Veľký prieskum finančnej situácie: „Mám sa lepšie“ hovorí každý tretí Slovák

Michal Gálik | Tatra Asset Management Autor: Michal Gálik, Tatra Asset Management | 18.12.2019 | 5 min. čítania

Veľký prieskum finančnej situácie: „Mám sa lepšie“ hovorí každý tretí Slovák

Tohtoročný prieskum Vnímanie finančnej situácie obyvateľov Slovenska sme vytvorili so spoločnosťou Go4insight. 1000 ľudí nám svojimi odpoveďami namaľovalo obraz o tom, ako to na Slovensku v súčasnosti vyzerá.

Je nám lepšie

Pozitívnou informáciou je, že 30 percentám Slovákov sa finančná situácia v poslednom roku zlepšila a ďalším 54 percentám aspoň zostala nezmenená. Tí, ktorým sa situácia zlepšila, uviedli ako hlavný dôvod plat. 42 % opýtaných optimisticky hovorí, že sa im finančná situácia v budúcom roku zlepší. A to už je takmer každý druhý Slovák.

Na čo míňame?

Oveľa viac ľudí v týchto rokoch dovolenkuje. Tento výdavok je spomedzi všetkých účelov, na ktoré míňame, na druhom mieste. Je však možné, že podobne, ako mnoho ďalších, rozmýšľate nad vybavením bývania, čo je hlavný dôvod míňania. A ako sme zistili, má si svoju top prioritu udržať aj v budúcom roku. Na druhom mieste ale zrejme v roku 2020 nastane zmena. V očakávaniach poskočili z tretieho minuloročného miesta na druhé „výdavky na deti“.  

Top výdavky Slovákov v roku 2019:

  1. vybavenie bývania
  2. dovolenka
  3. výdavky na deti

Všetky tri účely, nech si ich zoradíme akokoľvek, stoja nemálo peňazí. Pozrime sa na to, ako si Slováci vytvárajú finančné úspory.

Najprv krátkodobá finančná rezerva: 65 % opýtaných má krátkodobú rezervu, zvyšok nie. Toto číslo ma prekvapilo. V dobe, kedy objemy hypoték a úverov prerážajú stále nové maximá, tretina ľudí nemá krátkodobú rezervu. Nemôžu si ju vytvárať, nechcú alebo nevedia ako?

Viem, že žijeme v dobrých časoch. Sám prieskum to potvrdzuje, ale to by nemalo nikoho ukolísať k nesporeniu. Úvery nám pomáhajú žiť život podľa našich predstáv a vďaka tomu máme napríklad vlastné bývanie, ale nedá sa celý život prežiť iba na úveroch a vôbec si nesporiť.

Krátkodobá rezerva nie je určená na pokrytie výdavkov na vybavenie domácnosti alebo zahraničnú dovolenku.

Na tieto veci sa zvykne sporiť oveľa dlhšie. Preto sme sa pýtali aj na vytváranie dlhodobej finančnej rezervy, ktorá sa použije najskôr za tri roky. Toto číslo tiež neoslnilo. 40 % Slovákov ju má vytvorenú, ak zohľadníme aj odpovede na otázku, či si ju aktuálne vytvárajú, tak sme na 55 %. Čakal som viac. Najmä keď viem, aké náročné je financovať účely, ktoré vyšli z prieskumu ako najdôležitejšie. Financuje ich veľa ľudí práve spomínanými úvermi? Pravdepodobne áno a zopakujem, že je to úplne v poriadku, ak popri tom pracujú aj na tvorbe finančnej rezervy.

Graf 1: Viac ako polovica Slovákov nemá dlhodobú finančnú rezervu

Pri dlhodobej rezerve sa do hry popri spomínaných účeloch dostal jeden mimoriadne dôležitý a neodkladný účel – dôchodok. Chvályhodné je, že viac ako polovica tých, čo finančne plánujú budúcnosť, si naň sporí a vytvára si tak predpoklady na jeho pokojné prežitie.

Rozmýšľate, koľko si Slováci približne mesačne odkladajú na dlhodobé ciele? Odpoveď je v priemere o niečo viac ako 100 EUR.

A kam si tieto dlhodobé úspory odkladajú? Víťazom je sporiaci účet. Na dôchodok sporia samozrejme v III. pilieri, ale pre ostatné účely si až 64 % opýtaných odkladá na sporiaci účet.

Dlhodobé úspory sú pre mňa sklamaním

Vysvetlenie začnem pozitívnou informáciou. Nikto na ďalšiu otázku „Ako sa budú vyvíjať ceny v najbližších 5 rokoch?“ neodpovedal, že klesnú. Táto možnosť mala presne 0 % odpovedí. To je výborné, že vieme, v akom svete žijeme - ceny rastú. Doradujme sa a poďme späť k tomu sklamaniu. 0 % je rovnako vysoké, ako zhodnotenie, ktoré väčšinou ponúkajú sporiace účty. Jednoducho, ak sa vaše úspory zhodnotia o 0 % a ceny v obchodoch narastú o 2 %, o koľko menej si kúpite za svoje úspory? Dokonca 23 % opýtaných označilo odpoveď, že ceny budú rásť o viac ako 4 % ročne.

Graf 2: Dlhodobé úspory máme väčšinou v produkte určenom pre tie krátkodobé (zdroj: Tatra Asset Management)

Viac ako 60 % ľudí očakáva zhodnotenie týchto svojich dlhodobých úspor do 1 % ročne. Vieme o možných výnosoch, vieme ako môžu rásť ceny, takže je zrejmé, že reálna hodnota našich úspor bude klesať.

Je to racionálne? Teraz rozmýšľam, kde je chyba. Možno stačí navštíviť banku a zistiť niečo viac o iných a najmä výnosnejších možnostiach. 

www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/sporenie-investovanie/velky-prieskum-financnej-situacie-mam-lepsie-hovori-kazdy-treti-slovak/