výhradne elektrická energia. Vo vozidle je umiestnená batéria, ktorá sa tiež čiastočne nabíja rekuperáciou. Jej hlavným zdrojom energie je ale externá nabíjačka, cez ktorú je akumulátor nutné nabíjať. Výhodou takéhoto vozidla sú nulové emisie a takisto dojazd stovky kilometrov.

Koľko stojí elektromobil

Rovnako ako pri autách s bežnými spaľovacími motormi, aj pri elektrifikovaných modeloch závisí cena od značky, typu karosérie, veľkosti vozidla, stupňa výbavy a pod. Pri elektrifikovaných vozidlách do ceny navyše vstupuje práve veľkosť a kapacita batérie.

Ceny elektromobilov sa dynamicky menia a závisia od mnohých skutočností. Faktom však je, že so snahou spraviť elektromobilitu dostupnou, ceny elektromobilov klesajú. Preto aj na Slovensku kúpite plne elektrické vozidlo už od 16 500 eur.  

Sú elektromobily bezpečné?

Podľa Mareka Kopču elektromobily bezpečné sú. Rovnako ako smartfóny, ktoré majú tiež lítiovo-iónovú (Li-Ion) batériu. Áno, keď horí elektromobil, sú toho plné médiá. Horiacemu naftovému či benzínovému autu sa nevenuje taká pozornosť. Množstvo požiarov na počet elektromobilov na cestách nie je vysoký. Horiaca Li-Ion batéria sa ale správa úplne inak ako horiaci benzín a uhasiť ju vyžaduje iné postupy i procedúry.

Preto je prirodzené, že vznikajú otázky. Odpoveďou je, že samotné batérie a energetický manažment batérií ich výrobcovia neustále zdokonaľujú, aby požiare nevznikali. Záchranné zložky získavajú nové a účinnejšie technológie, postupy a zručnosti, aby boli ich zásahy efektívnejšie.   

Ako a koľko sa nabíja elektromobil

Mnohým ľuďom sa zdá nabíjanie auta komplikované. Aj preto sa elektromobilite vyhýbajú. Nabíjanie elektromobilov je ale jednoduché. Stačí zapojiť nabíjací kábel do auta a jeho druhý koniec do zásuvky zdroja energie, rovnako ako pri mobile. Rôzne elektromobily majú rôzne nabíjacie konektory, tie, čo sa zapájajú do auta, aj do zdroja energie. Líšia sa podľa modelov i spôsobu a miesta nabíjania.

Marek Kopča upozorňuje, že by sme mali elektromobil vždy nabíjať v súlade s návodom na používanie vozidla, čím predĺžime životnosť a kapacitu batérie. Výrobcovia väčšinou poskytujú záruku na batérie na 8 rokov, resp. 160 000 kilometrov. No ani potom sa jej životnosť zďaleka nekončí.

Ako a koľko sa nabíja elektromobil

Životnosť a kapacitu batérie najviac ovplyvňuje to, ako sa o ňu majiteľ vozidla stará. Odporúča sa elektrické autá nabíjať pomocou striedavého prúdu, čo je síce pomalšie, ale oveľa ekonomickejšie a k batérii oveľa šetrnejšie.

Dĺžka nabíjania je tiež niečo, čo môže od elektromobility odradiť. Ako rýchlo sa vozidlo nabije závisí od toho, či sa nabíja jednosmerným alebo striedavým prúdom, aká je kapacita a veľkosť batérie. Dôležitý je režim nabíjania: 

  • Pomalý (3 – 7 kW) – v závislosti od typu nabijete elektromobil za 6 až 24 hodín. Podporuje ho väčšina domácich zásuviek alebo zásuviek vo vašej garáži.
  • Stredne rýchly (11 – 22 kW) – nabitie trvá 3 až 6 hodín. Takto možno nabiť elektromobil na verejných miestach ako pracoviská či obchody, ale aj doma, ak investujete do tzv. wallboxu. Cena wallboxu závisí od jeho parametrov, ale aj od dodávateľov. Na trhu je ich niekoľko. Napríklad z pohľadu výkonu si možno zaobstarať 1-fázový s výkonom 3,6 kW alebo 3-fázový s výkonom 11 kW alebo dokonca až 22 kW. Tie najlacnejšie začínajú na cene do 600 €, ale štandardne si zákazníci vyberajú riešenia v cene okolo 1 000 až 1 200 €.
  • Rýchly (50 – 150 kW) – batéria vozidla sa nabije na 80 % už za 15 až 60 minút. Takýto spôsob využívajú nabíjacie stanice podobné tým čerpacím.  

Ak využívate pri nabíjaní alternatívny zdroj energie, napríklad solárne panely, pomôžete aj prostrediu.

Kde si nabiť elektromobil

Platí, že elektromobil si nabijete všade tam, kde je nabíjacia stanica s konektorom, ktorý potrebujete, alebo klasická elektrická zásuvka.

Štandard je nabíjanie doma. Zopár miest už má rezidenčné štvrte s nabíjačkou, najbežnejšie sú nabíjacie stanice v garáži. Je to pomalšie, no nabíjať z domácej elektrickej siete je finančne najvýhodnejšie, najmä v čase najnižšej tarify (ako nočný prúd). Skúsenosti ukazujú, že pri správnom nabíjaní batérie môžu byť náklady na jazdu s elektrickým autom na úrovni len okolo 2 € na 100 km jazdy. Ak využívate alternatívny zdroj energie, napríklad solárne panely, pomôžete aj prostrediu.

Čoraz bežnejšie sú aj verejné nabíjacie stanice pri reštauráciách, nákupných centrách, obchodoch či hoteloch. V niektorých z týchto zariadení je služba dokonca bezplatná. Elektromobilita a nabíjacia stanica na parkovisku môže byť aj benefitom v zamestnaní.

Na cestách možno dobiť elektromobil v rýchlonabíjačkách, ktoré fungujú podobne ako čerpacie stanice. Majú svoje siete poskytovateľov, ktorí zabezpečujú celoštátne alebo regionálne pokrytie. Nie všetky sú platené, pomalé nabíjanie býva aj zadarmo.

Zistiť, kde sa najbližšia stanica nachádza, sa dá prostredníctvom webových stránok a aplikácií s mapami staníc. Okrem polohy stanice je ale nutné si skontrolovať, či je stanica kompatibilná s konektorom elektromobilu.

placeholder

Tip:

Odporúčame vám náš Bezúčelový úverTB, ktorý vám môžeme schváliť aj online, cez aplikáciu Tatra banka.

Zistiť viac

Váš názor nás zaujíma

Pomôžte nám robiť Životné momenty ešte kvalitnejšie

* Označené polia sú povinné
www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/zivotne-momenty/elektromobilita/