Dopady koronakrízy na ekonomiku - časť 2

Autori: Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky; Mária Mahútová, Tatra banka a.s. | 22.06.2020 | 4 min. čítania

V druhej časti rozhovoru s ekonomickým analytikom Jurajom Valachym sa dozviete:

• Ako je na tom aktuálne Európa 
• Porovnanie s krízou v roku 2009 
• Aký rast ekonomiky môžeme očakávať
• Prečo vzniká výpadok HDP

Ako je na tom Európa dnes?

Veľmi podobný obraz ako v Číne, ale s mesačným oneskorením, máme v eurozóne. Strmý prepad sektora služieb na úrovne 3x horšie než v roku 2009 (čo je prepad ekonomiky o -20 %). Nikto do marca 2020 netušil, že niečo také môžeme namerať.

Prečo tomu tak je?

I keď bola v 2009 kríza a nezamestnanosť rástla, ľudia stále chodili do reštaurácií, neprestali cestovať a chodili na lacnejšie dovolenky. Stav, ktorý v Európe na jar nastal bol bezprecedentný, ale počítame, že už júnové čísla by sa po vzore Číny mohli dostať na lepšie úrovne.

Vieme to porovnať s krízou v roku 2009?

Aby sme mohli hovoriť o trvalom dopade na ekonomiku nielen v horizonte 1-3 mesiacov, je skutočne užitočné pozrieť sa na to, čo sme prežili v roku 2009. Vtedy bola veľká kríza, vzrástla nezamestnanosť, firmy stratili odbyt a začali sa problémy, ktoré sa tiahli pomerne dlho. O pár rokov neskôr sa pridala ďalšia komplikácia v podobe krízy dôvery v to, či štáty eurozóny sú schopné splácať svoje dlhy alebo nie.

Pomôžme si grafom, ktorý ilustruje rast slovenského HDP a hovorí nám, čo sa asi bude diať ďalej.

Slovenské HDP, mil. EUR

 
zdroj: Štatistický úrad SR, Tatra banka research

 

• Vidíme, že od roku 2004 do 2008 HDP rástlo lineárne a priemerný rast bol na úrovni 7,4 %. Aj keby neprišla kríza, prognózy očakávali spomalenie k 4-5 % a neskôr k 4 %.
• V roku 2009 prišla kríza, ekonomika klesla a pomaličky sme sa začali zviechať a tešili sme sa, že krivka smeruje nahor.
• Zhruba po 3 rokoch sme dobehli predkrízovú úroveň.
• Následný rast v rokoch 2010-2019 bol v priemere na úrovni 2,8 %, čo bola polovica z predkrízových rokov.

Tri roky sa môžu zdať veľa, ale mnohé štáty potrebovali na dosiahnutie predkrízovej úrovne oveľa dlhšie obdobie a niektorým štátom, ako napríklad Grécko, sa to nepodarilo doteraz. Aj keď 3 roky sú relatívne dlhá doba, bol to úspech.

Dôležité je si uvedomiť, že tempo rastu ekonomiky sa natrvalo znížilo a priemerné tempo rastu od roku 2009 je na úrovni okolo 2,8 %. Čiže kríza v roku 2009 nám priniesla trvalú stratu HDP a už sme nikdy nedobehli predkrízové prognózy. Napriek tomu, že sme sa z krízy v roku 2009 dostali rýchlejšie než iné krajiny a vedeli sme si udržať slušné tempo rastu, mali sme trvalý výpadok v objeme 7 % HDP.

Odoberať novinky

„Po kríze v roku 2009 došlo k trvalému výpadku a k polovičnému rastu HDP.“

Aký rast ekonomiky teda môžeme očakávať dnes?

Na prelome apríla a mája sme dosiahli pomyselné dno a v máji by už mala ekonomika ísť nahor – vo všetkých sektoch by malo byť viditeľné zlepšenie. No až na konci budúceho roka dosiahneme na Slovensku predkrízovú úroveň. Samozrejme, pokiaľ nepríde druhá vlna choroby na jeseň tohto roku.

Sú inštitúcie, ktoré predpokladajú, že v eurozóne to bude až neskôr, v polovici roku 2022. Toto bude pre každú krajinu individuálne a bude to závisieť od hĺbky prepadu v jednotlivých štátov. Predpokladáme, že trvalý výpadok bude na úrovni 4 % HDP.

Prečo vlastne vzniká výpadok HDP?

Je to celkom jednoduché. Predstavte si, že spolu za 2 roky, kedy ste v recesii, je celkový rast ekonomiky nulový. Počas nulového rastu dochádza k zvýšeniu efektivity, mnoho vecí sa zlepšuje, napríklad kríza urýchlila digitalizáciu v mnohých firmách, no zameškali sme 2 roky rastu. Dochádza ku krachu mnohých firiem, k rastu nezamestnanosti a ľudia strácajú pracovné návyky a zručnosti. A tieto 2 roky rastu sú zhruba 4 % HDP, ktoré už nezískame. Je nepravdepodobné, že by sa rast ekonomiky vrátil k pôvodne očakávanej trajektórii.

Reálne HDP, sezónne očistené, mil. EUR

zdroj: Štatistický úrad SR, Tatra banka research

 

Bude trvalý výpadok HDP symbolom tejto krízy?

Áno. Úľavou v hlavách mnohých ľudí je fakt, že 6 percentný pokles vystrieda rast o 6 percent. No v skutočnosti to znamená trvalú stratu v HDP. Podobný obraz budeme vidieť v tržbách reštaurácií, výrobných podnikov, či daňových príjmov štátu. Preto by mal každý, kto bude konfrontovaný s takouto situáciou vo svojom biznise, už dnes adekvátne reagovať.

Dá sa na to vôbec rozumne reagovať?

Dá. V prvom rade pokiaľ viem, že budem mať trvalý výpadok v tržbách či predajoch, prispôsobím aj nákladovú stránku, lebo inak by bola firma v trvalej strate. No ešte lepšie je priniesť veľkú zmenu vo fungovaní firmy. Zmena, ktorá by mala priniesť nové produkty a služby s vyššou pridanou hodnotou a nových zákazníkov. Veľký digitalizačný skok vpred, ktorý zažila naša krajina počas pandémie, naučil ľudí používať e-shopy a fungovať v online prostredí. V takom prípade nie som odkázaný na zákazníkov vo svojom blízkom okolí, ale v celej krajine, respektíve v celej Európe.   

Vráťme sa k verejným financiám. Aký je dopad krízy na štátnu kasu?

Trvalý výpadok vo verejných financiách činí zhruba 2,3 miliardy EUR.

Prečo trvalý?

Lebo výpadok príjmov počas korona krízy už nikto nenahradí. Pre vládu to nie je pozitívna správa, keďže mala zámer reformovať mnohé oblasti a prvá vec, ktorú noví ministri dostali po nastúpení do funkcií, je riešiť tento výpadok počas najbližších štyroch rokov a budú musieť nájsť spôsob, ako ho nahradiť. Takýto príchod do funkcií si naši dvaja ekonomickí ministri určite nepredstavovali.

 

 

 

Naspäť