Príde po vírusových aj vlna inflačná? 

Autor: Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky | 13.07.2021 | 7 min. čítania

Je hrozba vysokej inflácie naozaj tak naliehavá? Kde sa berie toľko obáv z rýchleho rastu cien, keď medziročná inflácia v EÚ dosiahla v máji 2 % a priemer za posledných 12 mesiacov je 0,5 % r/r? 

Zvykli sme si, že ceny tovarov a služieb v eurozóne sa pomaly zvyšujú okolo jedného percenta ročne a výrazne rastú „len“ ceny nehnuteľností. Kríza vyvolaná koronavírusom a ďalšie okolnosti však spôsobili, že na určité obdobie sa hodnota eura bude znižovať rýchlejšie, ako sme boli za posledných desať rokov zvyknutí. 

Možné príčiny obáv z vysokej inflácie

Medzi hlavné príčiny zvýšených obáv sa radí 

• nárast cien rôznych komodít, 
• nárast prepravných nákladov 
• alebo prudký nárast dopytu po niektorých komponentoch. 

Avšak väčšina spomenutých príčin sa týka najmä producentov, ktorým vzrástli náklady pri výrobe a nie priamo spotrebiteľskej inflácie. 

Intuitívne by sme mohli čakať, že prenos do spotrebiteľských cien bude len otázkou času. No skúmanie vzťahu medzi nárastom Indexu cien priemyselných výrobcov a Indexu spotrebiteľských cien ukazuje, že sa navzájom ovplyvňujú len vo veľmi obmedzenej miere. Očakávame preto, že štatistické efekty, ktoré sa v období otvárania a zatvárania ekonomík prirodzene objavili síce zvýšia tempo rastu cien v eurozóne na 1,7 % medziročne, no v ďalších rokoch sa vrátime k nižším hodnotám 1,4 %, respektíve 1,5 %. 

Obavy z príchodu vysokej spotrebiteľskej inflácie však najviac podporili nedávne čísla z USA

• Od marca tam spotrebitelia zažívajú zrýchľovanie nárastu cenovej hladiny.
• V máji boli ceny medziročne vyššie o 5 %, čo sa úrovňou priblížilo predkrízovému obdobiu z leta 2008.

Podobnosť je čiastočne v tom, že do značnej miery sa za prudkým nárastom skrývajú ceny za dopravu. Tam však podobnosť so situáciou končí. Ceny áut na sekundárnom trhu, ale aj ceny za pohonné látky sa v rovnakom období minulého roka, keď bola koronakríza vo svojom rozkvete, prepadli o viac ako 10 %. Nízka porovnávacia báza je preto jednou z hlavných príčin vysokej úrovne spotrebiteľskej inflácie. Analytici sa zhodujú, že tieto faktory môžu mať len krátkodobý vplyv na nárast inflácie. 

Podobný odkaz posiela aj americký FED, ktorý po posledných číslach síce výrazne zvýšil prognózu inflácie na tento rok z 2,4 % na 3,4 %, ale do konca roka počíta s jej spomaľovaním. V budúcom roku by sa rast cien, podľa jeho prognózy, mal blížiť k 2 % medziročne. 

Graf vývoja inflácie USA a eurozóny

Zdroj: Macrobond

Veľké očakávania boli spájané aj s tým, ako a či sa zmení vyčkávací mód FED-u a jeho prezidenta Powella. Tie sa naplnili len okrajovo a členovia FOMC (Federal Open Market Committee) zdôraznili krátkodobý charakter vyššieho rastu cien.

Napriek tomu sa s postupujúcim očkovaním a znižujúcou mierou neistoty v ekonomike začala diskusia o pláne znižovania tempa nákupu aktív zo strany FED-u. V súčasnosti je nákup aktív vo výške 120 mld. USD mesačne. No oznámenie o konkrétnych krokoch sa v najbližších mesiacoch očakávať určite nedá. V prípade predpokladaného vývoja základnej úrokovej sadzby FED-u sa očakávania členov FOMC posunuli do roku 2023, čo má predstavovať optimistickejšie očakávania ohľadom vývoja americkej ekonomiky.

Ako situáciu vníma ECB

Na druhej strane oceána, v eurozóne, kde sa inflácia po dlhej dobe len prvýkrát dotkla 2 %, nepadlo o sprísňovaní menovej politiky ani slovo. Očakávanou novinkou posledného zasadnutia bola zmena inflačného cieľa.

• Udržiavanie inflácie tesne pod 2 % sa mení na cielenie tempa rastu cien na rovné dve percentá v strednodobom horizonte.
• Počíta sa so symetrickými výkyvmi smerom nahor aj nadol pričom oba smery sú považované za neželané.
• Menová politika bola obohatená aj o „zelenú“ problematiku. V praxi to bude znamenať zvýhodňovanie aktív, ktoré sú v súlade s dosahovaním klimatických cieľov.  

Členovia Rady guvernérov ECB sa rozhodli pokračovať v súčasnom mixe opatrení. Dôležitým je do budúcna aj fungovanie tzv. PEPP (pandemic emergency purchase programme), ktorého cieľom je podporiť menový transmisný mechanizmus v časoch, keď sú ekonomiky eurozóny ohrozené koronavírusom. Podľa kolegov z Raiffeisen RESEARCH sa ECB začne zaoberať budúcnosťou tohto programu najskôr na septembrovom zasadnutí. Rozhodnutie o tom, či a ako bude tento program pokračovať po marci 2022 však pravdepodobne nepadne skôr ako na konci tohto roka. Očakávame, že ECB bude s programom ďalej pokračovať, kým sa ekonomiky nedostanú do predkrízovej úrovne a zároveň predpokladáme, že sa program neskončí výrazne skôr ako program FED-u.

Menová politika sa zatiaľ nechystá zmierniť svoj uvoľnený charakter a nemálo jej sekunduje aj fiškálna politika

Neštandardné situácie vytvárajú neštandardné a za normálnych okolnostní aj neželané riešenia. Tým je aj kombinácia masívnej menovej a fiškálnej expanzie. 

• Deficit aj dlh oboch kľúčových svetových ekonomík sa počas minulého roka výrazne navýšil a podobne tomu bude aj v tomto roku. 
• Výpadok príjmov na jednej strane a podporné programy na strane druhej spôsobili deficit 14 % HDP v Spojených štátoch amerických a 7 % HDP v krajinách Európskej únie v minulom roku.
• V roku 2021 americká vláda zadlžovanie spomalí na 10 % HDP, no krajiny EÚ podľa prognózy komisie mierne pridajú na 7,5 % HDP. 

Tak USA aj EÚ prijali bezprecedentné stimuly na podporu svojich ekonomík. 

• USA si zvolilo veľmi priamočiaru cestu prostredníctvom „rozdávania“ peňazí priamo domácnostiam v objeme rovnajúcemu sa 9 % HDP počas jedného roka.
• EÚ zvolila konzervatívnejší prístup. Jeho cieľom je podpora dlhodobého rastu únie a jej transformácie na konkurencieschopnejšiu ekonomiku. Balík pomoci je oproti tomu z USA menší (dohromady 5 % HDP zložených z úverov a grantov) a zároveň je rozložený v čase medzi roky 2022- 2026. 

Desať z desiatich ekonómov by potvrdilo, že priame peniaze domácnostiam majú silný potenciál zdvihnúť spotrebiteľskú infláciu. Preto by vývoj v USA nemusel byť až tak prekvapivý. Rovnako tak ako fakt, že v Európe nevnímame až také silné inflačné tlaky. Podobne číta situáciu aj trh, aj keď sa v posledných mesiacoch zvýšili očakávania inflácie o päť rokov na nasledujúcich päť rokov, stále sú to úrovne obdobné tým z rokov minulých.

Graf trhových inflačných očakávaní EÚ a USA

Zdroj: Reuters

Pri riziku vysokej inflácie je dôležité ukotvenie inflačných očakávaní, alebo inak povedané dôvera spoločnosti v systém a inštitúcie, ktoré sú desaťročia budované. „Ukotvenie“ inflácie majú v popise svojej práce centrálne banky. 

• Americký FED vzbudil v súčasnej situácii nervozitu v nemeckej Deutsche Bank kvôli vyššej tolerancii voči rýchlejšej inflácii v prospech ekonomického rastu. 
• Nemeckí analytici, známi svojím opatrným postojom k inflácii, sa pozreli na potenciálne riziká vysokej inflácie a vedome kreovali scenár s nízkou pravdepodobnosťou uskutočnenia. Okrem už vyššie spomínanej kombinácii výrazne expanzívnej fiškálnej a menovej politiky hovoria o zmene v politike FED-u a potenciálnych rizikách politického tlaku, aby sa jeho menová politika v nasledujúcich rokoch nesprísnila. Zvýšenie rastu cien po roku 2023 by podľa nich mohli podporiť aj faktory, ktoré mali dlhodobo dezinflačný efekt. 
• Čína a ďalšie ekonomicky dobiehajúce krajiny dopovali svet veľkým množstvom lacnej pracovnej sily. No tá bude v najbližších rokoch v lepšom prípade stagnovať avšak jej priemerný vek bude rásť. Výsledkom toho môže byť väčší tlak na mzdy a tým na rast cien produkcie. Analytici Deutsche Bank nespresňujú čo si pod vyšším rastom cien po roku 2023 predstavujú. Viaceré z ich obáv môžu byť opodstatnené no vo svojej analýze sa (pravdepodobne aj cielene) zameriavajú len na proinflačné riziká. 

Na druhej strane tu je stále prítomný a každým rokom zintenzívňujúcejší technologický pokrok a rast efektivity, ktoré pomáhali aj doteraz znižovať tlak na ceny výrobkov a do budúcna je vysoká pravdepodobnosť, že budú vedieť zmierniť aj tlak na rast cien služieb.

 

Naspäť