Bankový odvod - časť 1: Aký je dôvod jeho zvýšenia a čo hrozí bankovému sektoru

Mária Mahútová | Tatra banka a.s. Autor: Mária Mahútová, Tatra banka a.s. | 27.02.2020 | 5 min. čítania

Bankový odvod - časť 1: Aký je dôvod jeho zvýšenia a čo hrozí bankovému sektoru

Zdvojnásobenie bankového odvodu otriasa bankovým sektorom. O aktuálnej situácii a o tom, aký dopad bude mať nová výška bankovej dane v budúcnosti sme sa rozprávali s ekonomickými analytikmi Róbertom Pregom a Tiborom Lörinczom.

Čo je to bankový odvod?



Róbert Prega:
Začneme tým, že väčšina z daní, ktoré banky bežne platia, súvisí s ich ziskom. To znamená, že pri vyššom zisku banka platí vyššiu daň, pri nižšom zisku je daň nižšia, a ak je banka v strate, daň zo zisku neplatí. Bankový odvod znamená dodatočné zdanenie bánk. Rozdiel oproti ostatným daniam je v tom, že sa platí z takmer celej časti bankových pasív. To sú hlavne vklady od klientov, vydaných cenných papierov s výnimkou kapitálu a podriadeného dlhu. Výška odvodu teda nezávisí od zisku bánk, ale od veľkosti pasív.



Tibor Lörincz:
Toto je kľúčový negatívny rozdiel oproti dani zo zisku. Takmer všetky dane s výnimkou majetkových daní, ktoré sú na Slovensku nízke, závisia od ekonomickej aktivity firmy. Firma na začiatku roka začína s nulou a skoro všetko, čo jej štát vezme (DPH, daň z motorových vozidiel,...) sa viaže na ekonomickú aktivitu v danom roku. Banková daň (odvod) však znamená to, že bankový sektor začína rok 1. januára s mínus 300 miliónov EUR, bez ohľadu na to, čo počas roka spraví. A to je odlišné od ostatných doteraz zavedených odvodov, aj svojou formou-aj veľkosťou. Predpokladá sa, že odvod bude tvoriť 40-50 % zo zisku.

Odkedy a prečo sa bankový odvod zaviedol?

Róbert Prega:
Odvod bol schválený v roku 2011 a do platnosti vošiel v roku 2012 za takzvanej reformnej pravicovej vlády. Bolo to po ekonomickej finančnej kríze v období 2009-2010, kde sme neboli jedinou krajinou, ktorá pristúpila k podobnému kroku.

Dodatočné zdanenie bánk bolo vyvolané tým, že problémy bánk počas krízových rokov v mnohých krajinách viedli k tomu, že vlády boli nútené bankám finančne pomáhať. Následne sa čiastočne tieto náklady snažili kompenzovať väčším zdanením bánk. Toto však nebol prípad Slovenska – vláda bankám pomáhať nemusela, no napriek tomu k tomuto kroku pristúpila. Od začiatku bol však tento plán chápaný ako dočasný. Priamo v zákone bol stanovený mechanizmus, že výška odvodu mala byť odvodená od toho, koľko banky už odviedli a aká suma je vo fonde naakumulovaná. Potom sa zákon zmenil, banková daň mala byť do konca roka 2020 vo výške 0,2 % a potom mala ísť na nulu. To, čo sa zmenilo doslova v priebehu niekoľkých dní, že miesto poklesu z 0,2 na 0 stúpol odvod už v roku 2020 na 0,4 % a v takej výške má zostať, podľa súčasného znenia, natrvalo. 

Čo sa vlastne deje s peniazmi z bankového odvodu? Keďže štát by prakticky nemal nič robiť s peniazmi, ktoré sú uložené vo fonde, prečo pristúpil k zvýšeniu odvodu?

Róbert Prega:
Vysvetlenie uviedol bývalý predseda vlády p. Fico, ktorý prezentoval, že dôvodom nie sú chýbajúce peniaze v rozpočte, ale že banky sú veľmi ziskové. Myslím si však, že dôvod je skôr iný. Napriek tomu, že si peniaze z odvodu môžeme predstaviť ako uložené v trezore, kde majú byť uložené na riešenie nákladov budúcich kríz, stále sú súčasťou príjmov do štátneho rozpočtu. Vláda tak môže mať pri rovnakých výdavkoch formálne nižší deficit.

DenníkN uviedol, že podľa výkonného riaditeľa Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktora Novysedláka žiadna legislatíva nebráni tomu, aby ich Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) používala na aktívne riadenie dlhu. O prostriedky evidované na účtoch bankového odvodu môže znížiť objem emisií nových dlhopisov a znížiť tak hrubý dlh Slovenska. Čo by sa však stalo, keby nastala kríza a peniaze z odvodov by štátu na účte chýbali?

Tibor Lörincz:
Ak by vláda neodložila peniaze, ale ich minula, nastalo by to, že by musela vydať nové dlhopisy na to, aby zachránila banky. A bude ich musieť zachrániť, keďže práve týmto je odôvodnená existencia odvodu. To zvýši celkový dlh, ktorý bude vláda musieť splatiť, čo najčastejšie znamená zvyšovanie daní a odvodov.

Čo to znamená pre banky?

Tibor Lörincz:
Bavíme sa o tak výraznom kvalitatívnom zásahu do bankového sektora, že tu nebudú stačiť marginálne zásahy sektora. Tu nestačí riešenie, že banky budú svojim zamestnancom znižovať platy alebo klientom zvýšia poplatky. Banky určite nie sú schopné prostredníctvom zvyšovania poplatkov vrátiť späť aspoň významnú časť bankovej dane. To je nereálne. Banky sa musia reálne zamyslieť, v akej forme chcú fungovať na slovenskom bankovom trhu.

Róbert Prega:
Výška odvodu 0,4 % znie nízko v porovnaní s tým, že platíme daň zo zisku 20-25 %, ale reálne vedie k zdaneniu bánk okolo 50 % a v prípade, že ziskovosť bánk bude klesať a v prípade menších bánk bude to percento zdanenia oveľa vyššie.

Tibor Lörincz:
Zároveň aj stratové banky musia platiť bankový odvod. Čiže pre banky, ktoré sú na pomedzí zisku a straty, alebo v strate, to bude mať fatálne následky. Banky, ktoré nevedia vygenerovať zisk, budú musieť intenzívne rozmýšľať, čo ďalej – či ostať na trhu, v akej forme, či budú obsluhovať všetky segmenty. Ak by išlo o menší zásah zo strany štátu, napríklad zvýšenie dane z príjmu z 22 na 23 %, dá sa to riešiť marginálnymi opatreniami. Ale toto je naozaj kvalitatívny zásah do bankového sektora a banky budú musieť prekopať svoje stratégie a bankový sektor sa výrazne zmení v 2025 oproti dnešku.

Róbert Prega:
Keďže výška bankového odvodu bude pravdepodobne najvyššia v celej EÚ, o dôsledkoch je ťažko polemizovať, keďže nikde nezažili takú výšku odvodu. Zároveň jeho zvýšenie prichádza v čase, keď ostatné faktory pôsobiace na ziskovosť bankového sektora hovoria skôr o tom, že môžeme očakávať znižovanie ziskovosti bánk a to je ďalší veľmi silný dodatočný vplyv.

"S novou výškou odvodu bankový sektor začína rok 1. januára s mínus 300 miliónov EUR, bez ohľadu na to, čo počas roka spraví,"  Tibor Lörincz. 

Tibor Lörincz:
Vrátil by som sa ešte k úplnému začiatku, k nadmernej ziskovosti bánk. Je to minimálne nepresnosť. Sklamalo nás, že ministerstvo financií vo svojej tlačovej správe oficiálne povedalo, že bankový sektor má ziskovosť 11 %. To nie je pravda. Výnosnosť bankového sektora v roku 2018, o ktorej hovorili, bola 9 % a nie 11 %. Odporúčanie regulátora je 6 až 10 %. 9 % je tým pádom úplne v súlade s odporúčaním regulátora a nie je to nič výnimočné ani neštandardné. Je to normálna ziskovosť sektora.

Róbert Prega:
Zároveň hovoríme už o minulosti a je veľmi pravdepodobné, že ziskovosť bánk bude ďalej klesať a dlhodobo.

Odkiaľ ministerstvo financií teda malo informáciu o ziskovosti bankového sektora na úrovni 11 %?

Róbert Prega:
Domnievame sa, že 11 % mali z EBA (The European Banking Authority). Majú svoje štatistiky, kde sledujú banky, ktoré sú dozorované priamo Európskou centrálnou bankou, čo pre Slovensko znamená 3 najlepšie slovenské banky, pri ktorých toto percento vychádza vyššie než je reálny priemer slovenského bankového sektora.

Pokračujte v čítaní: 
Bankový odvod - časť 2.: Aký bude mať dopad na klienta a správanie akcionárov

www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/bankovy-odvod-1-aky-je-dovod-jeho-zvysenia-co-hrozi-bankam/