Nárok na dovolenku v roku 2026: Kedy vzniká a koľko dní voľna máte

Kto a za akých podmienok má nárok na dovolenku?

Nárok zamestnanca na dovolenku sa neviaže len na vek, ale aj na povolanie, počet odpracovaných dní či pracovný pomer.  

Nárok na dovolenku máte, ak:

• pracujete na trvalý pracovný pomer,
• máte plný alebo čiastočný úväzok,
• spĺňate zákonom stanovený počet odpracovaných dní.

Nárok na dovolenku nemáte, ak:

• pracujete na niektorú z dohôd mimo pracovného pomeru, napríklad:
  • dohoda o vykonaní práce,
  • dohoda o brigádnickej práci študentov,
  • dohoda o pracovnej činnosti.

Tieto formy práce majú nižší pracovný fond a výkon práce je flexibilný podľa dohody so zamestnávateľom, preto sa na ne nárok na dovolenku nevzťahuje.

Na koľko dní mám nárok na dovolenku? 

Zákonník práce určuje základnú výmeru dovolenky podľa veku, podľa toho, či sa trvale staráte o dieťa, alebo či ste pedagogický zamestnanec, či výskumný pracovník. 

Na 4 týždne (20 pracovných dní) dovolenky máte nárok, ak: 

• ste ešte nedosiahli vek 33 rokov,
• sa nestaráte o dieťa do 18 rokov,
• nie ste  pedagogický zamestnanec či výskumný pracovník.

Na 5 týždňov (25 pracovných dní) dovolenky máte nárok, ak: 

• ste dovŕšili vek 33 rokov, 
• trvale sa staráte o dieťa do 18 rokov (aj v prípade, že ešte 33 rokov nemáte).

Zamestnancom, ktorý sa trvalo stará o neplnoleté dieťa, ste aj v prípade, ak ho máte zverené do striedavej alebo náhradnej starostlivosti. Nárok si musíte u zamestnávateľa uplatniť písomne. Pokiaľ tak spravíte v priebehu kalendárneho roka, máte nárok na 4 týždne plus pomernú časť z piateho týždňa. 

Získajte vstupy do VIP letiskových salónikov

Plánujete dovolenku v zahraničí? Spríjemnite si čakanie na odlet v letiskovom salóniku.

Zistiť viac

Na 8 týždňov (40 pracovných dní) dovolenky máte nárok, ak: 

• ste pedagogický či odborný zamestnanec podľa osobitného predpisu,
• ste vysokoškolský učiteľ,
• ste výskumný alebo umelecký pracovník (štátnej aj súkromnej vysokej školy),
• vykonávate výskumno-pedagogickú, výskumnú, vedeckú či vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie, štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, ktorá uskutočňuje výskum zriadený ústredným orgánom štátnej správy.

Je pre vás zložité vyrátať si, na koľko dní dovolenky máte nárok? Kalkulačka výpočtu dovolenky to spraví za vás. 

Na akú dovolenku mám ako zamestnanec nárok podľa Zákonníka práce? 

Nárok zamestnanca na dovolenku je jednou zo základných podmienok zamestnávania. 

Zákonník práce nárok na dovolenku definuje presne a rozlišuje tri základné typy:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
• dovolenku za odpracované dni,
• dodatkovú dovolenku.

Príklad na vypočítanie pomernej časti dovolenky: 

32-ročná bezdetná Olívia nastúpila do zamestnania 1. januára a pracovný pomer ukončila 31. mája.

Odpracovala viac ako 60 dní, preto jej podľa pravidiel, ktoré stanovuje Zákonník práce pre nárok na dovolenku, patrí pomerná časť:

5 / 12 × 20 dní = približne 8,5 dňa dovolenky

Ak následne nastúpi do nového zamestnania 1. septembra a do konca roka opäť odpracuje aspoň 60 dní, vzniká jej ďalší nárok:

4 / 12 × 20 dní = približne 6,5 dňa dovolenky

Dovolenka za odpracované dni 

Týka sa tých ľudí, ktorí ešte nemajú nárok na celú dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť. Tento prípad nastáva vtedy, keď váš pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní. V tomto prípade máte nárok na dovolenku za každých 21 odpracovaných dní, a to v dĺžke jednej dvanástiny zo základnej výmery dovolenky v príslušnom kalendárnom roku.

Počítanie vám uľahčí kalkulačka na výpočet pomernej časti dovolenky. 

Dodatková dovolenka

Podľa toho, ako Zákonník práce upravuje nárok na dovolenku, máte na dodatkovú dovolenku nárok v rozsahu 1 týždňa, ak vykonávate práce:

• pod zemou,
• pri ťažbe nerastov,
• pri razení tunelov a štôlní,
• alebo iné zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce.

Ak takúto prácu vykonávate len časť kalendárneho roka, nárok sa vám kráti.

Za každých 21 odpracovaných dní vám patrí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Na rozdiel od základnej dovolenky platí, že za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy – je potrebné ju vyčerpať.

Mám nárok na dovolenku v skúšobnej dobe?

Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Bez ohľadu na to, či skúšobná doba je a koľko trvá, máte nárok na dovolenku za rovnakých podmienok. 

Nárok na dovolenku po nástupe do zamestnania

Po nástupe do nového zamestnania sa nárok na dovolenku počíta postupne. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. Za každý celý kalendárny mesiac budete mať nárok na jednu dvanástinu z celoročnej dovolenky. 

V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za taký deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Bez ohľadu na to, čo hovorí zákon, sa stáva, že zamestnávateľ umožní aj novému zamestnancovi čerpať viac dní dovolenky, než na koľko má nárok. Robí tak v prípade, že je predpoklad, že si ju uňho zamestnanec „odpracuje“, a to buď do konca roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru. 

Mám nárok na dovolenku počas obdobia práceneschopnosti?

Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. V prípade, že ste mali pracovný úraz alebo ste ochoreli chorobou z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, sa vám podľa Zákonníka práce dovolenka nekráti. 

Kedy sa dovolenka počas PN nekráti

Ak ste práceneschopný z dôvodu:

• pracovného úrazu, alebo
• choroby z povolania,

za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa vám nekráti.

V takom prípade máte nárok na plnú výmeru dovolenky, aj keď ste nepracovali dlhšie obdobie.

Napríklad:

Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra práceneschopný. Za úraz podľa zistení polície a inšpektorátu práce zodpovedá zamestnávateľ. A hoci sa Jozef liečil, a teda nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekráti. Má nárok na jej plnú výmeru.

Lenže, ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, dovolenka sa vám môže krátiť.

Krátenie dovolenky počas PN

Ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, dochádza ku kráteniu dovolenky počas PN.

Podľa Zákonníka práce platí:

• za prvých 100 zameškaných pracovných dní sa dovolenka kráti o 1/12 ročného nároku,
• za každých ďalších 21 dní sa kráti o ďalšiu 1/12.

Tieto pravidlá sa uplatňujú najmä pri krátení dovolenky pri dlhodobej PN.

Napríklad: 

25-ročná Erika odpracovala v roku 2026 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Lenže bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie. Erika má teda v roku 2026 nárok na 18,5 dňa dovolenky. 

Výpočet krátenia dovolenky v prípade dlhodobej PN

Nasledujúci prehľad vám uľahčí výpočet krátenia dovolenky počas PN.

Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Podľa toho sa kráti takto:

Špecifické prípady: 

odpracovaných 42 – 59 dní → krátenie o 10/12, 

odpracovaných 21 – 41 dní → krátenie o 11/12, 

odpracovaných menej ako 21 dní → nárok na dovolenku nevzniká. 

Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku. Z predošlého prehľadu si môžete všimnúť, že rozdiel pri krátení dovolenky v prípade odpracovaných 59 a 60 dní je obrovský. Predstavuje až 7/12 ročného nároku.

Ako dlho môžem byť PN?

Podľa zákona sa nemocenská dávka vypláca po dobu maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. PN môže trvať aj viac ako rok, no po uplynutí tejto doby už zamestnanec nemá nárok na nemocenskú dávku.

Má zamestnanec nárok na platenú PN, ak bol predtým dlhodobo PN?

Po 52 týždňoch pracovnej neschopnosti nárok na nemocenskú dávku zamestnancovi zaniká. Aby opäť vznikol nárok na vyplácanie nemocenského plných 52 týždňov, musí zamestnanec odpracovať aspoň 26 týždňov.

Mám nárok na dovolenku, keď som na materskej, otcovskej či rodičovskej?

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa má každá matka nárok na materskú dovolenku v trvaní 34 týždňov. V prípade osamelých žien je to 37 týždňov a u tých, ktoré porodili dve a viac detí, trvá 43 týždňov.

Na tzv. otcovskú dovolenku, môže nastúpiť aj muž, ak preberá starostlivosť o dieťa. Môže na ňu nastúpiť 6 týždňov od pôrodu. Muž počas tohto obdobia poberá otcovské. 

Čo sa ale počas tohto obdobia deje s riadnou dovolenkou zamestnanca? Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Vzhľadom na to, že sa trvalo staráte o dieťa, je to 5 týždňov, a to bez ohľadu na vek či na to, koľko dní ste v danom roku odpracovali.  

Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá. Do odpracovanej doby sa nezapočítava, a preto vám môže zamestnávateľ počas rodičovskej dovolenky nárok na riadnu dovolenku krátiť:

• za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu, 
• za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu.

Tip: Čaká vás materská dovolenka?

Prečítajte si ďalšie užitočné tipy a rady.

Zistiť viac 

Môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky?

Áno, zamestnávateľ môže určiť čerpanie dovolenky, ale musí pri tom dodržať zákonné pravidlá a prihliadať aj na zamestnanca.

Čerpanie dovolenky upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), podľa ktorého čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho či jej záujmy, ale aj úlohy a potreby spoločnosti. Má to však svoje pravidlá, zamestnávateľ nemôže určiť čerpanie dovolenky „len tak“. 

V prvom rade to znamená, že ak nárok na dovolenku máte, musí vám zamestnávateľ určiť či umožniť jej čerpanie v danom v kalendárnom roku. Ak vám dovolenku určuje po častiach, a nedohodnete sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne. Zamestnávateľ vám musí čerpanie dovolenky oznámiť aspoň 14 dní vopred.

Spoločnosť, kde pracujete, môže mať z prevádzkových dôvodov aj tzv. hromadnú dovolenku. 

V praxi to nefunguje všade rovnako. Niektoré firmy majú pravidlá nastavené striktne, inde funguje väčšia flexibilita a zamestnanci si dovolenku plánujú sami. Konkrétne podmienky, ako napríklad kedy si môžete dovolenku zobrať alebo koľko dní vopred ju treba nahlásiť, si určuje zamestnávateľ vo svojich interných pravidlách.

Môže ma zamestnávateľ odvolať z dovolenky?

Zamestnávateľ vám skutočne dovolenku zrušiť môže, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd. Pozor si ale dajte na to, že dovolenka musí byť preukázateľne schválená, že vám „šéf sľúbil, že môžete ísť“, nestačí. 

Mám nárok na dovolenku pri výpovedi? 

V prípade skončenia pracovného pomeru, či už výpoveďou zo strany zamestnanca, alebo zamestnávateľa, máte dve možnosti:

• dovolenku si vyčerpáte do skončenia výpovednej lehoty, 
• nevyčerpanú dovolenku vám zamestnávateľ musí preplatiť, v prípade, že neumožní jej čerpanie. 

Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Pokiaľ pracovný pomer prerušíte v priebehu kalendárneho roka, budete mať nárok na dovolenku iba za obdobie, počas ktorého váš pracovný pomer u daného zamestnávateľa trval. 

Pripomíname, že zamestnanec, ktorý pracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite po dobu celého kalendárneho roka.

Ak ste odpracovali menej ako 60 dní, získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku za každých 21 odpracovaných dní. 

Keď vyčerpáte viac dní dovolenky, než na koľko ste mali nárok, hrozí vám, že po ukončení pracovného pomeru budete musieť zamestnávateľovi vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za túto dovolenku. 

Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Tá sa vypočíta ako priemerný hodinový zárobok x počet dní dovolenky x počet pracovných hodín.

Čo ak nedám výpoveď presne ku koncu mesiaca?

Povedzme, že v roku 2026 odpracujete pre zamestnávateľa presne šesť a pol mesiaca. Máte nárok na dovolenku aj za pol mesiaca?

Bohužiaľ, nie. Podľa Zákonníka práce máte nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru. (Ak odpracujete menej ako 60 dní, vaša dovolenka sa bude vypočítavať za každých 21 odpracovaných dní.) 

Vaša pomerná časť dovolenky sa teda vypočíta ako 6 mesiacov trvania pracovného pomeru / 12 mesiacov roka x celková výmera dovolenky podľa vášho veku (napríklad 20 dní).

Môže zamestnanec pri výpovedi čerpať aj pol dňa dovolenky?

Áno, je to možné. Dovolenka sa zásadne čerpá minimálne po celých dňoch, avšak pri určení pomernej časti dovolenky môže vzniknúť nárok na pol dňa dovolenky a zamestnávateľ môže určiť aj čerpanie dovolenky pol dňa.

Vo všeobecnosti Zákonník práce čerpanie poldňovej dovolenky nepozná, avšak zamestnávateľ si môže vo vnútornom predpise určiť pravidlá a podmienky čerpania aj pol dňovej dovolenky. 

Mám počas čerpania dovolenky nárok na stravný lístok či príspevok na stravovanie? 

Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Inak to podľa Zákonníka práce nie je pre zamestnávateľa náklad, ktorý si môže odpísať z daní. U zamestnanca je to zase zdaniteľný príjem a z toho by mal zaplatiť daň. 

Môžeme počas dovolenky využiť aj príspevok od zamestnávateľa na rekreáciu?

Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Ten, ktorý zamestnáva menej ľudí, ho za rovnakých podmienok poskytnúť môže, ale nemusí.

Na príspevok majú nárok nielen zamestnanci, ale aj hasiči, policajti, vojaci, ZVJS, osoby v štátnej službe alebo spadajúce pod zákon o výkone prác vo verejnom záujme.

Ak ste zamestnanec, musíte oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Máte naň nárok v prípade, že váš pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite 24 mesiacov.

Za kalendárny rok môžete požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Na príspevok nemáte nárok v prípade práce na dohodu. 

Z rekreačného príspevku si môžete uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča manžela či manželky. Ale pozor – za rodiča sa počíta len ten, kto je uvedený vo vašom rodnom liste. 

Často kladené otázky:

Môžem si dovolenku vyčerpať aj naraz?

Áno, dovolenku si môžete vyčerpať aj naraz, ak sa na tom dohodnete so zamestnávateľom. V praxi to však závisí od prevádzky firmy a jej potrieb.

Musím si dovolenku vyčerpať v tom istom roku?

Vo všeobecnosti áno. Ak si ju nevyčerpáte, prenáša sa do nasledujúceho roka. Zamestnávateľ by vám ju mal umožniť vyčerpať najneskôr do konca ďalšieho kalendárneho roka.

Môžem si dovolenku naplánovať sám?

Dovolenku si môžete navrhnúť, ale jej čerpanie schvaľuje zamestnávateľ. Ten zároveň prihliada aj na potreby firmy.

Čo ak ochoriem počas dovolenky?

Ak počas dovolenky ochoriete a máte potvrdenú PN, dni dovolenky sa vám prerušia a môžete si ich vyčerpať neskôr.

Môžem si dovolenku preniesť k novému zamestnávateľovi?

Nie. Dovolenka je viazaná na konkrétneho zamestnávateľa. Pri zmene práce si môžete nevyčerpanú dovolenku vybrať alebo vám ju musí zamestnávateľ preplatiť.