Zamestnávanie živnostníkov: Práca na živnosť vs. TPP

| 21.01.2026 | 5 min. čítania

Ak potrebujete nové posily do firmy, môžete v niektorých prípadoch zvažovať aj spoluprácu so živnostníkmi. V článku sa pozrieme na to, čo je práca na živnosť a aké výhody či nevýhody prináša firme aj samotnému živnostníkovi. Dozviete sa tiež, kedy môže byť takýto model fungovania nelegálny.

Práca na živnosť

Daňovo-odvodové zaťaženie zamestnávania na Slovensku je značne vysoké a ak nazrieme do prieskumov, vidíme, že tento problém je dlhodobo považovaný za jednu z najväčších prekážok v podnikaní. 

Ukážme si to na ilustračnom príklade: 

Pri hrubej mzde 1 500 eur zaplatí zamestnávateľ na odvodoch ďalších 543 eur. Celková cena práce je tak 2 403 eur, plus ďalšie povinné benefity zamestnávateľa, akými sú príspevok na stravovanie, do sociálneho fondu, preplácanie PN-ky, minimálne 4 týždne dovolenky, pri väčších zamestnávateľoch tiež príspevok na rekreáciu či na športovú činnosť dieťaťa atď. 

Odvody a daň zo svojej mzdy platí aj samotný zamestnanec. Z jeho hrubej mzdy vo výške 1 500 eur mu tak v roku 2026 zostane v čistom (pri uplatnení nezdaniteľnej časti) približne 1 134 eur. Čistú mzdu či cenu práce si ľahko vypočítate v mzdovej kalkulačke.

 

Nie je preto žiadnym prekvapením, že ak podnikateľ hľadá nových ľudí do svojej firmy, uvažuje nad tým, ako by svoje náklady na zamestnávanie mohol čo najviac znížiť.

Zároveň, ak zamestnanec dostane ponuku, že má možnosť zarobiť viac, ak sa rozhodne pracovať na živnosť (ako dodávateľ služieb, nie ako zamestnanec), taktiež bude nad touto alternatívou uvažovať. 

Nie vždy je však práca na živnosť legálne možná. Ak ponúkaná práca spĺňa znaky závislej práce, musí byť uzatvorená na jej vykonávanie pracovná zmluva, príp. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. V opačnom prípade sa obe strany vystavujú riziku pokuty za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. 

Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. 

Čo je švarc systém?

Model zastierania pracovného pomeru prácou na živnosť sa nazýva „švarc systém“. Pomenovanie dostal po vynaliezavom českom podnikateľovi Miroslavovi Švarcovi, ktorý po Nežnej revolúcii začal podnikať a pracovno-právne vzťahy zamestnancov nahrádzal prácou na živnosť. Tým firme odbudli náklady na odvody, zároveň sa znížila administratíva súvisiaca so zamestnávaním. Keďže ľudia „na faktúru“ dostávali vyššiu odmenu, boli spokojné obe strany. Jediným nespokojným bol štát, ktorý prichádzal o príjmy z odvodov, preto tento systém o niekoľko rokov zakázal.

Nahrádzanie pracovného pomeru živnosťou je zakázané aj v súčasnosti, a to nielen v susednom Česku, ale aj u nás.

O čo teda presne ide v prípade nelegálneho „švarc systému“? Ide o model, keď:

• sa podnikateľ s novým pracovníkom dohodne, že ho nezamestná, ale tento „zamestnanec“ si založí živnosť a stane sa dodávateľom firmy,
• živnostník však bude vykonávať činnosti ako klasický zamestnanec (nadriadený vs. podriadený, osobne, podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom) a o podnikanie pôjde len formálne,
• za svoju prácu nebude dostávať mzdu, ale vystaví faktúru, ktorú mu jeho „zamestnávateľ“ zaplatí.

Zásahy štátu a sprísňovanie podmienok pre živnostníkov

Tento fenomén začína byť stále viac pod drobnohľadom štátu a takýchto ľudí označuje za tzv. fiktívnych živnostníkov.

Na Slovensku má odhaľovanie fiktívnych živnostníkov v rukách najmä inšpektorát práce, ktorý vykonáva kontroly priamo na pracoviskách a v prípade porušenia zákona môže uložiť zamestnávateľovi pokutu.

Od 1. januára 2026 ide o zvýšené sumy, a to od 4 000 do 200 000 eur. Pre pracovníka je maximálna pokuta 331 eur. Finančná správa dokáže príjmy živnostníka prekvalifikovať na závislú činnosť a vyrubiť nedoplatok na dani a Sociálna poisťovňa môže po rozhodnutí inšpektorátu práce žiadať doplatenie odvodov. 

Hoci inšpektoráty práce v roku 2023 vykonali vyše 18-tisíc kontrol, odhalili najmä prácu bez zmluvy či nelegálne zamestnávanie cudzincov a samotných fiktívnych živností len minimum – konkrétne u 12 zamestnávateľov 16 osôb, čo tvorí menej ako dve percentá zistených prípadov. V porovnaní s Českom, kde sa švarc systému venujú intenzívnejšie a odhaľujú násobne viac prípadov, slovenská prax ukazuje, že kontroly fiktívnych živnostníkov sú zatiaľ pomerne slabé.

Napriek tomu analýza Ministerstva financií SR z roku 2024 uvádza, že fiktívnych živnostníkov môže byť na Slovensku v súčasnosti viac ako 100-tisíc. Okrem zvýšenia pokút má zamedziť „zamestnávaniu na živnosť“ aj nové ustanovenie, ktoré bolo schválené v rámci tretieho konsolidačného balíčka. Ide o úpravu definície závislej práce, od ktorej sa očakáva, že zníži mieru jej obchádzania. 

Riziká švarc systému

Švarc systém prináša riziká pre všetky strany – pre pracovníkov, zamestnávateľov aj pre štát. 

• Živnostník prichádza najmä o ochranu Zákonníka práce, môže prichádzať o zákonné benefity či niektoré dávky a v budúcnosti mu môže hroziť nízky dôchodok pre nízke alebo chýbajúce odvody.
• Zamestnávateľ síce ušetrí na odvodoch a mzdovej administratíve, no riskuje vysoké pokuty aj poškodenie reputácie. 
• Z pohľadu ekonomiky švarc systém prináša výpadky príjmov z daní a odvodov v stovkách miliónov eur ročne. Kriví konkurenčné prostredie, keďže poctivé firmy sú znevýhodnené, a zároveň oslabuje najmä zdravotný systém – fiktívni živnostníci čerpajú rovnaké benefity ako zamestnanci, no prispievajú obvykle podstatne menej.

Kedy už nejde o nelegálny švarc systém 

V prípade, že nie sú splnené všetky znaky závislej práce, nielen formálne, ale aj skutočne, je práca na živnosť v poriadku a je možné ju využívať. 

Napríklad, ak prijímate do práce účtovníčku, ktorá bude pracovať vo vašej firme na základe vašich pokynov, bude používať váš počítať a účtovný softvér aj mailovú adresu vašej firmy, v tomto prípade ide o závislú prácu a je potrebné uzatvoriť pracovný pomer (príp. dohodu). 

Ak však ide o účtovníčku, ktorú si najmete ako externého dodávateľa, ktorá pracuje vo svojom mene so svojimi prostriedkami, v tomto prípade by fakturovanie z jej živnosti bolo v poriadku. A pravdepodobne by ste asi neboli jej jediný klient.

Práca na živnosť sa využíva často v stavebníctve, finančníctve alebo pri grafikoch či programátoroch. Práve o prípadoch, kedy je (legálna) možnosť voľby medzi prácou na živnosť a zamestnaním, budeme ďalej v článku hovoriť. 

Zamestnávanie živnostníkov vs. zamestnancov na TPP

Práca na živnosť môže byť výhodná tak pre zamestnávateľa, ako aj pre samotného pracovníka. Najprv sa pozrieme na to, akým spôsobom sa opláca tento typ spolupráce zamestnávateľovi, resp. v tomto prípade odberateľovi služieb.

Výhody zamestnávania živnostníkov

Hlavnou výhodou práce na živnosť u zamestnávateľa je úspora nákladov, a to jednak odvodov platených za zamestnanca (obvykle vo výške 36,2 % z hrubej mzdy), ale aj šetrenie pri ďalších benefitoch, ktoré sú priznávané len zamestnancom, napríklad:

• príspevok na stravovanie, príp. príspevok na rekreáciu, športovú činnosť dieťaťa či príspevky zo sociálneho fondu,
• náhrada mzdy za dovolenku, za dni ošetrení/vyšetrení,
• preplácanie prvých 14 dní pracovnej neschopnosti, 
• vyplácanie odstupného či odchodného pri skončení pracovného pomeru.

 

V neposlednom rade však ide aj o administratívnu úsporu, nakoľko vedenie mzdovej agendy a dodržiavanie zákonov týkajúcich sa zamestnávania predstavuje významnú byrokratickú záťaž. Tá je nahradená spravidla jednou faktúrou mesačne, ktorú živnostník vystaví svojmu odberateľovi.

Práve uvedená úspora vedie zamestnávateľov k tomu, aby v prípade práce na živnosť bola fakturovaná suma vyššia, než by ponúkli zamestnancovi na trvalý pracovný pomer (TPP). 

Za ďalšiu výhodu možno považovať možnosť flexibility a väčšej voľnosti pri podmienkach vzťahu medzi dvoma podnikateľmi v porovnaní so vzťahom zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý je pomerne striktne upravený Zákonníkom práce. Príkladom je výpovedná lehota, ktorá je v Zákonníku práce presne stanovená, kým vo vzťahu firmy a živnostníka je výlučne vecou dohody medzi zmluvnými stranami.

Práca na živnosť vs. TPP: výhody a nevýhody

Práca na živnosť vs. TPP - výhody

Prečo je práca na živnosť atraktívna aj pre pracovníka? Hlavnou výhodou je finančné hľadisko. Na faktúru je obvykle možné vypýtať si viac, ako by bola hrubá mzda zamestnanca. Suma závisí od toho, ako sa živnostník so svojím odberateľom dohodnú a čo všetko v odmene zohľadnia.

Tip pre vás:

Získajte balík benefitov a podporte váš biznis

K novému podnikateľskému účtu vám pribalíme balík benefitov. Využite zľavy na fakturačný softvér, tvorbu webovej stránky a na mnohé ďalšie služby overených odborníkov.

Zistiť viac

 

Okrem toho si živnostník môže uplatniť paušálne výdavky, a to až vo výške 60 % z príjmov, plus zaplatené odvody, teda daň z príjmov platí z oveľa nižšieho daňového základu, ako ich platí zamestnanec na TPP. Navyše, ak sú príjmy zo živnosti nižšie ako 100 000 eur ročne, uplatní sa sadzba dane len vo výške 15 %, oproti klasickým 19 % u zamestnanca (príp. až 25 % a od roku 2026 aj 30 % a 35 % pri vyššom základe dane).

Ak si založíte živnosť, v určitom období na začiatku podnikania neplatíte žiadne odvody do Sociálnej poisťovne.

Od roku 2026 platí, že povinnosť platiť sociálne odvody vznikne od prvého dňa 6. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Napríklad, ak začnete prevádzkovať živnosť v januári 2026, platiť sociálne odvody začnete 1. júla 2026 (zatiaľ len v zníženej výške, nie klasické „minimálne“).

Môžeme však povedať, že úplne na začiatku podnikania platíte iba zdravotné odvody, ktoré sú pre rok 2026 v minimálnej výške 121,92 eur mesačne. Dajte si však pozor, ak vyfakturujete príliš veľa, minimálne odvody postačovať nebudú a v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia vám vyjde nedoplatok. Prepočítajte si to preto vopred.

Všeobecne však platí, že ak máte vyššiu odmenu na živnosť ako hrubú mzdu (cenu práce) na TPP, nižšiu daň z príjmov a nižšie odvody, môžete tak v čistom zarobiť oveľa viac.

Práca na živnosť vs. TPP - nevýhody 

Pre živnostníka má však práca na živnosť aj nevýhody, a to najmä tieto:

• administratíva a odvody – potreba založenia živnosti, živnostník si musí sám platiť odvody a riešiť dane,

• nestabilný príjem – nie je garancia pravidelnej mzdy, príjem závisí od fakturácie,

• PN, materstvo, dôchodok – obmedzené alebo žiadne nemocenské dávky, nízky dôchodok, ak živnostník neplatí alebo platí len nízke odvody do Sociálnej poisťovne.

Uvádzame aj ďalšie možné nevýhody, avšak v týchto prípadoch závisí predovšetkým na dohodnutých zmluvných podmienkach medzi obchodnými partnermi, nakoľko je možné ich v zmluve upraviť, prípadne kompenzovať vyššou odmenou:

• možná absencia zamestnaneckých benefitov – napríklad príspevok na stravovanie či rekreáciu, dovolenka,
• výpovedná lehota a ukončenie spolupráce – chýba zákonná ochrana, spoluprácu môže obchodný partner v extrémnom prípade ukončiť zo dňa na deň,
• zodpovednosť za škodu – živnostník nesie plnú zodpovednosť, kým zamestnanci majú zo zákona limitovanú výšku náhrady,
• pokuty a sankcie v zmluvách – môžu byť nastavené prísnejšie ako v pracovnom práve.

 

Opäť je však dôležité pripomenúť, že v prípade, ak práca napĺňa znaky závislej práce, otázka rozhodovania sa medzi zamestnaním a práce na živnosť nie je namieste. 

Kedy zarobíte viac? Živnosť vs. trvalý pracovný pomer

Porovnajme si teraz novú živnosť a trvalý pracovný pomer na konkrétnom ilustratívnom prípade v roku 2026. Firma ponúka zamestnancovi 2 000 eur v hrubom na TPP, pričom na živnosť by mesačná odmena bola vo výške 2 724 eur (suma je navýšená len o odvody zamestnávateľa).

V prípade živnostníka uvažujeme v dvoch alternatívach, kedy ešte odvody do Sociálnej poisťovne neplatí, teda prvých cca 6 mesiacov po začatí podnikania (a platí iba minimálne zdravotné odvody) a keď už okrem zdravotných odvodov platí aj povinné minimálne sociálne odvody.

Termín, kedy začne platiť riadne sociálne odvody, závisí od začiatku podnikania, od výšky dosiahnutých príjmov aj od skutočnosti, či si odložil termín na podanie daňového priznania. V tomto „medziobdobí“ by však platil do Sociálnej poisťovne v roku 2026 tzv. mikroodvody vo výške 131,34 eur.

Zároveň sa môže stať, že vzhľadom na vyššie príjmy už bude musieť do Sociálnej poisťovne po skončení tohto obdobia platiť viac, ako je minimum, resp. neskôr aj do zdravotnej poisťovne. V oboch prípadoch si živnostník uplatní paušálne výdavky.

Koľko by mesačne v čistom zarobil zamestnanec a koľko živnostník?

Pre zamestnávateľa ide v oboch prípadoch o tú istú výšku nákladov vo firme, a to vo výške 2 724 eur.

Pre zamestnanca sa ale výška čistej sumy značne líši. V prípade pracovného pomeru získa zamestnanec v roku 2026 v čistom 1 481,19 eura. Pri fakturovanej sume 2 724 eur je najvýhodnejšie práve obdobie, kedy ešte živnostník odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. Mesačne by mu tak ostávalo v čistom až 2 531,51 eura. To je oproti porovnávanej čistej mzde rozdiel o 1 050,32 eura. 

Ak už by sa živnostníka týkalo aj platenie sociálnych odvodov (ktoré však môžu byť v tom čase aj o čosi vyššie ako minimálne a mohol by vzniknúť aj nedoplatok na zdravotnom poistení), daň z príjmov by platil nižšiu a odmena v čistom v prepočte na mesiac by bola vo výške 2 273,87 eura, čo je stále o 792,68 eura navyše oproti pracovnému pomeru.

Ide však o ilustratívny prepočet – vašu situáciu si preto preverte s presnými termínmi začatia podnikania s odborníkom. Zároveň sa daňovo-odvodové povinnosti neustále menia, preto nie je možné s istotou povedať, čo bude o rok či dva. Zvážiť však treba, samozrejme, aj ďalšie faktory a nevýhody, o ktorých píšeme v článku vyššie.

Zmluva medzi „zamestnávateľom“ a živnostníkom

V prípade, že zamestnanec a zamestnávateľ nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu a na ich právny vzťah sa nevzťahuje Zákonník práce, ide o obchodnoprávny vzťah, v ktorom vystupuje jeden ako dodávateľ a druhý ako odberateľ či objednávateľ. Dôležité pre oboch je mať uzatvorenú kvalitnú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorá by upravovala podmienky spolupráce, hoci zákon písomnú formu zmluvy nevyžaduje a možné je fungovať aj na systéme objednávok. Mať však dohodnuté podmienky písomne, čierne na bielom, je najistejšie.

Pri úprave zmluvného vzťahu je potrebné vychádzať zo skutočného stavu a vyhotoviť zmluvu tak, aby zodpovedala realite a zároveň z nej bolo jasné, že nejde o nahrádzanie pracovného pomeru živnosťou. 

Ak ide o (legálny) obchodný vzťah, je vhodné myslieť na to, aby dodávateľ mohol daný projekt stihnúť zrealizovať v dohodnutom časovom rozsahu, aj keď odíde na dovolenku alebo bude napríklad práceneschopný (tieto pojmy totiž pozná iba Zákonník práce, nie Obchodný zákonník).

V opačnom prípade bude zodpovedať za omeškanie, prípadne aj za škodu, ktorá môže vzniknúť na strane objednávateľa. Takáto obchodnoprávna zodpovednosť je totiž prísnejšia ako zodpovednosť zamestnanca podľa Zákonníka práce.  

Obchodná zmluva by mala dostatočne zohľadniť aj odmenu pre dodávateľa, aby si dodávateľ mohol riadne zaplatiť odvody, kúpiť stravu či vykryť stratu odmeny počas dovolenky a pod. V opačnom prípade môže dodávateľ nakoniec ťahať za kratší koniec.

Práca na živnosť vs. TPP – zhrnutie 

Živnosť sa spravidla oplatí ľuďom, ktorí skutočne podnikajú – majú viac klientov, vedia si sami organizovať čas a nesú podnikateľské riziko.

Naopak, ak človek pracuje výhradne pre jedného odberateľa, pod jeho vedením a v jeho mene, je bezpečnejšie (a častokrát zo zákona povinné) uzatvoriť pracovný pomer. Ten prináša väčšiu sociálnu ochranu a menšie právne riziká, kým živnosť môže priniesť väčšiu flexibilitu a vyšší čistý príjem, ale aj viac zodpovednosti.

Výber medzi TPP a živnosťou by tak mal vychádzať z reálnej povahy práce, nielen z krátkodobej snahy ušetriť na odvodoch.

 

Tento článok bol pripravený v spolupráci s odborným portálom Podnikajte.sk.    

Naspäť