Ocenený Juraj Šlauka dostal na hubu od hrdinu filmu Punk je hned!

Autor: Mária Mahútová, Tatra banka a.s. | 09.12.2019 | 3 min. čítania

V roku 2019 režisérsky debutoval filmom Punk je hned!, ktorý je sondou do života drogovo závislých ľudí. Za réžiu tohto filmu získal Hlavnú cenu Nadácie Tatra banky v kategórii audiovizuálna tvorba.

Ako ste získali inšpiráciu na tému a tipy na ľudí, na základe ktorých ste vytvorili hlavných hrdinov filmu?

Prvé stretnutie s hlavným hrdinom sa odohralo zhruba pred tridsiatimi rokmi, keď mi v prvý školský deň hneď medzi dverami preventívne rozbil hubu. Bola to pre mňa celkom nová skúsenosť. Dovtedy mi do nej totiž väčšinou sypali cukríky. Stalo sa. Neskôr sa z nás stali kamaráti na celé to školské obdobie. Ja som mu pomáhal preliezť ročníky, on zabezpečoval, aby mi už nikto iný hubu nerozbil. Celkom výhodný barter. Neskôr sa však po heroínovej vlne deväťdesiatych rokov zošmykol do celkom iných sfér a naše cesty sa nadlho rozišli.

Stretli sme sa až po rokoch – išiel som kúpiť rožky, a keď som vychádzal z obchodu, obkľúčila ma miestna asociálna banda s tým, že ich vodca – práve tento môj dávny kamarát z detstva a ranných pubertálnych rokov – sa mi prihovoril: „Juri, tak ty natáčaš filmy s kde-kým a se mnú ne?!“ Takže oni si takto pre film vlastne ulovili mňa, nie ja ich. Ja som len v rámci svojich možností vyhovel ich požiadavke.

Juraj vyštudoval scenáristiku na VŠMU, vo svojej doterajšej tvorbe spolupracoval s Mirom Remom a podieľal sa na tvorbe dokumentárnych filmov Cooltúra (2016) Vrbovský veter (2015) a Comeback (2014).

V roku 2019 režisérsky debutoval s filmom Punk je hned!, ktorý rozpráva príbeh tridsaťročného drogovo závislého Kvička, ktorý žije v rozpadajúcom sa podnájme so svojou družkou a dvojročným synom.

Ako dlho trval váš tvorivý proces od idey po premiéru filmu Punk je hned! a ako sa pracuje s nehercami?

Trvalo to osem rokov. Prvý rok som len sledoval, ako celá komunita žije, čo je vlastne „to“, o čom by mal film rozprávať. Trávili sme spolu väčšinu času. Debatovali, skúšali si predstaviť, ako by to celé mohlo vyzerať. Keďže väčšina týchto nehercov je závislá na nejakej tvrdej droge, bolo natáčanie trochu náročnejšie. Napríklad taká zodpovednosť, ktorá je pri akýchkoľvek projektoch kľúčová, tu príliš veľkú úlohu nehrala. Aj keď... v konečnom dôsledku sme film dokončili, takže im teraz asi trochu krivdím.

Povedzme, že sa jednalo o takú svojskú zodpovednosť – zodpovednosť odtiaľ-potiaľ. A tá spôsobovala, že keď sa im nechcelo, tak sa im skrátka nechcelo. A niekedy sa im nechcelo trebárs aj polroka. Občas som bol príčinou zase ja, prečo to nepriznať... príbeh vznikal za pochodu, občas som zablúdil do slepých uličiek.

Čo pre vás znamená slovo autenticita v tvorbe?

Je pre mňa absolútne kľúčová. Nielen tá vonkajšia, ktorú môžete v podobe nehercov vidieť na plátne, ale predovšetkým tá vnútorná, ktorú vytyčuje osobná životná skúsenosť. Čím ďalej sa pri tvorbe nachádzam od toho, čo mi je vlastné a prirodzené, tým sa viac stávam priemerným až podpriemerným. Moja originalita, nie je to nič výnimočné, každý ju má, začína a končí tam, kde začína a končí Ja. Zrejme to platí pre všetkých.