Čo sa skrýva za súčasným zdražovaním potravín?

Autor: Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky | 21.03.2022 | 5 min. čítania

Vojna na Ukrajine spôsobila nervozitu nielen na akciových trhoch a trhu s ropou, ale vzhľadom na dôležitosť Ukrajiny a Ruska v produkcii pšenice aj na trhoch poľnohospodárskych komodít. 

Podľa medializovaných informácií čakajú potravinárov a obchodníkov náročné vyjednávania o zvyšovaní cien potravín. Aké dôležité sú ceny komodít pre ceny potravín? A čo ďalšie ich ešte ovplyvňuje? Na to sa pozrieme v dnešnom blogu.

Odoberať novinky

Dôležité je nielen vyrobiť, ale aj predať

Keď si človek kupuje v obchode múku, mäso alebo napríklad kávu, môže mať pocit, že si kupuje samotnú komoditu alebo že minimálne väčšiu časť ceny, ktorú v obchode zaplatí, tvorí práve cena komodity, teda pšenice, mäsa alebo kávových zŕn. Nie je to však tak. 

Keďže patríme medzi najbohatšie krajiny na svete, ceny komodít sú relatívne menej významné a dôležitejšie pre konečné ceny v obchodoch sú ceny dopravy, energií a mzdy. 

Priemerná cena pšenice v roku 2021 bola okolo 24 centov za kilogram, ale kilo polohrubej múky stálo v obchode podľa Štatistického úradu 50 centov. Štvrť kila mletej kávy stojí v obchode 3 eurá, na burze bolo možné kúpiť štvrť kila robusty za 44 centov. Podľa údajov z Európskej komisie stálo za posledných 12 mesiacov kilo bravčového mäsa na komoditných trhoch v priemere 1,38 eur, v obchode približne 4,50 eur.

A tak ďalej môžeme ísť položku po položke a zistíme, že cena komodity netvorí z cenníkovej ceny často ani tretinu. K podobnému výsledku, že zmeny komodít sa do cien potravín prenášajú asi tretinou, prišiel vo svojej analýze aj Medzinárodný menový fond.

 

Čo teda tvorí zvyšok ceny?

Potravinu netreba iba dopestovať, často ju treba nejako spracovať (pšenicu treba pomlieť na múku, kávu upražiť a poťažmo tiež pomlieť), doviesť k zákazníkovi a, samozrejme, predať. Keď si človek kupuje múku, nekupuje si iba pšenicu, ale platí aj za mzdy mlynárky, kamionistu a predavačky, za opotrebenie mlyna, kamióna, za elektrinu a palivo, ktoré boli spotrebované, atď.

Pri potravinách, ktoré treba spracovať komplikovanejšie ako spomenutú múku či kávu - napríklad pečivo - je vplyv komodity ešte menší a ostatné vplyvy väčšie.

Samotný rast cien komodít teda bude určite tlačiť na ceny potravín, netreba ale predpokladať zvýšenie cien jedna k jednej. 

Rastu cien potravín sa nevyhneme

Dobrá správa teda je, že ceny potravín neovplyvňujú len samotné komodity, ale aj ceny ropy, energií a mzdy. Zlá správa je, že ceny ropy a energií pod vplyvom vojny tiež vzrástli a mzdy budú asi nasledovať. 

 

Cena ropy dosiahla zatiaľ v roku 2022 priemernú úroveň 94 eur za barel, oproti 71 eur za minulý rok a 43 eur z roku 2020.

Cena elektriny na Slovensku vzrástla za dva roky z 34 eur za MWh na 217 eur (priemerná cena od začiatku roka do 18. marca 2022). 

Podnikatelia nemajú na rozdiel od domácností regulované ceny a tak sú oveľa priamejšie vystavení pohybom na trhu.

Ak teda potravinári dnes hovoria o tlaku na zdražovanie potravín, nehovoria len o cenách poľnohospodárskych komodít, ale o raste takmer všetkých vstupných cien, ktoré potrebujú na výrobu.

Dokedy budú ceny potravín rásť?

V dnešnej neistote je to veľmi ťažké povedať. V prvom rade to bude závisieť od toho, kedy sa skončí vojna na Ukrajine a do akej miery sa zmenia ceny komodít.

Podľa metodiky HICP, ktorú na meranie inflácie používa Eurostat, dosiahlo zdražovanie potravín úroveň 10,3 % medziročne v júli a auguste 2008. Túto úroveň budeme atakovať najbližšie mesiace a ďalší vývoj bude ovplyvnený práve vývojom na Ukrajine.  

Naspäť