Doba praje netradičným dovolenkám

Autor: Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky | 16.06.2021 | 5 min. čítania

Turistický ruch má za sebou najhorší rok za posledné desaťročia kontinuálneho rastu. Cestovateľský štýl života sa stal mainstreamom a tomu zodpovedala aj vyťaženosť turistických destinácií. Tá sa ešte ani v roku 2021 s najväčšou pravdepodobnosťou nevráti na hodnoty spred COVID krízy. 

Návrat na rastovú trajektóriu je nielen želaný, ale aj pravdepodobný. Očakávaný je tak dovolenkármi ako aj poskytovateľmi všetkých služieb naviazaných na turizmus.

Na prvom mieste však naďalej musí zostať zdravie, a preto je naďalej kľúčovou epidemiologická situácia v krajine, do ktorej chceme cestovať ako aj v krajine, z ktorej cestujeme. Miera opatrení môže výrazne ovplyvniť možnosť, ale aj vôľu cestovať za oddychom alebo novými zážitkami. 

Graf 1: Počet prípadov COVID-19 na milión obyvateľov v turisticky obľúbených krajinách

Zdroj: Our World in Data

Pandemická situácia v jednotlivých európskych krajinách sa zlepšuje a s rastúcim počtom zaočkovaných sa dostáva pod kontrolu. V počte nakazených na milión obyvateľov však negatívne vyčnievajú práve turisticky atraktívne krajiny ako Slovinsko, Grécko alebo Francúzsko. No s postupom očkovania bude cestovanie bezpečnejšie doslova každým dňom.

Protipandemické opatrenia počas dovolenkovej sezóny

Atraktivita alebo dostupnosť jednotlivých krajín pre turistov bude ovplyvnená aj prísnosťou, resp. benevolenciou opatrení. Riziko v pretekoch, kto viac uvoľní opatrenia na úkor šírenia COVID-19 si uvedomuje aj Európska komisia. Preto od prelomu júna a júla zavedie spoločný zelený certifikát, ktorý by aspoň čiastočne mal zjednotiť podmienky na vstup do krajín. Dnes je totiž ešte potrebné detailne sledovať situáciu v jednotlivých krajinách a podľa potreby prispôsobiť otestovanie sa, prípadne mať so sebou doklad o očkovaní alebo prekonaní choroby. 

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí odporúča cestovateľom pravidelne sledovať web ministerstva, kde sú aktualizované obmedzenia na hraniciach a podmienky vstupu do jednotlivých krajín sveta.

 

Doba praje menej tradičným dovolenkám

Roky, ktoré práve prežívame si mnohí budú spájať s množstvom obmedzení, zatvorenými obchodmi, v najhoršom prípade s tragickými následkami ochorenia COVID-19. Na druhej strane, niektorým sa bude toto obdobie spájať aj s netradičnými dovolenkovými zážitkami, ktoré uprednostnili pred hotelovými rezortmi alebo plnými ulicami turisticky obľúbených miest. Preferencia dovolenky v karavane alebo na jachte, ktoré poskytujú väčšie súkromie, stúpla oproti predošlým rokom minimálne podľa počtu vyhľadávaní termínu „prenájom karavanu“ v Google Trends. 

Výrazný prepad prenocovaní sa však nevyhol ani tomuto segmentu:

• V kempingoch v celej EÚ zaznamenali prepad záujmu v minulom roku o 48 %, kým v hoteloch to bolo až o 57 % medziročne. 
• V celej únii sa podiel prenocovaní v kempoch na všetkých prenocovaniach turistami pohybuje okolo 13 %. Medzi jednotlivými krajinami sú však výrazné rozdiely. 

Odoberať novinky

Graf 2: Podiel počtu prenocovaní v kempoch:

Zdroj: Eurostat

• Za menším poklesom nocľahov v Dánsku je určite aj suverénne najvyšší podiel nocí v kempoch. V minulom roku sa vyšplhal takmer na 50 % z jednej tretiny v roku 2019. 
• Vyšší podiel tohto typu turizmu sa dá pozorovať v severských krajinách a krajinách Beneluxu. 
• Z typicky letných destinácií má najvyššie zastúpenie prenocovaní v kempoch Chorvátsko.

S morom o preteky

Ďalším odvetvím turizmu, ktorého popularita rastie vďaka pandémii ešte viac je už spomínaný jachting alebo námorný turizmus. Je to opäť Chorvátsko, ktoré mu dominuje nielen na európske, ale aj na svetové pomery.

• Predstaviteľ chorvátskej asociácie prenajímateľov rekreačných lodí hovorí, že v Chorvátsku sa prenajíma 30 % celosvetovej charterovej flotily plachetníc s dĺžkou do 16 metrov. Prirodzene preto tvorí tento typ turizmu aj veľký podiel na celom turistickom ruchu Chorvátska. Zároveň je takáto diverzifikácia foriem turizmu výhoda nielen v dnešnej dobe.

Turizmus počas pandémie

Skôr, než sa v závere pozrieme na predpoklady úspešnej turistickej sezóny v COVID-ovej dobe, obzrime sa za minulým rokom. Jednou z najdôležitejších metrík pre turistický ruch je počet prenocovaní v danej krajine.

Kríza spojená s ochorením COVID-19 mala na turistický ruch v roku 2020 v krajinách Európy rôzne dopady.

• Najviac sa dotkla malých ostrovných štátov, ktoré majú malý domáci trh a sú závislé od leteckej prepravy turistov, ktorej sa ľudia snažili vyhýbať.
• V tesnom závese je aj Španielsko, Portugalsko alebo Grécko, ktoré sú rovnako zamerané na masový turizmus najmä počas letných mesiacov.
• Výrazne menšie prepady, aj keď stále takmer tretinové, zaznamenali krajiny, ktoré nemajú podmienky na rozvinutie masového turizmu, ako sú napríklad Holandsko alebo Dánsko.

Z pohľadu turistického ruchu je však Európa oproti iným kontinentom vo výhode vďaka svojej relatívnej malej rozlohe a kvalitnej cestnej infraštruktúre. V rámci jednotného trhu preto predstavuje dostatočne veľkú kúpnu silu a dopyt po turistických službách.

• Podľa štatistiky UNWTO tvorili Európania až 35 % všetkých turistov presúvajúcich sa na dovolenku autom.

Určitú časť turizmu však tvoria aj cestovatelia z iných kontinentov. Z dostupných štatistík za rok 2019 vieme povedať, ktoré európske destinácie dokážu pritiahnuť najviac turistov z územia mimo Európskej únie. 

V počte prenocovaní za celú EÚ tvorili prenocovania turistov z tretích krajín tesne nad 10 %:

• Krajina, v ktorej strávili najviac nocí bolo suverénne Taliansko s 50 miliónmi prenocovaní. 
• Nasledujú Francúzsko a Španielsko zhruba s 30 až 35 miliónmi prespatí. 

Vzhľadom na veľkosť týchto krajín nie je ich dominancia v tomto ukazovateli až tak prekvapivá. Nič nám to však nehovorí, do akej miery je turistický ruch týchto krajín závislý od turistov z tretích krajín, pri ktorých platí, že sú ešte viac závislí od obmedzí a opatrení pri cestovaní. Ani jedna z už spomenutých krajín nepatrí medzi tie s najvyšším podielom prenocovaní turistov z tretích krajín.

• Tu z radu vyčnieva jedine Írsko s takmer 20 %, zvyšné krajiny majú podiel prenocovaní turistov z mimo územia Európy v rozmedzí od 4 % (Slovensko) do 13 % (Portugalsko).

 Graf 3: Prepad v počte prenocovaní 2020/19

Zdroj: Eurostat

Čísla budú „klamať“

Vyššia miera slobody cestovania prospeje všetkým krajinám bez ohľadu na to, do akej miery sa ich ekonomiky spoliehajú na turistický ruch. V číselnom vyjadrení uvidia vysoké nárasty prenocovaní určite všetky krajiny, ktoré sa v minulom roku v tomto ukazovateli prepadli takmer na nulu. No ani dvoj- alebo dokonca troj- ciferné nárasty prenocovaní týmto krajinám nemusia zabezpečiť priblíženie sa k úrovniam prenocovaní z roku 2019. Pri porovnávaní bude dôležitý práve tento pohľad a nie to, ako sa situácia zlepšila medziročne. 

Hlavné body úspešnej turistickej sezóny pre krajinu v dobe COVIDU-19

• V porovnaní s rokom 2019 majú najlepšie vyhliadky aj v tomto roku krajiny, ktorých cestovný ruch je viac postavený na individuálnom ubytovaní.
• Krajiny, kde je turizmus orientovaný viac na prírodu než na mestá a v neposlednom rade je dôležitá aj sila domáceho resp. európskeho trhu, keďže cestovanie bude so sebou stále niesť určité riziká a obmedzenia.
• Krajiny, ktoré v prvom roku korony stratili v porovnaní s inými menej turistov sa aj v tomto roku priblížia viac predkrízovým hodnotám.
• Krajiny spoliehajúce sa na masový turizmus budú ešte stále s väčším odstupom spomínať na rok 2019. 

 

 

Naspäť