Dopady koronakrízy na slovenskú a svetovú ekonomiku - časť 3

Juraj Valachy | ekonomický analytik Tatra banky Mária Mahútová | Tatra banka a.s. Autori: Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky; Mária Mahútová, Tatra banka a.s. | 22.06.2020

Dopady koronakrízy na slovenskú a svetovú ekonomiku - časť 3

V tretej časti rozhovoru s ekonomickým analytikom Jurajom Valachym sa dozviete:

  • S akým deficitom HDP máme na Slovensku v roku 2020 počítať a prečo tomu tak je 
  • Kde môžeme nájsť potrebné miliardy
  • Aký je verejný dlh Slovenska a krajín EÚ
  • Čo kríza zmenila - potenciálne trendy

S akým deficitom HDP máme na Slovensku v roku 2020 počítať a prečo tomu tak je?

Vláda pred pár týždňami zverejnila dokument (Program stability), kde prvýkrát po voľbách a koronavíruse povedala, ako sú na tom verejné financie tento rok a ako bude bojovať s krízou, respektíve ako bude vyzerať celkový rozpočtový rámec na ďalšie tri roky. Predpokladaný deficit na rok 2020 bude 7,5 miliardy EUR, čo je 8,4 % HDP. Dôležité je si toto číslo rozdeliť na časti, ktoré sú spojené len s rokom 2020 a časti, ktoré si ťaháme z predchádzajúcich rokov a ktoré si potiahneme do ďalších rokov.


zdroj: MF SR, Tatra banka research
  • Zhruba -3 % HDP tvorí pomoc podnikom zasiahnutým koronakrízou, ktoré už budúci rok, dúfajme, že nebudeme musieť robiť.
  • Potom je tu trvalý výpadok na daniach a odvodoch približne -2,7 % HDP, ktorý spôsobila kríza a ktorý budú musieť hľadať.
  • Na záver je tu takzvaný jadrový deficit -2,8 % HDP, ktorý by tu bol aj keby nebola korona kríza. Znamená to zreálnenie príjmov a čísel, ktoré boli v rozpočte. Sú tu napríklad zahrnuté aj trináste dôchodky.

Vláda teda odhadla deficit na 8,4 %. Ak by aj za najbližšie roky neurobila nič zásadné, deficit by najbližšie 3 roky ostal na úrovni okolo 6 %. Budúca vláda ešte pred krízou hovorila o tom, že chce zodpovedne hospodáriť a bude sa snažiť o vyrovnaný rozpočet. Po tom, čo po nástupe nová vláda dostala do vienka, bude rada, keď do roku 2023 deficit zníži pod 3 % HDP. To znamená, že každý rok budú musieť na zníženie deficitu nájsť v priemere miliardu EUR na príjmovej alebo výdavkovej strane.

Kde môžeme nájsť potrebné miliardy?

Vo výbere DPH by sa pri veľmi intenzívnej práci dala nájsť zhruba miliarda, ale ďalšie 2 miliardy už veľmi nie je odkiaľ rýchlo a bezbolestne nájsť. Jednou z mála možností, ako získať financie na deficit, je boj s korupciou. Teraz nie len kvôli morálnym hodnotám, ale tu ide naozaj o peniaze, ktoré vedia v rozpočte nájsť bez toho, aby sa museli znižovať platy, redukovať počty zamestnancov alebo škrtiť výdavky na opravu ciest.

Najelegantnejším spôsobom je predstaviť podnikateľské reformy, ktoré by prognózu ekonomického rastu natrvalo zrýchlili. To znamená, že aj keby sme nezmenili prognózu ekonomiky Nemecka, potrebujeme robiť reformy tak, aby sme rástli rýchlejšie voči externému prostrediu, teda okolitým krajinám. Reformami tak vieme nepriamo urýchliť zníženie deficitu a táto výzva čaká súčasnú vládu.

O koľko sa zvýši verejný dlh Slovenska?

Keď všetko pôjde dobre, tak či tak sa nám verejný dlh zvýši z 48 % na 61 % HDP. Opäť je to obraz, ktorý budeme vidieť v mnohých firmách, ak nie vo všetkých.

V roku 2009 mali verejný dlh nad 100 % HDP len 3 krajiny EÚ. Portugalsko, Taliansko a Grécko. Od roku 2020 k tomu pribudnú aj ďalšie krajiny ako Belgicko, Španielsko, Cyprus a Francúzsko. Všetko sú to veľké krajiny z hľadiska európskej a svetovej ekonomiky, ktoré sa dostávajú s dlhom až k hranici 120 % HDP, čo nie je sranda. Zároveň tým posunuli dlh eurozóny ako bloku nahor a bude sa pohybovať okolo 100 % HDP. Náš vládny dlh pri porovnaní voči týmto krajinám nevyznieva tragicky, ale keď si porovnáme, že náš dlh sa rovná dlhu vyspelého Holandska (v pomere k HDP), tak je celkom jasné, ktorá krajina je na tom istejšie z pohľadu investorov.

Naopak, Česi sa na krízu pripravili lepšie. Znižovanie dlhu bolo jednou z priorít Babišovej vlády. Za posledných pár rokov mali rozpočtové prebytky, dlh výrazne znížili a vládne financie pripravili na výdavkový šok, ktorý prišiel v marci do ekonomiky.

Verejný dlh v krajinách EÚ
Verejný dlh v krajinách EÚ
zdroj: EC
 

Čo na to úrokové sadzby?

Po týchto číslach človek nemusí byť študovaný ekonóm, aby vedel, čo nás čaká v oblasti úrokových sadzieb. Kolegovia z Viedne rast sadzieb očakávajú až v roku 2024, teda až o 4 kalendárne roky. Predstavme si to takto: od júla začne všetko rásť a dostávať sa do normálu, ale budeme radi, ak sa dostaneme na predkrízové úrovne ekonomiky až na konci budúceho roka, respektíve začiatkom 2022. Čiže prejdú približne 2 kalendárne roky, povieme si, že najhoršie máme za sebou. Nastane fáza, kedy by mal rast ďalej pokračovať a zase budeme čakať, kým sa potvrdí, že rast je udržateľný a je viditeľný vo všetkých sektoroch a krajinách. Preto aj prognóza úrokových sadzieb hovorí o tom, že súčasné nízke úrokové sadzby tu budeme mať ďalšie 4 roky.

Keď si pozrieme graf nemeckého výnosu dlhopisu, pohybuje sa stabilne okolo -0,5 %. Ale keď si pozrieme slovenské výnosy, ešte v januári bol rozdiel výnosov voči nemeckým 0,5 %. Od korona krízy vzrástli a v máji to už bol rozdiel 1,2 %. Dnes sa rozdiel už zmenšil skoro na predkrízovú úroveň. Na začiatku krízy mal štát problém emitovať svoje dlhopisy, neskôr sa to zlomilo a je to opäť v poriadku. Vieme emitovať dlhopisy, ale za vyšší rizikový príplatok než inokedy. Napriek tomu, že ECB kupuje dlhopisy, tým, že sme relatívne malá krajina a stále dobiehajúca ekonomika, investori túto rizikovosť predsa len vnímajú.

Výnosy 10-ročných štátnych dlhopisov v %
zdroj: Thomson Reuters
 

Čo znamená, keď hovoríme o tom, že nemecké výnosy sú stabilné a slovenské vzrástli?

Rozdiel sa zmenšil. No čisto teoreticky, keby znova vzrástol a zostal by na zvýšenej úrovni, tak by sa to malo férovo „naceniť“ do produktov, malo by vzrásť úročenie hypoték a podobne. Je to komplikovaná téma, ale keby tento stav mal ostať, tak by sme to vnímali aj na produktoch.

Čo kríza zmenila a aké sú potenciálne trendy?

Prvá veľká vlna v Európe je za nami, ale v ostatných častiach sveta vírus zúri. Znamená to, že globalizácia ako taká bude pomaly ustupovať. Firmy si uvedomili, že je dobré, keď sú bližšie pri sebe a nie na opačných koncoch sveta. Je predpoklad, že firmy sa budú vyhýbať tomu, aby sa jedna súčiastka vyrobila v Číne, potom sa odvezie na Nový Zéland, odtiaľ do Južnej Ameriky a potom do Európy. Skrátka, budú chcieť byť regionálne viac pri sebe

 

 Predpokladá sa, že firmy začnú preferovať regionálne bližších dodávateľov

 

Nové trendy:

  • Globalizácia vs. Regionalizácia
  • Diverzifikácia dodávateľov
  • Automatizácia a digitalizácia

Pôjde o akúsi deglobalizáciu firiem čo znamená, že ak by aj v budúcnosti vznikol problém, nestane sa asynchrónnym. Ak by sme opäť museli zavrieť Európu, tak zavrieme všetky závody a nenastane situácia, že závod v Latinskej Amerike nemá čo robiť, lebo závod v Európe je vypnutý a situácia sa o dva mesiace otočí.

Ďalšou zmenou je diverzifikácia dodávateľov, aby sa nestalo to, že som závislý na jednom dodávateľovi, ktorý je v čínskom meste. Ide o to, aby som mal viac dodávateľov z rôznych krajín sveta, čiže keď sa mne ako firme nepodarí regionalizácia, budem sa snažiť rozložiť riziko aspoň u dodávateľov.

Urýchli sa automatizácia a nahrádzanie manuálnej práce a samozrejme, digitalizácia - využívanie digitálnych kanálov v rámci práce, home office, redukovanie služobných ciest, bude sa využívať menej kancelárskeho priestoru.

 

www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/dopady-koronakrizy-slovensku-svetovu-ekonomiku-3/