Produktivita vs. mzdy

Autor: Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky | 03.12.2019 | 7 min. čítania

Nedávna diskusia o raste minimálnej mzdy vytiahla na povrch tému vzťahu produktivity a miezd. Často spomínanou výčitkou slovenskej ekonomiky je, že mzdy rastú posledné roky rýchlejšie ako produktivita, pričom súčasný stav nie je pre ekonomiku želaný. V dnešnej analýze sa teda pozrieme na to, aký je vzťah produktivity a miezd.

Mzdy sú súčasťou produktivity

Malým nešťastím živého jazyka je, keď ekonóm povie vetu „mzdy môžu rásť najviac takým tempom ako produktivita“ – nie je zjavné, či ide o želanie alebo fakt. Skutočnosť je taká, že z definície sa rast miezd a produktivity nemôže v dlhodobom horizonte líšiť, pretože mzdy sú v skutočnosti súčasťou produktivity.

Ako je to možné? Produktivita totiž nie je nič iné, iba HDP vydelené nejakou inou veličinou: počtom zamestnancov (produktivita zamestnanca), počtom odpracovaných hodín alebo kapitálom.

Keďže HDP vieme počítať aj dôchodkovou metódou, ktorej súčasťou sú aj odmeny zamestnancov, tak mzdy sú jednou z častí produktivity (odmeny zamestnancov v metodike národných účtov zahŕňajú mzdy a odvody platené zamestnávateľom). Ak by mzdy rástli dlhodobo rýchlejšie ako produktivita, znamenalo by to, že časom by výdavky na mzdy tvorili viac ako 100 % HDP, čo je nemožné (naopak, ak by rástli pomalšie, tvorili by 0 %, čo je možné, ale nie želané). V dlhodobom horizonte je teda rozdielny rast produktivity a miezd nemožný, v krátkodobom horizonte hovorí iba o zmene podielu, ktorý si z produkcie ekonomiky zoberú zamestnanci.

Keď sa pozrieme práve na tento podiel v slovenskej ekonomike a porovnáme ho s okolitými štátmi a priemerom EÚ, zistíme, že slovenské mzdy majú ešte chvíľu priestor rásť rýchlejšie ako produktivita bez potreby nejakej výraznejšej korekcie opačným smerom. Je to aj vďaka tomu, že rast miezd rýchlejší ako produktivita nie je len prípadom Slovenska, ale takmer všetkých krajín EÚ.

Podiel odmien zamestnancov na HDP

 

Veľmi dôležité je podotknúť, že priemerná produktivita práce je v krátkom horizonte trochu klamlivým ukazovateľom. Priemerná produktivita totiž často rastie v krízach, keď firmy prepúšťajú a rastie pomalšie v expanziách, keď ľudí naberajú. Je to spôsobené tým, že firmy spravidla v krízach prepúšťajú menej produktívnych zamestnancov, ktorých potom v expanziách prijímajú. V expanziách preto tento ukazovateľ podhodnocuje skutočný rast produktivity. Na grafe nižšie vidíme najskôr prepad produktivity v krízovom roku 2009 a následne jej prudký rast v roku 2010, ktorý je spôsobený práve týmto javom.

Produktivita zamestnanca, r/r %

 

 

Veľkou neznámou je aj smer kauzality vzťahu produktivity a miezd. Aj keď sme dokázali, že mzdy a produktivita musia rásť približne rovnakým tempom, nevieme či vyšší rast produktivity spôsobuje rast miezd alebo naopak. V súčasnosti prevláda názor, že produktivita a mzdy sa ovplyvňujú vzájomne: vyššia produktivita vedie k vyšším mzdám, ale rovnako aj vyššie mzdy motivujú firmy zvyšovať produktivitu.

Kým slovenské mzdy majú priestor na rast, sťažnosti zamestnávateľov na rast mzdových nákladov nie je úplne neopodstatnené. Náklady na prácu nie sú iba mzdy, ale aj na ne naviazané odvody. A práve v nich sa skrýva hlavné bremeno na pleciach slovenských zamestnávateľov. Podiel odvodov, ktoré platia zamestnávatelia, je na celkových mzdových nákladoch na Slovensku takmer 24 %, podobne ako v ČR, ale výrazne vyšší ako v Maďarsku a Poľsku (15 %) a rovnako aj ako je priemer EÚ (20 %). Z celkového balíka personálnych nákladov teda slovenské firmy odvádzajú štátu najväčší podiel.

Podiel odvodov na nákladoch na zamestnancov, 2018

 

Ďalším problémom s odvodmi je fakt, že na Slovensku (a v ČR) rastú výdavky na odvody rýchlejšie ako samotné mzdové náklady. Inak povedané, aby slovenskí zamestnávatelia zdvihli čisté mzdy zamestnancov o 1 %, musia zdvihnúť aj celkové náklady práce o viac ako 1 %. Priemer EÚ je pritom opačný. V Poľsku náklady na odvody nerástli v roku 2018 takmer vôbec (nárast o 0,4 % r/r, pri raste odmien o 9,6 %), v Maďarsku dokonca klesali (-3,9 % r/r pri raste odmien o 10,7 %). Ak teda Slovensko stráca konkurencieschopnosť, na vine je vo väčšej miere vysoké odvodové zaťaženie než rast miezd.

Zmena 2018 vs 2013

 

Je zvyšovanie minimálnej mzdy problémom?

Existuje predsudok, že ekonómovia sú presvedčení odporcovia rastu minimálnej mzdy. Podobný názor tlmočil aj bývalý minister financií Ivan Mikloš. Pravda je však komplikovanejšia. Po prelomovej práci Carda a Kruegera z roku 1994 začali ekonómovia empiricky skúmať vzťah minimálnej mzdy a zamestnanosti. Prišli k výsledku, že pozorovanie nesúhlasí s naivnou teóriou ponuky a dopytu. Niektorí to odbijú heglovským „to je problém faktov“, ekonomický konsenzus sa ale posunul k tomu, že minimálna mzda, pokiaľ je na nízkych úrovniach, má výrazne nižší negatívny vplyv na nezamestnanosť, ako sa predpokladalo.

Napriek tomu si myslíme, že na Slovensku je stále priestor na rast miezd a zvyšovanie minimálnej mzdy nie je úplne bez merita, nesúhlasíme s ukotvením minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov (ak by tento vzorec platil v roku 2018, minimálna mzda by bola 547 EUR, alebo 54 % priemernej mzdy v roku 2018). Takáto vysoká úroveň je bezprecedentná pre krajiny OECD a pár z nich má minimálnu mzdu nad 50 % priemernej mzdy (Francúzsko a Nový Zéland). Všetky spomínané výskumy ohľadom priemernej mzdy boli vykonané pod touto úrovňou a vplyv takto vysokej minimálnej mzdy nie je známy, no negatívny vplyv na zamestnanosť už môže byť výrazný. Nadpriemerné odvodové zaťaženie navyše spôsobuje, že skutočná cena minimálnej mzdy je na Slovensku ešte vyššia.

Minimálna mzda ako % priemernej mzdy

 

Naspäť