Bankový odvod - časť 2: Aký bude mať dopad na klienta a správanie akcionárov

Mária Mahútová | Tatra banka a.s. Autor: Mária Mahútová, Tatra banka a.s. | 27.02.2020 | 5 min. čítania

Bankový odvod - časť 2: Aký bude mať dopad na klienta a správanie akcionárov

Pokračovanie rozhovoru s ekonomickými analytikmi Róbertom Pregom a Tiborom Lörinczom o aktuálnej situácii a o tom, aký dopad bude mať nová výška bankovej dane v budúcnosti.

 

Ako je to v iných krajinách, kde bol zavedený bankový odvod. Platí stále?

Róbert Prega:
V rámci Európskej únie (EÚ) nájdeme mnoho príkladov krajín, ktoré bankový odvod nikdy nemali, napr. Česká republika. Napriek podobnosti so slovenskou ekonomikou, je jej bankový trh pomerne odlišný a to najmä vďaka nášmu členstvu v eurozóne, kde sme negatívne ovplyvňovaní zápornými úrokovými sadzbami a tiež absenciou veľkej časti výnosov z devízových operácií, ktoré pôsobia negatívne na zisk. Už tento fakt zvýhodňuje český bankový trh, nehovoriac o absencii bankovej dani, ktorú máme u nás najvyššiu.

Ďalej sú krajiny, ktoré bankovú daň zaviedli po nás a stále ju majú, ale výška, ktorú banky zaplatia je relatívne k svojej veľkosti nižšia ako na Slovensku a sú krajiny, kde bankovú daň mali, ale už bola zrušená ako napríklad v Rakúsku. Alebo v niektorých krajinách sa pretavila banková daň do príspevkov do tzv. jednotného rezolučného fondu, čo je ďalšou novinkou - banky okrem odvodov do fondu ochrany vkladov platia pravidelné príspevky do rezolučného fondu.

Tibor Lörincz:
Daň v podobnej výške majú Poľsko a Rumunsko, platí sa ale z menšej časti súvahy. V Rakúsku sa platila z rovnakej časti súvahy, ale vo výrazne nižšej výške - okolo 0,1 %. V ostatných krajinách je banková daň aj nižšia, aj sa platí z menšieho objemu.

Existuje krajina, kde sa aktuálne prehodnocoval bankový odvod tak, ako na Slovensku?

Róbert Prega:
Rumunsko je najnovší príklad, kedy sa daň zaviedla v minulom roku, ale neviem o žiadnej krajine, kde by bola banková daň od tohto roku zvýšená.

Slovenská banková asociácia vo svojom vyjadrení uviedla, že „takto nastavený bankový odvod je hazardovaním s finančnou stabilitou slovenskej ekonomiky,“ čo to znamená pre bežného človeka?

Tibor Lörincz:
Pre bežného človeka to v zásade neznamená nič. Skôr to bude mať dopad na bežného podnikateľa, keďže banky budú nútené prehodnotiť ako budú poskytovať svoje služby. Môže sa výrazne znížiť ponuka úverov, ktoré budú môcť pre svoje podnikanie získať. Môže sa to prejaviť najmä u malých a stredných podnikateľov. Ťažko predpokladať, čo banky spravia no jedno je isté: nemôže sa stať, že nespravia nič, lebo bankový sektor nebude môcť ďalej fungovať tak, ako tomu bolo doteraz pri takejto bankovej dani. Proste to nevychádza.

Róbert Prega:
Zisk bánk je kľúčovým zdrojom zvyšovania kapitálu bánk. To je základným atribútom stability bankového sektora. Banky na to, aby poskytli viac úverov v nasledujúcom roku, musia mať vyšší kapitál. Ak ich ziskovosť nie je dostatočná na to, aby navýšili kapitál adekvátne k rastu dopytu po úveroch, tak tie úvery poskytnúť nemôžu a to je stav, ktorý nám reálne hrozí, že banky nezarobia dostatok na to, aby mohli daný objem úverov poskytnúť.

Tibor Lörincz:
Keď sa rozprávame o ziskovosti bánk, je dôležité uviesť, že tá nie je rovnaká ako ziskovosť iných firiem. Pri iných firmách je požiadavkou na kapitál v zákonnom predpise nejaké minimálne imanie, ktoré musí firma (akciová spoločnosť, s.r.o.) mať. Aké je ostatné financovanie firiem, to štát nezaujíma. Banky však musia mať určité percento zo svojej súvahy vlastné imanie. Na to, aby mohli poskytovať viac úverov, musia vlastné imanie zvyšovať. Teda zisk nie je o tom, že ho celý dostane akcionár. Ten najskôr musí niečo nechať banke na to, aby mohla zabezpečiť rast ďalších úverov a až z toho zvyšku môže rozmýšľať nad tým, či si niečo z toho vyplatí ako dividendu alebo nie. To je hlavný rozdiel oproti iným firmám.

Tibor Lörincz: "Dopad zvýšenia bankového odvodu pocítia skôr podnikatelia. Môže sa výrazne znížiť ponuka úverov, ktoré budú môcť pre svoje podnikanie získať."

Môže sa to odzrkadliť aj na záujme zahraničných akcionárov rozvíjať bankový biznis na Slovensku?

Róbert Prega:
Hlavní akcionári bánk sú medzinárodné finančné skupiny, kde majú investície v mnohých krajinách a súčasne pre nich ako materské spoločnosti je kapitál vzácny statok, nemajú ho na rozdávanie. O to viac sa musia veľmi efektívne pozerať na jeho prerozdelenie. Keď sú veľké rozdiely, ako dokážu jednotlivé trhy zhodnocovať svoj kapitál, je prirodzené, že ho môžu presúvať.

Tibor Lörincz:
Nalejme si čistého vína. Každý podnikateľ rozmýšľa nad ziskom. Keď sa bavíme o veľkých bankách - Slovenskej sporiteľni, VÚB, Tatra banke, tak začínajú rok s mínus 50-60 miliónov. Je samozrejmé, že sa zamýšľajú nad tým, čo ďalej.

Za akých podmienok by bol odvod akceptovateľný?

Tibor Lörincz:
V súčasnej konkurencii na slovenskom bankovom trhu je ideálny bankový odvod nula. Každý, kto si bral v posledných 4 rokoch hypotéku vie, že konkurenčný boj je ostrý. Klient si vie za výborných podmienok vziať úver a na slovenskom bankovom trhu nie je banka, ktorá by vedela odolať tomuto konkurenčnému boju. Ceny sú nastavené konkurenčne, klienti dostávajú dobré produkty za dobré peniaze. Toto je sektor kde trh funguje, ceny sú nastavené trhovo konkurenčne, nevidím dôvod, prečo by tu mal byť nejaký extra poplatok za pôsobenie na tomto trhu.

Róbert Prega:
Dopad bankového odvodu dnes klient ešte nepocíti, ani o rok či o dva, ale až o 5-6 rokov. Teda môžeme hovoriť o tom, že v roku 2025 bude konkurencia na bankovom trhu menšia a budú mať horšie produkty za horšie ceny, než by mali bez bankového odvodu. Bude menší výber produktov, menej inovácií, menej a zároveň drahšie služby. Kvalita a kvantita bankového trhu sa zníži. Neriešili sme tu však, aké obdobie čaká Slovensko v najbližších rokoch. Ak by nastala recesia, dopady na sektor, ktoré sme spomenuli by boli výraznejšie.

Tibor Lörincz
Posledné roky boli pre bankový sektor najlepšie v histórii a v tomto čase sa sektor nachádza v lepšej polovici odporúčania regulátora na ziskovosť (6-10 %). Kedy inokedy by tam mal byť? Toto boli najlepšie roky, to sa už tak skoro pre bankový sektor nezopakuje.

  • Tím ekonomických analytikov Tatra banky tento rok získal v roku 2019 ocenenie od spoločnosti Consensus Economics za najpresnejšie prognózy HDP a inflácie.
  • Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru o bankovom odvode s ekonomickými analytikmi Tatra banky.
www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/bankovy-odvod-2-aky-bude-mat-dopad-klienta-spravanie-akcionarov/