Ako rozmýšľať o recesii

Tibor Lörincz | ekonomický analytik Tatra banky Autor: Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky | 10.10.2019 | 5 min. čítania

Ako rozmýšľať o recesii

Od začiatku augusta silnejú obavy z ekonomickej krízy. Neprejde takmer deň, aby aspoň jedno z významných slovenských médií nepublikovalo príspevok o blížiacej sa recesii. Čitateľ tak môže nadobudnúť dojem, že kríza, podobná tej v roku 2009, je za rohom. V tomto príspevku by sme sa chceli podeliť o to, ako nad krízami a recesiami rozmýšľame my.

V prvom rade je potrebné vysvetliť rozdiel medzi recesiou a krízou. Niekedy to vyzerá, že ide o synonymá, významne sa však líšia vo význame. Recesia je pre nás, ekonómov, odborným termínom, ktorý ale má niekoľko definícii. Jedna z tých najznámejších hovorí o tom, že v recesii je ekonomika vtedy, keď má dva štvrťroky po sebe záporný medzikvártálny rast. Táto definícia má svoje nedostatky, napr. podľa nej Slovensko v roku 2009 recesiu nezažilo, keďže celý ekonomický prepad bol koncentrovaný do jedného štvrťroka. Ekonomická kríza nemá jednoznačnú definíciu, ale spravidla ide o prudký prepad hodnoty niektorých finančných aktív (prasknutie bubliny), spojené s hlbokou recesiou. Dôležité je spomenúť, že recesie často prebehnú bez toho, aby ekonomika upadla do krízy (napr. recesia v USA na prelome rokov 1990 a 1991) a nie všetky prasknutia bubliny pošlú ekonomiku do recesie (napr. Čierna streda a kolaps britskej libry v roku 1992).

V druhom rade musíme ako ekonómovia akceptovať, že kým recesie sa dajú predpovedať v horizonte najbližších 12 mesiacov len veľmi ťažko, v prípade kríz je to takmer nemožné. Toto tvrdenie môže vyznieť zvláštne pri počte ekonómov a analytikov, ktorí sa predbiehajú v kreslení katastrofických scenárov, nikto z nich však svojej predpovedi neverí natoľko, aby si na ňu stavil. Avšak aj z toho mála ľudí, ktorí realitnú bublinu z roku 2006 videlo a zarobilo na nej, iba zlomok z nich dokázal predpovedať vplyv jej prasknutia na reálnu ekonomiku. Pre porovnanie, ako vidieť v grafe, prepad hodnoty akcií bol v dot-com bubline z roku 2001 podobný ako v roku 2007, vplyv na reálnu ekonomiku bol ale oveľa menší.

Vývoj akciového indexu NASDAQ

Počet kvartálov

 

Vývoj HDP USA

Počet kvartálov

 

Zatiaľ môže tento text vyznievať ako alibistické vyhováranie sa na to, že recesie sa nedajú predpovedať. Dôležité je však premýšľať menej deterministicky a viac stochasticky. Inak povedané, keď prognózujeme vývoj slovenskej ekonomiky, publikujeme iba jedno číslo, ktoré považujeme za najpravdepodobnejšie. V skutočnosti ale rozmýšľame nad viacerými scenármi, od utopických až po katastrofické, pričom veľmi často rozmýšľame nad tým, čo všetko by sa muselo pokaziť, aby sa slovenská ekonomika prepadla do recesie.

Aká je teda naša prognóza?

Napriek tomu, že pre slovenskú ekonomiku s recesiou nepočítame, nie je všetko ružové. Napriek tomu, že sme už na konci roka 2018 patrili medzi najväčších pesimistov ohľadom hospodárskeho rastu u nás, aj my sme museli pristúpiť k revízii rastu na rok 2019.

Medziročná prognóza HDP

Roky

 

Na grafe môžeme vidieť, že kým sme pôvodne očakávali výraznejšie spomalenie ekonomiky v rokoch 2020-2021, teraz toto spomalenie a aj zotavenie posúvame o rok skôr. Rovnako ako v pôvodnej prognóze, za spomalením vidíme hlavne zahraničný dopyt, konkrétne koketovanie nemeckej ekonomiky s recesiou a nie problémy slovenskej ekonomiky. Slovenský priemysel si v zásade drží svoje pozície (s výnimkou výroby automobilov a kovospracujúceho priemyslu), a preto nevidíme šok, ktorý by sa mal prejaviť v službách. Tie by tak mali držať ekonomiku, zamestnanosť, ale aj mzdy v pozitívnom teritóriu.

Medziročný pokles nezamestnanosti

Roky

 

Medziročný rast miezd

Roky

 

Medziročná zmena HICP

Roky

 

Kým v pôvodnej prognóze sme rátali so zvýšením nezamestnanosti pri spomalení HDP, v súčasnej prognóze s ním už nerátame. Pôvodne sme totiž predpokladali, že spomalenie eurozóny sa prejaví do výraznejšieho spomalenia priemyslu, čo sa následne preleje aj do služieb. Priemysel ale zatiaľ spomalil len mierne a skúsenosti z Nemecka ukazujú, že služby dokážu rásť ešte relatívne dlho po tom, ako priemysel spomalí.

V prognóze rátame aj so sekundárnym vplyvom spomalenia rastu HDP v USA. Výrazný negatívny vplyv Brexitu a clá z USA na európske výrobky vnímame ako negatívne riziká. Ako pozitívne riziko vnímame slabšie spomalenie eurozóny a/alebo Nemecka.

Prečo neprognózujeme recesiu? V Q2 sa zišlo viacero jednorazových vplyvov, ktoré by mali v Q3 odznieť. Zároveň, keď sa pozrieme na dlhodobejší vývoj od roku 1995, kým 2 % rast v Q2 2019 bol sklamaním, z historického pohľadu nejde o výnimočne zlý rast:

Počet výskytov kvartálnych medziročných rastov od roku 1996 do Q2 2019

% r/r HDP

 

Summa summarum: rast slovenskej ekonomiky predpokladáme v rokoch 2019 a 2020 horší ako pôvodne. Keď sa ale pozrieme na rok 2022 a ďalej, tak kým 2,5 % rast sa nám v roku 2019 môže máliť, v roku 2022 to už bude rast týmto tempom dobrá správa.

www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/ako-rozmyslat-recesii/