Aké bolo Slovensko v roku 2019 podľa ekonomických analytikov?

Frederika Kopčeková Autor: Frederika Kopčeková | 23.12.2019 | 8 min, čítania

Aké bolo Slovensko v roku 2019 podľa ekonomických analytikov?

Rok 2019 sa vyznačoval najmä spomalením rastu HDP, ktoré dostalo prehnané označenie kríza. O tom, prečo sa na súčasný ekonomický stav Slovenska nazerá nesprávne a o ďalších významných témach roku 2019, sme sa rozprávali s ekonomickými analytikmi Jurajom Valachym a Tiborom Lörinczom.

Prečo sa prognózuje vývoj ekonomiky a z akého dôvodu by nás jej možný vývoj mal zaujímať?


Juraj Valachy:
Vždy je dobré, aby ľudia vedeli, čo môžu čakať budúci rok. Môžu tak lepšie plánovať svoje príjmy či výdavky a urobiť tak zodpovednejší plán na nasledujúci rok. Vedia, čoho sa môžu obávať a čo pozitívne ich čaká. Prognózy sú akési očakávania, pričom skutočnosť ľudí môže byť iná. Je však dôležité nastaviť si reálne očakávania toho, čo môžeme zažiť v roku 2020.


Tibor Lörincz:
Na Slovensku sa ľudovo hovorí, že z grafov sa ľudia nenajedia. Nie je to však úplne pravda, keďže HDP, inflácia alebo ďalšie ekonomické ukazovatele sa preklápajú do reálneho života ľudí, pretože tak ako rastie HDP, podobne rastú mzdy, ale aj zisk firiem. Prognózy hovoria o tom, ako sa ľudia budú mať. V priemere nie všetci sa budú mať rovnako a nie všetci sa budú mať lepšie. Avšak ako sa budeme mať, ako sa bude mať priemerný Slovák, je pre nás dôležité nielen ako pre banku, ale aj našich klientov.

 

Prečo všetci skloňujú slovo kríza, aj napriek tomu, že ešte v nej nie sme?

Juraj Valachy:
V roku 2008 bolo obdobie, kedy sme vedeli, že ekonomika bude spomaľovať a už viac si neudrží rast ako v roku 2007. Nedokázali sme si ale predstaviť, že by klesala o 5 %, čo bola  nakoniec aj realita. Veľkosť toho poklesu nás poznačila a bude nás sprevádzať do konca profesijného života. Kríza v roku 2009 bola veľká a hlboká, pričom sme neodstránili dôvody jej vzniku, to znamená, že konkurencieschopnosť európskej ekonomiky sa zásadne nezlepšila a zadlženosť štátu sa len zhoršila. V podstate odvtedy pri najmenšom pohybe čísel hneď ľudia vidia krízu z roku 2009. My sme vždy hovorili, že rasty v roku 2017 a 2018 sú neudržateľné a príde obdobie, keď budú menšie, štandardnejšie. A teraz, keď prichádzajú, tak hneď za všetkým vidíme krízu namiesto toho, aby sme používali slovo spomalenie rastu, znormalizovanie rastov vývoja tak, ako by zodpovedal normálnemu štandardnému obdobiu. Neznamená to však, že kríza prísť nemôže, no dnes nemáme dôvody na to, aby sme o nej hovorili.

Tibor Lörincz:
Ekonómovia sa boja, že neodhadnú krízu, tak radšej kričia kríza, aj keď nepríde. To, čo sa stalo v roku 2009 bola úplne výnimočná udalosť, ktorá sa stane raz za 80 rokov. Recesie nie sú ničím výnimočným, je to bežná súčasť ekonomického života. Poslednú recesiu zažila Eurozóna v roku 2013. Netreba sa však recesie báť, je to bežná súčasť cyklu, žiadna katastrofa, z ktorej treba robiť paniku. Samozrejme, nie sú to dobré správy, radšej by sme boli, keby všetky ekonomiky rástli.

Prečo sa európsky priemysel prepadol, aj keď služby sa udržali a darí sa im relatívne dobre?

Juraj Valachy:
To je jedna z najväčších pozitívnych záhad v roku 2019. V zásade služby a priemysel vždy spoločne rástli aj klesali. Keď na jeseň 2018 začal klesať nemecký priemysel, tak sme každý mesiac čakali, že zlý priemysel potiahne služby nadol. No každý mesiac sme bolí prekvapení. Teraz tu máme dva svety - služby a priemysel - ktoré si žijú úplne iným životom. Až na konci roku 2019 vidíme, že sektor služieb nie je úplne imúnny voči tomu, čo sa deje v priemysle, no na druhej strane je miera poklesu menšia ako by sme čakali.

Tibor Lörincz:
Môže to byť aj tým, že sa nám mení ekonomika. Ľudia majú nejakým spôsobom naplnené materiálne statky a skôr vyhľadávajú zážitky, a tak sa ekonomika tovarov mení na ekonomiku služieb. Toto môže byť dôvodom, prečo služby dokážu fungovať aj pri klesajúcom priemysle.

 

Európska únia nám ekonomicky viac pomáha alebo škodí?

Juraj Valachy:
Pre Slovensko je absolútne kľúčové, aby bolo súčasťou Európskej únie. Keby sme boli vyspelosťou vo všetkých smeroch na úrovni Švajčiarska, tak by bola táto diskusia oprávnená. Európska únia nám pomáha kultivovať inštitúcie – približovať a udržiavať - k západným štandardom a zároveň nám otvára trh na západné krajiny. Myslieť si, že by sme vedeli lepšie fungovať mimo Európskej únie, je absolútne scestné. Ktorékoľvek iné krajiny, ktoré nie sú členom Európskej únie, nám to jasne dokazujú, keďže sú na tom ekonomicky horšie. A tiež hovoriť o orientácii Európy na východ je úplne mimo, pretože ich ekonomický vývoj, ale aj vyhliadky sú extrémne slabé. Ak chceme byť vyspelým a moderným národom, tak nám neostáva nič iné ako Európska únia.

Tibor Lörincz:
Nebyť eurofondov, tak na Slovensku neexistujú takmer žiadne verejné investície zo strany vlády. Takmer všetko, čo sa investuje do infraštruktúry je financované Európskou úniou. Ľudia si nevedia predstaviť, ako veľmi by sa znížila kvalita ich života, keby sme neboli v Európskej únii.  

 

Má sa naša ekonomika obávať Brexitu?

Tibor Lörincz:
Určite sa jej to dotkne, no skôr sprostredkovanie než priamo. Brexit nie je stále uzatvorený a stále veľa vecí visí vo vzduchu. Bude to závisieť od konkrétnej dohody, Zatiaľ je veľmi skoro hovoriť o nejakom konkrétnom vplyve na slovenskú ekonomiku. Brexit určite uberie nejakú desatinku percentuálneho bodu z dlhodobého rastu HDP, no odchod Británie nie je témou, pre ktorú by ľudia nemali spávať. Brexit nie je to, na čom sa bude lámať ekonomická budúcnosť Slovenska.

Prečo nás z ekonomického hľadiska majú zaujímať voľby amerického prezidenta?

Tibor Lörincz:
V prípade USA je to paradoxne dramatickejšie, pretože zahraničné obchodné vzťahy Spojených štátov sú veľmi nepredvídateľné, čo je veľkým problémom pre zahraničný obchod. Práve táto nepredvídateľnosť pramení z menenia dohôd každý polrok, čo neumožňuje nastaviť si obchodné vzťahy a to, za akých podmienok môžem obchodovať a podľa toho vytvoriť dodávateľský reťazec.

Existujú nejaké dôvody, pri ktorých vieme nazerať na infláciu pozitívne?

Juraj Valachy:
Európska centrálna banka, keď sa tvorila menová politika, stanovila infláciu na 2 %. V praxi sa toto číslo ukázalo ako správne, pretože sme mali rezervu, aby sme sa nedostali hneď do mínusu pri najmenšej recesii. Na Slovensku máme infláciu 3 %, avšak vždy je dôležité pozerať na ňu v súvislosti s rastom platov, ktorý je na Slovensku silný.

Tibor Lörincz:
Málo sa hovorí o tom, že inflácia a rast miezd sú spojené nádoby. Aby rástla mzda napr. kaderníkom, musia zdvihnúť ceny za svoje služby.

Prečo ľudia investujú do nehnuteľnosti?

Tibor Lörincz: 
Na Slovensku nie je vôbec rozšírené investovanie do finančných nástrojov, no kúpiť nehnuteľnosť má u nás históriu. Ľudia to považujú za niečo hmotné, ozajstné. Kúpa bytu však so sebou nesie isté riziko, napríklad vás vytopí sused alebo pri opravách poruší statiku celého bytového domu. Aj keď ste osobne nič zlé nespravili, cena vášho bytu výrazne klesne. Ľudia si neuvedomujú, že investor bytu nesie veľké riziko, pretože nevie, čo sa s tým bytom môže počas rokov stať. V prípade finančných investícii, napr. akcií, sa riziko rozkladá oveľa jednoduchšie.

Tak prečo sú ľudia ochotní investovať do kúpy bytu, napriek tomu, že sú v porovnaní s domami drahšie?

Juraj Valachy:
Ceny nehnuteľností sú súborom viacerých faktorov, no v podstate kopírujú rast platov, čo je na jednej strane dobrá správa a na druhej zlá, pretože si z toho vyššieho platu môžem kúpiť viac chleba, kvalitnejšieho mäsa či lepšiu dovolenku, ale nemôžem si kúpiť väčší byt aj napriek tomu, že ekonomika rastie a všetkým sa darí. Tí, ktorí nehnuteľnosť vlastnia sa môžu tešiť z toho, že im rastú ceny nehnuteľností rýchlo, pretože rast platov je rýchly a dobiehame v tomto priemer Európskej únie. V Bratislave je zlá dopravná infraštruktúra, kde čas dopravy z periférie do stredu mesta, kde má človek väčšinou prácu, je extrémne dlhý. To je dôvod prečo ľudia chcú alebo musia bývať v meste.

Tibor Lörincz:
Toto je celosvetový fenomén, že ľudia sa sťahujú do miest. Vidíme to v Londýne, San Franciscu aj v európskych metropolách. V meste to žije nielen kultúrne, ale aj ekonomicky, keďže je tam zaujímavá práca, reštaurácie a dobré služby, školy a záujmové krúžky pre deti. Život v rodinnom dome má svoje výhody, ale výhody mesta začínajú byť významnejšie. Obmedzujúcim faktorom je infraštruktúra, ale bratislavské zápchy nie sú vôbec nič výnimočné a v porovnaní s európskymi krajinami mierne.

Očakáva sa pokles nárastu ceny bytov?

Juraj Valachy:
Pokiaľ nepríde nejaká väčšia kríza, tak rast cien bytov by sa mal držať okolo 4 až 6 % v ďalšom období. Niečo medzi cenami, ktoré pokrývajú nárast nákladov na obstaranie novostavieb, čiže 4 % a niekde taký, aký bude rast platov v priemere 5 až 6 %. Pokiaľ to bude vyššia hodnota ako v tomto intervale, môžeme hovoriť o realitnej bubline.

Tibor Lörincz:
Špecifickým problémom Slovenska je, že developerom trvá veľmi dlho, kým od zámeru stavať reálne byty postavia a predajú. Ide rádovo približne o štyri roky. Tempo zvyšovania a znižovania je tak veľmi dlhé. Videli sme to aj po roku 2008, kedy ceny nehnuteľností dlho padali na svoje dno. Ide o zotrvačnosť tohto trendu, pretože ak by ceny začali klesať, klesať môžu relatívne veľmi dlho.

 

Prečo dochádza k útlmu výstavby?

Juraj Valachy:
Úlohu tam zohráva aj veľký psychologický faktor. Keď developeri vidia, že ekonomický cyklus poľavuje, nepúšťajú sa do nových projektov a čakajú čo bude. Veľmi citlivo vnímajú, kde sa ekonomika nachádza a boja sa ísť do nových projektov, keď im nie jasné, že majú pred sebou pekné zajtrajšky.

Tibor Lörincz:
Riziko, ktoré berú na seba, keď vedia, že budú predávať byty o štyri roky, je výrazne vyššie ako keby vedeli, že byt budú predávať o rok a pol.

Tím ekonomických analytikov Tatra banky tento rok získal ocenenie od spoločnosti Consensus Economics za najpresnejšie prognózy HDP a inflácie:

 

www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/ake-bolo-slovensko-roku-2019-podla-ekonomickych-analytikov/