Prognóza ekonomiky ovplyvnenej ochorením Covid-19. Čo nás čaká?

Juraj Valachy | ekonomický analytik Tatra banky Mária Mahútová | Tatra banka a.s. Autori: Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky; Mária Mahútová, Tatra banka a.s. | 20.03.2020 | 5 min. čítania

Prognóza ekonomiky ovplyvnenej ochorením Covid-19. Čo nás čaká?

Dostávame sa do časov, kedy budeme rast našej aj svetovej ekonomiky deliť na „pred a po-Covid-19“. O aktuálnych prognózach a o tom, aký je za týmito číslami príbeh, nám povie Juraj Valachy, senior ekonomický analytik Tatra banky.

Prognóza rastu reálneho HDP, ročný priemer

 

2019

2020f*

2021f**

Eurozóna

1.2

-4.0

3.2

Nemecko

0.6

-4.1

3.2

USA

2.3

-2.7

3.3

       

Slovensko

2.3

-6.0

5.0

Česká rep.

2.4

-5.2

3.4

Maďarsko

4.9

-3.5

5.0

Poľsko

4.1

-2.0

3.0

Zdroj: Raiffeisen RESEARCH, *2020f = forecast (angl.) - prognóza pre rok 2020, **2021f = forecast (angl.) - prognóza pre rok 2021

 

Prognóza rastu reálneho HDP, medzikvartálny rast v %

 

2020

     

2021

     

 

Q1

Q2

Q3

Q4

Q1

Q2

Q3

Q4

Eurozóna

-0.8%

-7.5%

2.0%

5.0%

0.3%

0.3%

0.3%

0.3%

Slovensko

-1.0%

-10.0%

2.0%

4.4%

1.5%

1.2%

1.0%

0.8%

Zdroj: Raiffeisen RESEARCH, Tatra banka Research

 

Práve ste zverejnili najnovšie odhady vývoja slovenskej ekonomiky a vyzerá to, že nás čakajú naozaj zlé časy.

Bohužiaľ je to tak. Podľa našich odhadov ekonomika Slovenska klesne v priemere za celý rok 2020 o 6 %. Je to pokles, ktorý je o niečo hlbší ako v pamätnom roku 2009, no rozdiel je v tom, že po odznení choroby a reštrikčných opatrení, by sme mali byť svedkami rýchleho návratu na pôvodné pred-Covid-19 úrovne.

V Denníku N ste v ankete z 13. marca hovorili, že pravdepodobnosť recesie je 50 % a dnes (19. marca) už hovoríte o silnej recesii. Čo sa odvtedy stalo, že ste tak zmenili názor?

Situácia sa mení nie zo dňa na deň, ale z hodiny na hodinu. Od spomínaného rozhovoru sa zmenili všetky podstatné faktory, ktoré vplývajú na výkon slovenskej ekonomiky a zmenili sa k horšiemu.

Aké konkrétne?

Poďme po poriadku. V prvom rade naši viedenskí kolegovia z Raiffeisen RESEARCH, z našej materskej Raiffeisen Bank International, výrazne zmenili prognózy na vývoj ekonomiky eurozóny a aj USA. Ukázalo sa, že vírus naplno zasiahol všetky ekonomiky západnej Európy vrátane Nemecka a tie následne prijali reštrikčné oparenia, ktoré ochromili chod ekonomiky. Zároveň sa vývoj choroby vo Veľkej Británii a USA na začiatku podcenil, a teda jej prepuknutie v ďalšom období bude asi horšie ako by mohlo byť. Preto viedenskí analytici očakávajú recesiu v roku 2020 nie len v Európe, ale aj v USA. V samotných USA očakávajú pokles HDP o 2,7 % a v eurozóne až o 4 % v roku 2020. Najviac postihnuté bude, samozrejme, Taliansko, ktorého ekonomika klesne až o 6 %. Obávam sa však, že keď budeme robiť aktualizáciu o pár týždňov, tak tie odhady môžu byť pre Taliansko ešte horšie.

V samotných USA očakávajú pokles HDP o 2,7 % a v eurozóne až o 4 % v roku 2020. Najviac postihnuté bude Taliansko.

Ktoré sú tie ďalšie dôvody?

Tie sú u nás doma. Najprv sa zavreli školy v Bratislave, potom v ďalších mestách a nakoniec všade. Potom sa zavreli obchody okrem potravín a drogérií. Toto spôsobilo, že sa kompletne vypol sektor služieb pre domácnosti, ktorý ako prvý začal naplno pociťovať dôsledky reštrikčných oparení na svoj biznis. Následne sa pridali živnostníci, ktorí nemôžu nakupovať spotrebný materiál na svoju prácu. Ale aj vtedy sa zdalo, že tým, že veľké výrobné firmy stále fungujú, tak dopad na HDP nebude až taký katastrofálny. No potom prišla správa, že Volkswagen Slovakia zatvára svoj podnik v Bratislave a aj v iných európskych mestách. O niečo neskôr sa pridal aj PSA, Jaguár a KIA. To so sebou prinesie rýchlu reťazovú reakciu naprieč celou dodávateľskou sieťou, a tá je naozaj veľká. Ekonomika tak doslova úplne zhasne.

Vyzerá to tak, že prepad ekonomiky môže byť oveľa viac než 6 %.

Áno aj by bol, ale takýto stav vypnutej ekonomiky na dlhšie ako 2-3 týždne je neudržateľný. Po dlhšom čase by ľudia nezvládali domácu izoláciu a spontánne by začali uvoľňovať svoju disciplínu. Tak isto aj firmy nie sú schopné dlhšie platiť svojich zamestnancov. Zároveň ľudia potrebujú niektoré služby. Preto je prepad len 6 % a nie 20 %.

Čo si máme predstaviť pod slovom „priemerný pokles ekonomiky o 6 %“?

To je veľmi dobrá a zároveň dôležitá otázka. Teraz toto číslo pre mňa nie je až tak strašne dôležité, aj keď mnohí kolegovia v banke mi budú oponovať. Vysvetlím. Po uzavretí reštaurácií, všetkých prevádzok a obchodov a následne aj výrobných podnikov príde okamžitý obrovský prepad vo všetkých štatistikách, ktoré zachytávajú ekonomický život. Priemyselná výroba klesne o 20-30 %, tržby maloobchodu o 40 %, reštaurácií a hotelov o 80 %. Toto vieme celkom dobre v Exceli spočítať či odhadnúť a skutočné prepady sa dozvieme pomerne skoro. No kľúčové bude, kedy nastane uvoľňovanie zákazov. To by sa dalo metaforicky prirovnať k otázke, že „Kedy pôjdu deti znova do školy?“. Na toto má asi každý čitateľ inú odpoveď, a podľa toho by vyzerala aj prognóza ekonomiky. Takže v reči ekonómov - prvý medzikvartálny pokles HDP bude už viditeľný v Q1 2020 a čakáme ho na úrovni 1 %, lebo január a február bol ešte celkom dobrý. Následne v Q2 príde prepad o 10 %. Je možné, že čísla poklesu za jednotlivé štvrťroky budú mierne iné, možno to bude mínus 5 % a mínus 5 %, ale potom by mal prísť rast. Už od Q3 očakávame postupný rast ekonomiky nielen tej Slovenskej, ale aj v západnej Európe. Recesia by mala mať tvar V.

Takže po lete by už mali byť všetky obmedzenia preč?

Áno, to je náš základný scenár. Profesor Krčméry je podstatne optimistickejší, než simulácia vývoja choroby z dielne Inštitútu zdravotnej politiky (IZP), keď hovorí, že na konci mája bude po chorobe. Vládni analytici hovoria, že úplne po chorobe bude až na Vianoce. Musím povedať, že pri čítaní ich simulácie som mal podobné pocity, ako keď som si pre zopár rokmi podrobne pozrel demografickú prognózu Slovenska. Proste "depka" :). Scenár IZP, ktorým sme chceli sploštiť nábehovú krivku chorých, aby sme ich stíhali ošetrovať v nemocniciach znamená, že minimálne do leta musíme všetci ostať doma. To je nereálne.

Ako sa to prejaví na trhu práce? Bude stúpať nezamestnanosť?

Dnes je podľa prieskumov asi 20 % pracujúcich Slovákov doma na home office. To je veľmi nízke číslo na to, aby sme home office mohli považovať za všeliek na súčasnú situáciu. Gro ľudí musí chodiť do práce, inak by ekonomika nefungovala. Nemyslím, že kvôli tejto situácií by dochádzalo k redukcii platov, keď tak bonusov. Takže je možné, že Štatistický úrad vykáže mierny rast platov aj v roku 2020. No dôležitejšie bude to, ako narastie nezamestnanosť.

Pred prepuknutím choroby panoval všeobecný nedostatok ľudí, miera nezamestnanosti dosahovala rekordné minimá a museli sme dovážať cudzincov. Firmy dokážu krátky čas držať zamestnancov na 60 % zo mzdy (prekážky v práci), no pokiaľ sa ukáže, že reštrikcie tu budú dlhšie, tak firmy začnú masívne prepúšťať. V základnej prognóze očakávame nárast nezamestnanosti len o 1 percentný bod. Ale pokiaľ sa mýlime v základom predpoklade o dĺžke uzávery ekonomiky, tak to môže byť aj 5 percentuálnych bodov. Podstatné je, že keď sa život vráti do normálu, aj nezamestnanosť by sa mala rýchlo vrátiť na 5 %.

Keď hovoríte, že po lete by sa ekonomika mohla rýchlo vrátiť späť k rastu, prečo vlády a centrálne banky oznamujú pomoc v závratných sumách?

Kríza v roku 2009 nás veľa naučila. Naučila nás okrem iného, že problém v určitom sektore vie spustiť nekontrolovanú reťazovú reakciu a zničiť aj sektory, ktoré s pôvodným nemajú veľa spoločného. Ďalšou lekciou bolo, že aj zdravé firmy či banky môžu padnúť kvôli krátkodobému nedostatku likvidity a následky takéhoto pádu sa budú liečiť roky. Preto všetky kroky vlád a centrálnych bánk smerujú k tomu, aby sa sekundárne efekty problémov nepreniesli do iných sektorov, a aby ekonomika nekľakla kvôli výpadku v tržbách na úrovni 2-3 mesiacov. V tomto sa vlády naprieč Európou vzácne zhodujú a to je dobre. Zároveň aj naša Európska centrálna banka dnes ráno (19.3.) ohlásila, že obnoví nákup dlhopisov (za novovytlačené eurá) v objeme takmer 1 000 miliárd EUR. To je ozaj dosť veľká suma a podobnú sumu sľúbil aj FED. Len aby bolo jasné, tieto peniaze banka nerozdáva nikomu zadarmo, len veľmi uľahčí požičiavanie vlád.

Akými sumami chcú vlády podporiť ekonomiky?

Pokiaľ chceme naozaj zabrániť sekundárnym efektom, tak to bude ozaj drahé. A nemyslím tým nákup nemocničného materiálu, ale všetky podporné opatrenia pre malé a stredné firmy, odklady platenia daní a podobne. Bavíme sa rádovo o sumách v miliardách eur. Je výborné, že aj Európska komisia veľmi promptne zareagovala a na Slovensko posiela cca dve miliardy na boj s krízovou situáciou. Deficit verejných financií na tento rok môže byť pokojne okolo 10 % HDP, no musíme sa s tým zmieriť. Je to poučenie do ďalších rokov, že naozaj treba počítať s tým, že občas príde aj storočná voda.

Aktuálne to vyzerá zle. Máme aj pozitívne správy?

Situácia je naozaj vážna, ale nie zúfalá. Keď sa pozrieme napríklad na Singapur, bola to tretia krajina, ktorá mala výskyt vírusu, napriek tomu má stále iba približne 300 prípadov. Ďalej Južná Kórea, ale aj Čína dokázali zvrátiť situáciu, ktorá bola taká hrozivá, ako dnes v Taliansku. V Taliansku sa mestečku Vo' podarilo tiež dostať epidémiu pod kontrolu. Spoločným menovateľom sú izolačné opatrenia a masívne testovanie obyvateľstva. Pozitívom teda je, že napriek všetkému existuje spôsob, ako s epidémiou bojovať aj bez zázračného lieku alebo vakcíny.

Prečítajte si aj odporúčania pre klientov Tatra banky.

www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/prognoza-ekonomiky-ovplyvnenej-ochorenim-covid-19-co-nas-caka/