Prečo nemáme na Slovensku vyššie dôchodky?

Autor: Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky | 09.02.2022 | 5 min. čítania

Na dôchodky, školstvo a sociálne zabezpečenie míňame výrazne menšiu časť hrubého domáceho produktu, ako je európsky priemer. Kam potom odchádzajú zvyšné peniaze?  

Odoberať novinky

Nedávne pracovné povinnosti ma prinútili pozrieť sa na výšku slovenských dôchodkov. Môžeme ich vnímať ako:

• primerané z hľadiska medzinárodného porovnania dôchodkov s priemernou mzdou, 
• vysoké, keďže dôchodcovia na Slovensku patria medzi skupiny menej ohrozené chudobou, 
• nízke, ak porovnávame nominálnu výšku dôchodkov v EÚ.

V rámci hľadania dát som sa pozrel na to, koľko percent HDP vynakladáme na dôchodky v porovnaní s krajinami Európskej únie. Použil som čísla za rok 2019, nakoľko rok 2020 bol silne ovplyvnený pandémiou a rok 2021 ešte nebol dostupný. Zistenia boli pre mňa prekvapujúce.  

 

Na Slovensku na starobné dôchodky míňame len 7,7 % HDP, kým európsky priemer je až 10,4 %. Inak povedané, ak by sme na starobné dôchodky dávali toľko peňazí, koľko priemerná krajina EÚ, boli by dôchodky o približne tretinu vyššie.

Dôchodky nie sú jediná podfinancovaná oblasť. Takmer všetky kategórie sociálneho zabezpečenia, od vdovských a sirotských dôchodkov až po podporu rodín a nezamestnaných, sú financované výrazne skromnejšie, ako je priemer EÚ. Jediná výnimka sú choroby a invalidita.

Na základné, stredné a vysoké školy míňame o približne 25 % menej ako je v EÚ bežné. 

K zdraviu, doprave a byrokracii sme veľkorysí

V týchto oblastiach výrazne prekonávame priemer Európskej únie: 

• zdravotníctvo,
• ekonomická oblasť,
• verejný poriadok.

Na zdravotníctvo míňame o 10 % viac ako je priemer EÚ, čo je porovnateľné s Českom a menej ako v Rakúsku. Avšak na lieky a zákroky míňame viac ako obe krajiny. V ekonomickej oblasti 3,8 % HDP míňame na dopravu, čo je takmer dvojnásobok priemeru EÚ (2 %) a ďalších 0,6 % na palivá a energie (priemer EÚ je 0,3 %). 

 

Vo verejnom poriadku prekonávame priemer EÚ o 0,4 % HPD v kategórii „Neklasifikované“, kam patria podporné činnosti spojené s verejným poriadkom: políciou, hasičmi, súdmi a väzeniami. 

V kategórii „Všeobecné verejné služby“, čo sú zjednodušenie náklady na samotný štátny aparát, nemíňame viac, ako je priemer EÚ, veľké rozdiely sú ale v štruktúre.

Na kategóriu „Výkonné a zákonodarné orgány, finančné a rozpočtové záležitosti, zahraničné vzťahy“, čo sú zjednodušene vláda, parlament a rôzne úrady, míňame až 3,2 % HDP, pričom priemer EÚ je 1,9 %. Čiastočne je to spôsobené veľkosťou Slovenska (menšie krajiny míňajú relatívne viac), ale máme výrazný náskok aj pred Českom a Rakúskom, ktoré míňajú 2,6 %, resp. 2,2 % HDP. 

Naopak, na kategóriu „Všeobecné služby“, kam patria rôzne centralizované činnosti naprieč úradmi a ministerstvami, míňame o 0,8 % HDP menej ako je priemer EÚ (iba cca 27 % priemeru EÚ). Vyzerá to, že centralizáciou niektorých činností by sme vedeli na byrokracii výrazne ušetriť. Rovnako v porovnaní s EÚ „šetríme“ aj na zahraničnej ekonomickej pomoci a financovaní základného výskumu.

Vládne výdavky ako % z HDP	SR	EÚ	ČR	rozdiel SR-EÚ
Sociálne zabezpečenie	14,4	19,3	12,6	-4,9
Zdravotníctvo	7,7	7,0	7,6	0,7
Všeobecné verejné služby	5,4	5,7	4,4	-0,3
Ekonomická oblasť	5,1	4,4	6,1	0,7
Vzdelávanie	4,2	4,7	4,9	-0,5
Verejný poriadok a bezpečnosť	2,3	1,7	1,9	0,6
Rekreácia, kultúra a náboženstvo	1,2	1,2	0,9	-0,1
Obrana	1,1	1,2	0,9	-0,1
Ochrana životného prostredia	0,8	0,8	0,8	0,0
Bývanie a občianska vybavenosť	0,5	0,6	0,7	-0,1

Zdroj: Eurostat 

Keď spočítame všetky rozdiely v tabuľke, nedostaneme nulu, ale -3,8 %. To je dôsledok toho, že vláda v priemere míňa menej, ako je priemer EÚ.

Štát totiž vyzbiera na daniach menej, ako je bežné v EÚ. Sú však dane na Slovensku nižšie? Na to sa pozrieme už nabudúce.

Naspäť