Čo je minimálna mzda?

Minimálna mzda je zákonom určený najnižší možný hrubý príjem, ktorý môže zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi za prácu na plný pracovný úväzok, obvykle 40 hodín týždenne (napríklad 8 hodín denne od pondelka do piatka). 

Tento nástroj chráni pracovnú silu pred extrémne nízkym ohodnotením a pomáha zabezpečiť základný životný štandard.

Ako sa určuje minimálna mzda na Slovensku?

Výška minimálnej mzdy na Slovensku sa určuje podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Každoročne prebiehajú rokovania medzi zástupcami zamestnávateľov a odborov, ktoré majú dospieť k dohode o výške minimálnej mzdy. 

Ak sa nedohodnú, výška sa určí automaticky podľa vzorca: 57 % z priemernej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci rok (v prípade roku 2025 teda z priemernej mzdy za rok 2023, ktorú zverejnil Štatistický úrad).

Výška minimálnej mzdy v roku 2025

Od 1. januára 2025 je minimálna mzda na Slovensku stanovená na 816 eur mesačne (brutto) pri plnom pracovnom úväzku so stupňom náročnosti 1. Minimálna hodinová mzda je 4,69 eura.

To znamená medziročný nárast o 66 eur (z predchádzajúcich 750 eur v roku 2024).

Pri vyšších stupňoch náročnosti práce sa mzda zvyšuje podľa koeficientov: 

Dopady zmeny minimálnej mzdy

Keď hovoríme o zmenách minimálnej mzdy, máme na mysli jej zvyšovanie. Úpravy minimálnej mzdy smerom nadol sú veľmi zriedkavé.

Zvyšovanie minimálnej mzdy síce zvyšuje náklady práce zamestnávateľa, na druhej strane však zvyšuje aj príjmy zamestnanca, ktorý ju poberá. Výsledné ekonomické a sociálne dopady zvyšovania minimálnej mzdy sú však komplexné, závisia od situácie v ekonomike a najmä samotnej výšky minimálnej mzdy. 

Príliš vysoká minimálna mzda

V tomto prípade negatíva prevážia nad pozitívami a to aj z pohľadu zamestnancov. Príliš vysoký nárast nákladov práce má za následok znižovanie konkurencieschopnosti firiem a môže viesť k prepúšťaniu, či už kvôli zhoršenej výkonnosti firmy alebo presunu výroby do nákladovo výhodnejšej destinácie. 

Pohoršia si tak firmy, ekonomika a dokonca aj mnohí zamestnanci, ktorí si v takom prípade neužijú benefity vyššej mzdy kvôli strate zamestnania.

Istým pozitívom môže byť, že príliš vysoká minimálna mzda pri jednoduchšej práci stimuluje inovácie a investície do automatizácie, čo môže viesť k zvýšeniu ekonomickej výkonnosti celej krajiny. To je však proces, ktorý vyžaduje čas, a nemusí z neho benefitovať každý.  

Nie každé zvyšovanie minimálnej mzdy je škodlivé

Rozumné zvyšovanie minimálnej mzdy vedie k zlepšovaniu životnej úrovne jej poberateľov aj k zlepšovaniu výkonnosti celej ekonomiky. Ľudia s nižším príjmom totiž smerujú vysoký podiel výdavkov do spotreby a vyššia spotreba stimuluje aj rast ponuky tovarov a služieb. 

Kolesá ekonomiky sa tak „roztáčajú“ a zvyšuje sa hospodárska výkonnosť krajiny, z čoho benefitujú zamestnanci, firmy aj štátna pokladnica.

Rast minimálnej mzdy vs. rast čistého príjmu

Zvýšenie minimálnej mzdy v podmienkach Slovenska neznamená, že sa o rovnaké percento zvýšia aj čisté príjmy jej poberateľa. 

Výška nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá znižuje daňový základ a teda celkovú zaplatenú daň z príjmu, sa totiž odvíja od výšky životného minima – a to obvykle rastie pomalším tempom ako minimálna mzda. To znamená, že efektívne daňové zaťaženie jednotlivca sa zvyšuje a tým pádom mu ukrajuje z nárastu čistej mzdy.

Zvyšovanie minimálnej mzdy sa tak dá za určitých podmienok považovať aj za formu „konsolidačného“ opatrenia, ktoré zvyšuje príjmy do štátnej pokladnice.