Koronakríza nie je náš najväčší problém

Boris Fojtík | ekonomický analytik Tatra banky Autor: Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky | 28.10.2020 | 3 min. čitania

Deficit vo verejnych financiach nesposobila koronakriza

Koronavírus tvrdo zasiahol nielen náš bežný život, ale aj verejné financie. Návrh štátneho rozpočtu, ktorý nedávno schválila vláda však odhaľuje aj iné zásadné negatívne vplyvy. Vysporiadanie sa s ich následkami môže byť dlhšie a bolestivejšie ako so samotnou koronakrízou.

Ak chceme začať hovoriť o najbližších rokoch, je potrebné poznať východiskovú pozíciu, alebo inak povedané, ihrisko, na ktorom musí táto vláda najbližšie roky hrať. Týmto pomyselným ihriskom je súčasný stav verejných financií.

Graf vývoja verejných financií (MF SR odhad, október 2020)

Graf vývoja verejných financií
Zdroj: MF SR

 

Najväčší problém, ktorý dnes v rámci financií potrebujeme vyriešiť je nárast deficitu

Ten bude v tomto roku atakovať hranicu 10 %, čo predstavuje zhruba 8,5 miliárd EUR. Obrovský deficit bude mať v tejto situácií veľa krajín, čo nie je žiadnym prekvapením. Kľúčovou otázkou však je, aký bude stav verejných financií v nasledujúcich rokoch.

Aby sme si o tom vedeli vytvoriť lepšiu predstavu, je potrebné rozložiť si tohtoročné negatívne rozpočtové saldo na niekoľko položiek:

  • Predstavte si, že všetky financie na opatrenia na podporu ekonomiky kvôli COVID-19 by sme z rozpočtu vyškrtli. V prípade, že by verejné financie boli v dobrej kondícii videli by sme deficit plynúci z poklesu ekonomiky, čiže nižších vybraných daní a odvodov. No toto však nie je náš prípad.

Zloženie deficitu v roku 2020 (MF SR odhad, október 2020) 

Graf zloženia deficitu v roku 2020
zdroj: MF SR, Tatra banka research
  • Okrem mínusu 0,5 % HDP, ktorý ako deficit na tento rok naplánovala ešte minulá vláda, obsahuje deficit aj položku „zreálnenie rizík rozpočtu“. Táto položka je takmer dvojnásobná (3,6 mld. EUR) oproti výdavkom spojeným s koronakrízou. Do značnej miery je to „darček“ od minulej vlády, ktorý vznikol ešte v roku 2019 pri zostavovaní rozpočtu na rok 2020. 

V analytickom materiáli Ministerstva financií Slovenskej republiky (MF SR) môžeme teraz vidieť, že za 3,6 mld. EUR sa skrýva takmer dvadsiatka rôznych položiek. Väčšina z nich je na výdavkovej strane. Co však dnes nevieme presne povedať je to, do akej miery sú tieto výdavky jednorazové alebo trvalé. Dá sa povedať, že prehnané očakávania v nedaňových príjmoch alebo podcenenie výdavkov v rôznych oblastiach cez zdravotníctvo, sociálne výdavky až po rezort obrany alebo nesplatené záruky poskytnuté Kube sú pre naše financie väčším problémom ako COVID-19.

zostavenie rozpočtu

Na základe vývoja deficitu, ktorý je v návrhu rozpočtu na nasledujúce roky môžeme vidieť, že konsolidačný plán zatiaľ nemáme. Rozpočet bol aj podľa slov MF SR zostavený veľmi opatrne s ohľadom na súčasný stav. Počíta s pokračovaním krízy COVID-19 aj v budúcom roku, a preto má rozpočet v roku 2021 rezervu 1 miliardu EUR na krytie rizík spojených s koronakrízou.

Znižovanie deficitu sa deje cez lepší vývoj ekonomiky a rozpočet zatiaľ o žiadnych konkrétnych opatreniach na jeho zníženie nehovorí.

Nerealistická konsolidácia v roku 2023 je v návrhu rozpočtu ako dôsledok dnes platných pravidiel dlhovej brzdy

Tá hovorí, že vláda by mala doručiť kvôli prekročeniu sankčných dlhových pásiem vyrovnaný rozpočet. Už teraz je jasné, že ak vláda a parlament schvália zmenu ústavného zákona a sankčné pásma sa naviažu na čistý dlh namiesto hrubého tento scenár nebude reálny, respektíve nutný. Pokiaľ sa nebavíme o extrémnych okolnostiach ako boli v Grécku alebo Portugalsku po finančnej a hospodárskej kríze, tak takáto drastická konsolidácia by pre ekonomiku ani nebola zdravá. Jedným z efektov veľkých škrtov by mohol byť dlhotrvajúci negatívny sentiment v podobe obáv z budúcnosti a z toho prameniaci pokles súkromnej spotreby.

Deficit verejných financií, % HDP (odhad MF SR na 2020-2023, zverejnené v 10/2020)

Graf deficitu verejných financií, % HDP
Zdroj: MF SR

Nárast výdavkov štátneho rozpočtu ohromuje aj v porovnaní s ich vývojom v predošlých rokoch

  • V ekonomicky silnom období 2016 - 2019 sme zaznamenali pravidelný nárast výdavkov o 2 - 2,5 miliárd EUR ako dôsledok napríklad valorizácie miezd, vyšších sociálnych výdavkov, alebo rôznych iných vládnych priorít.
  • Tento rok však vidíme nárast o viac ako 6 miliárd, čo je pre lepšiu predstavu suma, ktorú ročne vyberieme v podobe DPH.
    • Výdavky spojené s COVID-19 sú vyčíslené vo výške zhruba 1,5 mld. EUR.
    • Zvyšných 4,5 mld. je nárast v rôznych rozpočtových kapitolách aj ako dôsledok predvolebného roka. Napríklad veľkú časť zo zhruba 0,6 mld. EUR nárastu v rozpočte rezortu práce a soc. vecí si vyžiadal rodičovský príspevok.

Takto uvoľnenú fiškálnu politiku by sme si nemohli dovoliť ani bez koronakrízy. V období pred COVID-19 sme nevyužili zlaté časy verejných financií a konsolidácia bude pre zlú demografiu ťažšia. Na upratanie slovenských verejných financií bude potrebnej veľa tvrdej práce. Už dnes vieme povedať, že dostať naše verejné financie na udržateľnú cestu bude vyžadovať razantné zásahy na strane príjmov a ešte viac na strane výdavkov.

Pri súčasnom stave financií a absencii plánu ako dostať deficit pod kontrolu vnímame značné riziko, že ratingové hodnotenie Slovenska bude pod tlakom, ktorý dlhodobo nemusí ustáť.

Negatívny dopad to môže mať následne aj na ratingové hodnotenie bánk pôsobiacich na Slovensku. Dôsledky nižšieho ratingu štátu alebo firiem v podobe vyššej rizikovej prirážky sa pri extrémne uvoľnenej politike ECB nemusia naplno prejaviť, ale dobrý signál do sveta to určite nie je.

 

www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/deficit-verejnych-financii-koronakriza/