Česko a Slovensko: Kde je viac práce a pláce?

Autor: Andrej Martiška, ekonomický analytik | 22.03.2023 | 3 min. čítania

Ešte na prelome milénií sa nezamestnanosť na Slovensku blížila k 20 percentám. Takéto číslo je dnes už len ťažko predstaviteľné. Ako však obstojí súčasných 6 percent v porovnaní s Čechmi? Kde je dnes jednoduchšie nájsť prácu a kde sa lepšie zarába?

Analytik Boris Fojtík vo svojom blogu porovnal Slovensko a Česko z pohľadu celkovej ekonomickej výkonnosti, výšky verejného dlhu či hustoty diaľnic. Tibor Lörincz na neho nadviazal  svojim komentárom o stave zdravotníctva a školstva. Teraz sa na obe krajiny pozrieme optikou trhu práce.

V Česku je polovičná nezamestnanosť

Napriek spomaľovaniu ekonomiky, inflácii a energetickej kríze nedošlo na Slovensku v posledných mesiacoch k nárastu nezamestnanosti.

Práve naopak, miera nezamestnanosti u nás nepretržite klesá už rok a pol. V januári dosiahla podľa Eurostatu úroveň 6 percent, kým rok predtým to bolo 6,4 percenta. Aktuálny trend je teda jednoznačne pozitívny, hoci sme sa ešte nevrátili na historicky najlepšie úrovne spred vypuknutia pandémie. 

Z dlhodobého hľadiska vidíme v Česku veľmi podobný vývoj ako na Slovensku, avšak je tu jeden kľúčový rozdiel. Napriek tomu, že miera nezamestnanosti v oboch krajinách klesá, na Slovensku je po celý čas približne 2-násobne vyššia ako v Českej republike. Platilo to pred 20 rokmi a platí to aj v súčasnosti.

Vývoj miery nezamestnanosti 

 Zdroj: Eurostat 

Výrazný rozdiel v neprospech Slovenska vidíme aj pri ďalších ukazovateľoch:  

• Zamestnanosť je na Slovensku dlhodobo o 5 percentuálnych bodov nižšia ako v Česku. 
• Miera nevyužitých pracovných síl je na Slovensku viac ako 2-násobná. 
• Miera dlhodobej nezamestnanosti, teda podiel ľudí nezamestnaných dlhšie ako 12 mesiacov, je v porovnaní s Českom až 5-násobná. 

 

Zaostávame aj kvôli veľkým regionálnym rozdielom

Trh práce v Českej republike je teda dlhodobo vo výrazne lepšej kondícii ako na Slovensku a nič nenasvedčuje tomu, že sa to tak skoro zmení. Čím je to spôsobené?

Jeden z najvýznamnejších problémov slovenského trhu práce sú priepastné regionálne rozdiely. Vidíme, že miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji je dlhodobo na úrovni najlepších českých krajov. Zvyšok západného Slovenska sa takisto dotiahol na úroveň Česka. 

Stredné a najmä východné Slovensko však dlhodobo výrazne zaostávajú nielen za českými regiónmi, ale aj za zvyškom Slovenska.

V roku 2021 bola miera nezamestnanosti na východnom Slovensku až 4-násobne vyššia ako v Bratislavskom kraji. V Českej republike nie sú z pohľadu nezamestnanosti takéto výrazné regionálne rozdiely. V najslabšom českom regióne Moravskoslezsku je miera nezamestnanosti iba 2-násobne vyššia ako v najsilnejšom českom regióne. 

Vývoj nezamestnanosti podľa regiónov 

Zdroj: Eurostat

Situáciu ďalej komplikuje, že slovenské regióny s vysokou nezamestnanosťou majú súčasne veľmi vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných. 

Na východnom Slovensku je podiel dlhodobo nezamestnaných osôb 3,5-násobne vyšší ako na západnom Slovensku (aj bez započítania Bratislavského kraja) a až 5-násobne vyšší ako v najslabšom českom regióne. 

Ak chceme, aby sa slovenský trh práce dotiahol na úroveň Česka, musíme na Slovensku znižovať regionálne rozdiely, budovať infraštruktúru a vytvárať pracovné miesta aj na východe Slovenska či Gemeri. Inak budeme za Českom naďalej výrazne zaostávať.

Kto zarába viac?

Jedna vec je práca, druhá pláca. Na Slovensku je síce menej pracovných príležitostí, ale dostávame za našu prácu aj menej peňazí ako naši západní susedia?

• Slovák zarobil na konci roku 2022 v priemere 1 418 eur v hrubom.
• Čech si našiel na výplatnej páske 43 412 Kč, čo je po prepočítaní príslušným kurzom 1 780 eur.

Priemerný český zamestnanec tak zarobil o 25 percent viac ako Slovák. 

 

Ak sa pozrieme na dlhší vývoj, je zrejmé, že predchádzajúci rok nebol z pohľadu zárobkov nijako výnimočný. Slováci sa mohli v zárobkoch porovnávať s Čechmi naposledy okolo prelomu milénií, keď tatranský tiger posilnený reformami nielenže držal krok s českým levom, ale občas ho aj predbiehal.  

Avšak posledných 15 rokov už v priemere zarábame menej ako Česi, a to v hrubom aj čistom. V ostatných rokoch pritom nedochádzalo k dobiehaniu, ale rozdiel v zárobkoch sa skôr zväčšoval. 

Priemerný čistý ročný príjem 

Zdroj: Eurostat

Asi neprekvapí, že výrazné regionálne rozdiely na slovenskom trhu práce sa premietajú aj do platov. Zamestnanci v Prešovskom kraji, ktorý vykazuje najnižšiu priemernú mzdu, zarábali na konci minulého roka v priemere až o 35 percent menej ako zamestnanci v Bratislavskom kraji. 

Naproti tomu zamestnanci v Karlovarskom kraji, ktorý je najslabším českým regiónom z pohľadu mzdy, zarábali na konci minulého roku iba o 26 percent menej ako zamestnanci v Prahe.

Zvýšené platy „požiera“ inflácia

Doteraz sme hovorili o nominálnych mzdách. V čase rýchlo rastúcej inflácie je však dôležité pozerať sa aj na reálne mzdy. 

Na Slovensku narástla minulý rok priemerná nominálna mzda o 7,7 percent na 1 304 eur. Inflácia však dosiahla v rovnakom čase priemernú hodnotu až 12,8 percent. To znamená, že reálna mzda nám v skutočnosti nevzrástla, ale naopak poklesla o 4,5 percent. 

V Českej republike narástla minulý rok nominálna mzda o 6,5 percent na 40 353 Kč (1 643 eur). Spotrebiteľské ceny v Česku však vzrástli za rovnaké obdobie až o 15,1 percent. Reálna mzda tak v Česku poklesla za minulý rok až o 7,5 percent, teda výrazne viac ako na Slovensku.  

Avšak aj po zohľadnení inflácie našim susedom zostane v peňaženke viac peňazí ako nám. 

Čítajte tiež:

Viac o tom, ako rástli ceny na Slovensku, čo si u nás kúpite výhodnejšie ako v Česku a za čo si naopak priplatíte, si povieme už po Veľkej noci. 

V poslednej časti zo série komentárov, ktoré porovnávajú ekonomickú výkonnosť Slovenska a Česka za 30 rokoch samostatnosti, sa pozrieme aj na úrokové sadzby úverov na bývanie.

 

Naspäť