Čo príde skôr: koniec pandémie či rast úrokov?

Autor: Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky | 25.01.2022 | 7 min. čítania

Nadchádzajúci rok 2022 pred nás opätovne stavia množstvo zaujímavých otázok. Bude v niečom prelomový alebo budú len postupne odznievať všetky negatívne efekty COVID-19? 

V blogu Andreja Martiška ste sa dočítali o všetkých dôležitých výzvach, s ktorými sa ekonomiky museli vysporiadať v minulom roku. Teraz sa pozrieme na to, ako by tieto výzvy mohli ovplyvňovať Slovensko v ďalších mesiacoch a kvartáloch roka 2022.

Odoberať novinky

Omikron pribrzdí ekonomiku minimálne

Doterajšie relevantné štúdie hovoria o tak vysokej nákazlivosti najnovšieho variantu, že zatváranie sa už ani nemá zmysel. Určité spomalenie ekonomiky však s vysokou pravdepodobnosťou nastane, keďže ľudia s rastúcim rizikom nákazy, aj bez toho, aby im to nariadila vláda, prirodzene obmedzujú pohyb. Zároveň sa očakáva, že pri rýchlom šírení omikronu by sme mali vidieť extrémne rýchly nárast prípadov, ktorý sa však aj rýchlo otočí. 

Či bude táto vírusová vlna posledná, nevie s istotou povedať nikto. Ľudia a ekonomiky sa však naučili s vírusom určitým spôsobom fungovať. Preto očakávame, že našu ekonomiku potrápia iné výzvy. 

Priemysel bude bez čipov prešľapovať na mieste

Automobilky zaznamenali v niektorých mesiacoch druhého polroka výpadky produkcie viac ako 30 %. Nedostatok čipov, ktorý zasiahol aj ďalšie odvetvia, bude pravdepodobne pretrvávať. Predpovede sú pomerne nejasné, ale zhodujú sa v tom, že kríza sa bude zmierňovať len pozvoľne. 

 

Aj napriek silnej orientácii nášho priemyslu na produkciu automobilov, ktorá v priemere za celý rok stagnovala, sa mu v roku 2021 podarilo priblížiť k predkrízovej úrovni. 

V roku 2022 by priemysel mal potvrdiť, dokonca mierne posilniť túto pozíciu. Otáznikom zostáva miera negatívneho vplyvu vysokých cien energií na produkciu v energeticky náročných odvetviach, ako je napríklad kovovýroba. Práve tá by mala byť aj v tomto roku spolu so strojárstvom silným ťahúňom priemyslu.

Mierny rast priemyselnej produkcie bude však aj naďalej bez pričinenia automobilového sektora. Očakávame, že ten sa ani v tomto roku nenadýchne k návratu na historické maximum 1,1 milióna vyrobených automobilov spred koronakrízy v roku 2019. Práve naopak, naďalej sa bude zaoberať problémom nedostatku čipov, ktoré môžu spôsobovať občasné výpadky produkcie.

Žiadne reformy – žiadne zdroje z fondov EÚ

Priemysel a export jeho produkcie nebudú hlavnými ťahúňmi ekonomiky. Najviac sa v tomto, ale aj nasledujúcom roku budeme spoliehať na investície. Možnosti, ktoré nám dávajú európske fondy a fondy naviazané na plán obnovy a odolnosti, sa rovnajú takmer 10 % HDP. Od úspešnosti vlády čerpať z týchto zdrojov závisí viac ako polovica tohtoročného rastu. 

Očakáva sa akcelerácia dočerpávania zdrojov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov programového obdobia 2014-2020. No hlavný balík v objeme väčšom ako miliarda eur by sa mal na Slovensku preinvestovať vďaka úspešnému schváleniu reforiem z Plánu obnovy a odolnosti. 

Rast investícií, príspevky sektorov

 Zdroj: ŠÚ SR, Tatra banka RESEARCH

Oživenie investícií očakávame aj v súkromnom sektore. Tie padli v roku 2020 na úrovne spred piatich rokov a nič zásadné sa nezmenilo ani v roku 2021. Tak ako sa ekonomiky naučili fungovať s COVID-19, očakávame aj rastúcu dôveru firiem a väčší investičný apetít. 

Napriek výraznému vplyvu investícií na rast slovenskej ekonomiky v roku 2022, bude tento rok len akousi predohrou. Výnimka na dočerpanie eurofondov z programového obdobia 2014-2020 končí až v roku 2023. V súlade s heslom „čo môžeš urobiť dnes, odlož na zajtra“ očakávame skutočný investičný boom až v nasledujúcom roku. 

Spotrebiteľov potrápia ceny energií 

Kým vyhliadky ekonomiky ako celku sú pomerne priaznivé, domácnosti môžu pociťovať svoju situáciu mierne odlišne. Hlavný dôvod je inflácia. Tá sa výrazne zrýchlila už v minulom roku a z reálnej spotreby bude ukrajovať aj v roku 2022.

Kým nominálny nárast miezd by mal mierne prekročiť 5 %, priemerná inflácia sa bude blížiť až k 6 % medziročne. Reálne mzdy preto v tomto roku s veľmi vysokou pravdepodobnosťou poklesnú. Napriek tomu však z dôvodu nárastu zamestnanosti a teda vyššieho počtu zarábajúcich ľudí, očakávame nárast celkovej spotreby domácností.

Z reálnej spotreby domácnosti určite najviac uberú vyššie ceny energií. Ich dvojciferný nárast, a to tak v prípade plynu ako aj elektriny, zasiahne každú domácnosť. V nepopulárnom rebríčku zdražovania sa nachádzajú aj potraviny, ktoré budú v priemere o viac ako 5 % drahšie oproti roku 2021. Zvyšovanie cien neobíde ani služby v rekreácii a kultúre či hotely, kaviarne a reštaurácie. 

 Príspevky k celkovej inflácii

 Zdroj: Tatra banka RESEARCH

Najdynamickejšie nárasty by sme mali vidieť v prvom polroku, kedy budú spotrebiteľské ceny medziročne vyššie aj o viac ako 7 %. V prípade, že sa naplní očakávanie stagnácie, resp. malého poklesu cien ropy, rast cien by mohol spomaliť pod 4 % medziročne.

Vysoké ceny energií sú celoeurópsky problém a ovplyvňujú infláciu vo všetkých krajinách eurozóny. V závislosti od regulácie sa líši ich nárast a načasovanie od krajiny ku krajine. Vo väčšine krajín sa enormný nárast cien už udial počas roka 2021. V prípade Slovenska regulátor určuje maximálne ceny raz ročne, spravidla na začiatku kalendárneho roka. 

Rok 2022 dlžníkom nepriťaží

Ceny energií sú ako faktor inflácie absolútne mimo dosah centrálnej banky. A akokoľvek vysoko sa kvôli nim inflácia dostane, ECB má v podstate zviazané ruky. Preto Rada guvernérov berie pri svojom rozhodovaní do úvahy aj tzv. jadrovú infláciu očistenú o tieto efekty. V tomto prípade už vývoj inflácie v krajinách eurozóny nevyzerá vôbec natoľko dramaticky. Práve naopak a dokonca by mala klesnúť pod dve percentá. 

Takzvaným „game-changer-om“ by v tomto prípade mohol byť významnejší nárast miezd v eurozóne, konkrétne najmä v Nemecku. S ich rastom hrozí nárast dopytom ťahanej inflácie. Vysoké ceny energií by však zároveň mali tlmiť „hrozbu“ rastúcej spotreby. Preto neočakávame v tomto roku žiadne kroky zo strany ECB týkajúce sa zvyšovania sadzieb. 

Sprísnenie menovej politiky zostane v tomto roku len v podobe zníženia nákupov cenných papierov. To znamená aj pokles dopytu po štátnych dlhopisoch a následne aj mierny nárast úrokových sadzieb s dlhšou splatnosťou. Dopad na klientske sadzby úverov na Slovensku by však mal byť minimálny. 

Inflácia eurozóny, yoy, % 

 Zdroj: Macrobond, Tatra banka RESEARCH

Európska centrálna banka by určite najradšej dvíhala sadzby až v situácii, keď nebude vnímať riziká ohrozujúce ekonomický rast. Jej mandát sa vzťahuje na udržanie strednodobej inflácie na úrovni 2 %. Inak povedané, ani krátkodobý rýchlejší rast cien neznamená automatické sprísňovanie menovej politiky.

Pri troche šťastia by sme tak mohli vidieť koniec pandémie skôr ako prvé zvýšenie sadzieb ECB. Zostáva dúfať, že to bude už v roku 2022. 

Naspäť