Ako súvisí vývoj priemyselnej výroby so spotrebou elektriny

Boris Fojtík | ekonomický analytik Tatra banky Juraj Valachy | ekonomický analytik Tatra banky Autori: Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky; Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky | 17.02.2021 | 5 min. čítania

Vyvoj priemyselnej vyroby a spotreba elektriny

Význam priemyslu pre slovenskú ekonomiku je všeobecne známy a v našich článkoch sme už neraz o ňom písali. S podielom na tvorbe HDP okolo 25 % ide o naše najdôležitejšie odvetvie. Tým sa zároveň radíme medzi najpriemyselnejšie krajiny Európy. Preto je pre nás extrémne doležíte mať čo najlepšiu a v čase najrýchlejšiu predstavu, kam sa výkon nášho priemyslu uberá. 

Pri tvorbe tejto predstavy v reálnom čase nám len v obmedzenej miere dokážu pomôcť štatistiky ŠÚ SR, keďže tie sú zverejňované väčšinou s dvojmesačným odstupom - samotný zber údajov a ich spracovanie si vyžaduje určitý čas. Pri tvorbe prognóz a rýchlych odhadoch sme sa preto vždy museli pozerať na rôzne ďalšie indikátory, ktoré nám s predstihom dokážu povedať, čo sa deje v priemysle. No dynamická doba a vďaka koronavírusu aj veľmi premenlivá doba, ktorú žijeme, si žiada rýchlejšie a čo najpresnejšie odhady. 

Práve neustále zmeny vládnych opatrení na Slovensku a v zahraničí proti šíreniu vírusu výrazne skomplikovala prognózovateľnosť produkcie v priemysle. Na druhej strane, dnešná doba nám ponúka aj nové možnosti na real-time monitoring vývoja priemyselnej produkcie, ktoré nám pomáhajú situáciu sprehľadniť.

Poďme sa teda rovno pozrieť na dáta, ktoré dnes tak výrazne zmenili náš pohľad na odhad vývoja priemyselnej produkcie v reálnom čase: 

Tento pohľad je možný cez komoditu nevyhnutnú pre život každého jednotlivca, domácností a nehovoriac o priemyselnom podniku. Ide o elektrinu a jej spotrebu. 

Vďaka pravidelne - v hodinových intervaloch zverejňovanej štatistike o spotrebe elektriny s minimálnym časovým odstupom na stránke organizácie Európskej siete operátorov prenosových sústav (ENTSOE) máme vzácne informácie, ktoré vieme následne využiť na aproximáciu (priblíženie) vývoja v priemysle. Pochopiteľne ide o spotrebu elektriny za celú krajinu, čiže domácnosti alebo aj iné sektory slovenskej ekonomiky. 

Dôležitý predpoklad je, že spotreba elektriny je najväčšou mierou ovplyvnená spotrebou priemyslu. Overiť si tento predpoklad môžeme dvomi spôsobmi. 

  • Jedným sú štatistiky ŠÚ SR o spotrebe elektrickej energie jednotlivých sektorov v ekonomike. Štatistický úrad vykazuje spotrebu v MWh v doprave, pôdohospodárstve, stavebníctve a samotnom priemysle. Z ročných čísiel vidíme, že priemysel má viac ako 90 % podiel spotreby elektrickej energie všetkých spomínaných odvetví. Stále však zostáva v ekonomike viacero ďalších sektorov, ktoré touto štatistikou zachytené nie sú a zostávajú preto nevysvetlené. 

Graf: Vývoj spotreby elektrickej energie a výroby v priemysle (2016-2020)

graf vyvoja-elektriny-premyselnej-vyroby
Zdroj: ENTSOE, ŠÚ SR 

  • Druhým spôsobom, ako si overiť súvis spotreby elektrickej energie a produkcie priemyslu je prostredníctvom jednoduchej vizuálnej analýzy dát. Porovnanie vývoja medziročnej zmeny spotreby elektriny a priemyselnej výroby po mesiacoch od roku 2016 poukazuje na vzťah, ktorý však nie je veľmi jednoznačný. Problémom je, že čísla o spotrebe elektrickej energie máme len za celú ekonomiku. Veľkosť spotreby ovplyvňuje okrem samotnej priemyselnej produkcie viacero ďalších významných faktorov. Jedným z nich je aj počasie, konkrétne teplota. Z údajov nameraných meteorologickými stanicami v Bratislave a Žiline vieme do určitej miery zachytiť vplyv vykurovania resp. chladenia domácnosti, alebo aj podnikov. Tu treba dodať, že podľa štatistiky EUROSTATU tvorilo elektrické vykurovanie ani nie 6 % podiel na všetkých formách. Rovnako treba zobrať do úvahy, že spotreba elektrickej energie na vykurovanie nesúvisí so samotnou produkciou v priemysle

Graf: Spotreba elektriny a teplota (2015-2020) 


Zdroj: ENTSOE, IEM 

Do grafu sme si tentokrát k spotrebe elektrickej energie do porovnania pribrali teplotu na Slovensku. Pre dostupnosť dát je reprezentovaná priemernou teplotou v Bratislave a v Žiline. 

  • Zo vzťahu vývoja teploty a spotreby elektrickej energie je vidieť vplyv rastúcej priemernej dennej teploty na pokles spotreby elektriny do úrovne 17-19 °C. 
  • Priemerné teploty nad 20 °C znamenajú, že denné maximá sa môžu pohybovať až okolo 30 °C, čo predstavuje zapínanie klimatizačných jednotiek, a preto od týchto teplôt môžeme sledovať opätovný nárast spotreby elektrickej energie. 

Pozorné oko si však na grafe môže všimnúť, že vzťah medzi spotrebou a teplotou vieme ešte rozdeliť na dve homogénnejšie skupiny. 

Faktorom, ktorý tiež výrazne ovplyvňuje spotrebu elektrickej energie sú aj sviatky a víkendy. Nie celý priemysel má nonstop prevádzky, ktoré nezastavujú svoju produkciu ani cez víkendy a sviatky, preto sme modelovanú spotrebu elektrickej energie očistili aj o tento faktor.  

Graf: Spotreba elektriny počas pracovných dní a víkendov (2015-2020) 


Zdroj: ENTSOE, IEM 

Keď sme všetky body na grafe reprezentujúce spotrebu elektrickej energie cez víkendy a sviatky označili čiernou farbou vidíme, že sa nám podarilo vytvoriť dve relatívne homogénne podmnožiny v podobnom tvare. Znamená to, že náš predpoklad o nižšej spotrebe počas víkendov spôsobený nižšou produkciou by mohol byť správny

Keď si dáme do grafu vývoj priemyselnej výroby a model na základe spotrebovanej elektrickej energie, tak vidíme, že spotreba elektrickej energie nám vie pomôcť poodkryť situáciu priemyslu na Slovensku aj napriek výrazne rýchlo sa meniacim podmienkam nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Opačný vývoj v decembrovom výsledku indexu priemyselnej produkcie (IPP) a modelom predikovanej hodnoty môže naznačovať potrebu identifikovania ďalších neznámych, ale rovnako môže byť aj potenciálnym signálom budúcej revízie výsledku decembrového IPP smerom nadol.

Preto pre nás aj naďalej zostáva dôležité sledovať vývoj ďalších indikátorov ako je produkcia automobilov v Nemecku alebo predstihový index nákupných manažérov v eurozóne, ktorý zlepšenie v priemysle ku koncu roka indikoval. 

Graf: Medziročný rast indexu priemyselnej produkcie a elektriny

graf ipp elektrina
Zdroj: ENTSOE, IEM, ŠÚ SR, Tatra banka RESEARCH 

www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/ako-suvisi-vyvoj-priemyselnej-vyroby-so-spotrebou-elektriny/