Rast cien – týka sa aj vás?

Autor: Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky | 21.10.2021 | 3 min. čítania

Správy o vývoji cien už niekoľko mesiacov bijú na poplach a neustále hlásia nové rekordné úrovne zdražovania. Je situácia skutočne tak dramatická, ako vyzerá na prvý pohľad?

Rovnako tomu bolo aj pri zverejnení odhadu inflácie za september z dielne Eurostatu. Zdvihla sa intenzívna vlna znepokojenia, keď hovoril o medziročnom zvýšení cien o viac ako 5 %. Dnes už vieme, že na podobné číslo si ešte počkáme, ale s istotou sa mu v najbližších mesiacoch nevyhneme.

Odoberať novinky

Za šokujúcim rastom sú školské obedy

Ak sa pozrieme na vývoj cien za posledné desaťročie, rast o 4,6 % oproti septembru 2020 je vskutku nadpriemerný. Naposledy sme podobnú výšku inflácie zaznamenali v novembri 2011.

Na druhej strane celoročný priemer rastu cien by sa mal hýbať iba okolo 3 % a priemerný rast miezd až okolo 6 % medziročne.

Z pohľadu makroekonomických čísiel by si mal priemerný Slovák, ktorý minie celú tisíceurovú výplatu, dokonca prilepšiť o 30 eur mesačne.

O tom, že šokujúce čísla nemusia mať vždy aj šokujúci dopad na peňaženku, svedčí príklad opätovného zavedenia spoplatnenia obedov v školských jedálňach. Reálne hovoríme o príspevku 1,3 eura na deň.

V matematike zvýšenie poplatku z nuly na akúkoľvek hodnotu je percentuálne nevyčísliteľné. Podľa našich prepočtov si Štatistický úrad SR s touto záludnosťou poradil tak, že v prípade školských jedálni počítal so 100 % nárastom cien.

Zároveň vývoj cien neberie do úvahy výnimky, ktoré budú naďalej dostávať dotácie na obed. Znovuzavedenie príspevku za obed tak spôsobilo, že namiesto inflácie zhruba 4,2 % dnes riešime infláciu až 4,6 %.

Eurostat pri výpočte rýchleho odhadu použil iný „meter“ na započítanie vplyvu školských obedov, čo spôsobilo, že inflácia na Slovensku sa mala medziročne pohybovať až nad 5 %. Po spresnení prepočtu však zrevidoval svoj odhad na 4 %.

Najviac si priplatíme za potraviny  

„Cenový šok“ zo zavedenia príspevku na obed vyniesol sledovanú kategóriu Hotelov, kaviarní a reštaurácií (11,8 % r/r), kam patria aj školské jedálne, na prvé miesto v rebríčku zdražovania.

Na druhej priečke skončila Doprava (11,6 % r/r). Ceny pohonných hmôt vystrelili kvôli vyšším cenám ropy.

Ako najhorší však vnímame vývoj cien Potravín a nápojov. Ich medziročný nárast je síce „len“ 4,2 % r/r, ale ich dopad na výdavky priemerného spotrebiteľa je absolútne najvyšší.

Medziročný rast cien v jednotlivých kategóriách spotrebného koša, september ‘21, %  

Zdroj: ŠÚ SR  

Vezmime si štatisticky priemerného Slováka s tisíceurovou výplatou, ktorú celú minie na spotrebu:

• Potraviny: Ak v predošlom roku minul 205 eur mesačne, od septembra musí pridať ďalších takmer 9 eur, aby si kúpil rovnaký košík potravín a nápojov. 

• Reštaurácie: Jeho mesačný účet sa zvýši zo 60 na 67 eur.

• Doprava: Priplatí si 7 eur k pôvodným 62 eurám.

Čo nás čaká v budúcom roku?

Nie všetko bolo v tomto roku pre spotrebiteľa také čierne. Ceny energií, ako plyn a elektrina, sú počas celého roka 2021 lacnejšie - v prípade plynu o 9,6 %, pri elektrine o 4,3 %. Rok 2022 nám však v tomto ohľade prinesie výraznú zmenu. Práve zásadný nárast cien energií, ktorý odhadujeme okolo 10 %, dostane medziročný rast inflácie blízko k 6 % hneď na začiatku roka.

Postupom roka by však pod vplyvom stagnujúcich cien pohonných hmôt a pomalšieho rastu cien služieb v porovnaní s rokom 2021 malo dôjsť k výraznejšiemu poklesu inflácie pod 3 % medziročne.

Pri dnešnej miere neistoty ohľadne vývoja cien energií na burzách je riziko vyššieho rastu inflácie značné. Napriek tomu však stále platí, že takto dynamickú infláciu očakávame len ako dočasný fenomén. 

V tejto súvislosti sa často stretávame s otázkou, či s poklesom inflácie príde aj zlacňovanie. Nie, neznamená to, že ceny sa vrátia na predošlé hodnoty. Následky inflácie tu s nami zostanú v podobe zvýšenej cenovej hladiny a budú ťažiť spotrebiteľské výdavky aj naďalej. Nižšia hodnota inflácie je len synonymom pre pomalšie zdražovanie.

Naspäť