Možno veriť oficiálnym číslam o raste cien?

03.12.2021 | 5 min. čítania

Ako rastie inflácia, tak rastie aj výskyt názorov, že inflácia je v skutočnosti ešte vyššia a že oficiálne štatistiky ju podhodnocujú. Viac svetla do sveta matematiky prináša obyčajný bezlepkový chlieb.

Názory, že dáta sú nepresné alebo vymyslené, nabrali na sile nielen zrýchľujúcou infláciou, ale aj popularitou kryptomien. Pozrime sa, či im môžeme veriť, alebo sa budeme radšej spoliehať na oficiálne čísla.

Ako súvisí bezlepkový chlieb s infláciou?

Ak chceme merať rast cien v ekonomike, môžeme zobrať všetky rozdiely v cenách tovarov a služieb za merané obdobie, spočítať ich, vydeliť počtom všetkých položiek a dostaneme priemernú hodnotu zdražovania.  

Výsledok však nebude mať veľkú výpovednú hodnotu, pretože niektoré tovary ľudia kupujú každodenne a iné zriedkavo, ale zároveň niektoré tovary, aj keď sa nakupujú menej často, sú drahé, napríklad auto. Ako sa s tým vysporiadať?

Tovarom môžeme prideliť rôzne váhy, teda dôležitosť, podľa toho, ako často sa kupujú a aké sú drahé. Inak povedané, aký podiel majú v priemere na výdavkoch domácností: podiel môže byť vysoký buď častým nákupom, alebo vysokou cenou.

Ako priradiť tieto váhy? Mohli by sme sa na jednej strane spýtať vzorky domácností, na čo najviac míňajú peniaze, ale zároveň to porovnať s tržbami maloobchodných predajcov, čo najviac predávajú, a z týchto údajov vytvoriť akýsi spotrebný kôš.

A presne tak, ako sme si to vymysleli, Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) počíta infláciu: má údaje o výdavkoch domácností a rovnako aj o príjmoch maloobchodu, tie pravidelne prehodnocuje aj v spolupráci s inými inštitúciami, aby čo najpresnejšie odhadol váhy jednotlivých tovarov v spotrebnom koši.

Následne zamestnanci ŠÚ SR pravidelne navštevujú obchody a zbierajú ceny tovarov, tie prenásobia váhami v spotrebnom koši priemernej domácnosti a tak získajú informáciu o tom, ako sa hýbu ceny v ekonomike.

 

A ako vieme, že to tak štatistický úrad robí a čísla si nevymýšľa alebo neodhaduje? Práve rok 2020 nám ukázal transparentnosť a férovosť štatistického úradu. Z dôvodu ekonomických obmedzení transparentne uvádzali, koľko cien nevedeli v sledovanom období zistiť.

Zároveň z tých cien, ktoré zisťovali, sme videli efekt pandémie (ktorý by nedokázali zachytiť, keby dáta naozaj nezbierali). Z dát o inflácii za rok 2020 vidíme napríklad dramatické zmeny v cenách leteniek, spôsobených zákazmi cestovania, rovnako chýbajúce výpredaje z dôvodu zatvorených obchodov.

A ak by si štatistický úrad vymýšľal, nemal by potrebu do spotrebného koša v roku 2019 doplniť napríklad bezlepkový chlieb, bezlaktózové mlieko alebo sójové mäso.

Prečo sú z inflácie vylúčené ceny nehnuteľností?

Pri inflácii sa často spomína, že je nízka, lebo do nej nevstupujú ceny nehnuteľností a ceny akcií. Avšak existuje na to dobrý dôvod, prečo sú práve tieto položky vylúčené z merania.

Inflácia, ktorou najčastejšie operujeme, sa nazýva spotrebiteľská, týka sa teda spotrebných tovarov. Z toho titulu do nej nemôžeme zahrnúť akcie, keďže akcie sa nespotrebovávajú (nedajú sa zjesť ani zničiť).

Pri nehnuteľnostiach je to trochu komplikovanejšie, lebo nehnuteľnosti slúžia aj na spotrebu – v nehnuteľnosti sa býva, čím sa časom „vybýva“, teda spotrebuje. Zároveň je to ale aj investičný majetok, ktorý nadobúda na hodnote a vieme ho predať so ziskom.

Štatistický úrad sa s touto „záludnosťou“ snaží popasovať jednak tým, že do spotrebného koša zahŕňa trhové nájomné, ako odraz „spotrebnej“ ceny nehnuteľnosti. Keďže však na Slovensku je pravidlom obývanú nehnuteľnosť vlastniť, zahŕňa do spotrebného koša aj tzv. imputované nájomné, teda akési nájomné, ktoré človek platí sám sebe, keďže si akože prenajíma nehnuteľnosť. Tento výmysel má, samozrejme, svoje problémy, žiaľ, zatiaľ sme nevymysleli nič lepšie.

Prečo Štatistický úrad jednoducho nedá do spotrebného koša ceny nehnuteľností? Jednu komplikáciu vytvárajú hypotéky: ceny nehnuteľností vzrástli, ale kvôli klesajúcim sadzbám splátky hypotéky vzrástli výrazne pomalšie.

 

Čo je správna cena, ktorá by mala ísť do spotrebného koša: cena nehnuteľnosti v kúpnej zmluve alebo splátka hypotéky?  

Druhým problémom je to, že vo všeobecnosti si môžeme infláciu zjednodušiť na negatívny jav: čím sú tovary drahšie, tým horšie pre mňa. Lenže pri nehnuteľnosti to neplatí: ak chcem nehnuteľnosť kúpiť, tak mi rast cien vadí, ak ju ale už vlastním, tak sa z rastu cien teším, lebo sa mi zhodnocuje majetok. Preto je problém nehnuteľností a inflácie zapeklitý.

Na záver treba ešte dodať, že inflácia rovnako nemeria rast kvality výrobkov. Napríklad mobil, ktorý si kúpim dnes, je oveľa lepší ako ten, čo som si kúpil pred 5 rokmi, rovnako aj televízor alebo auto. Toto, pre zmenu, infláciu nadhodnocuje. 

Čo je to pocitová inflácia?

Ako sme spomínali vyššie, Štatistický úrad sa snaží vytvoriť spotrebný kôš akejsi priemernej domácnosti. Ako však vieme, tak ako neexistuje priemerný človek, neexistuje ani priemerná domácnosť. Rôzni ľudia majú rôzne potreby a preto aj rôzne spotrebné koše. Mladé rodiny zaujímajú ceny plienok, dôchodcov oveľa viac zaujímajú ceny liekov. Rovnako, ako sa líšia domácnosti, tak sa líšia aj zmeny cien tovarov.

Pri dnešnej inflácii, ktorá je ťahaná najmä palivami a energiami, budú zdražovanie viac cítiť domácnosti, ktoré vlastnia a využívajú dve autá, ako tie, ktoré všade jazdia na bicykli alebo hromadnou dopravou. Aj keď národná inflácia je na nejakej úrovni, vaša skutočná inflácia bude zákonite odlišná.

Zároveň tiež platí, že pri inflácii máme zlú pamäť. Aj keď ceny benzínu vzrástli, ešte stále nedosiahli úrovne z roku 2012 (napriek tomu, že dnes máme oveľa vyššie mzdy). Inflácia sa nám vždy zdá byť vyššia, lebo si všímame iba rastúce ceny a na tie klesajúce zabúdame. Aj preto treba menej veriť pocitom a viac oficiálnej štatistike.

Zoznam všetkých článkov

Kategórie

Podobné správy