1. Business
  2. /
  3. Navigácia podnikateľa
  4. /
  5. Zamestnávanie živnostníkov: Práca na živnosť vs. TPP

Zamestnávanie živnostníkov: Práca na živnosť vs. TPP

| 25.04.2023 | 5 min. čítania

praca na zivnost

Ak potrebujete nové posily do firmy, môžete v niektorých prípadoch zvažovať aj spoluprácu so živnostníkmi. V článku sa pozrieme na to, čo je práca na živnosť a aké výhody či nevýhody prináša firme aj samotnému živnostníkovi. Dozviete sa tiež, kedy môže byť takýto model fungovania nelegálny.

Práca na živnosť

Daňovo-odvodové zaťaženie zamestnávania na Slovensku je značne vysoké a ak nazrieme do prieskumov, vidíme, že tento problém je dlhodobo považovaný za jednu z najväčších prekážok v podnikaní. 

Ukážme si to na ilustračnom príklade: 

Pri hrubej mzde 1 000 eur zaplatí zamestnávateľ na odvodoch ďalších 352 eur. Celková cena práce je tak 1 352 eur. A to sme ešte nezarátali rôzne povinné benefity zamestnávateľa, akými sú príspevok na stravovanie, príp. rekreačný príspevok, preplácanie PN-ky, minimálne 4 týždne dovolenky atď. 

Odvody a daň zo svojej mzdy platí aj samotný zamestnanec. Z jeho hrubej mzdy vo výške 1000 eur mu tak zostane v čistom (pri uplatnení nezdaniteľnej časti) len približne 780 eur. Čistú mzdu či cenu práce si ľahko vypočítate v mzdovej kalkulačke.

 

Nie je preto žiadnym prekvapením, že ak podnikateľ hľadá nových ľudí do svojej firmy, uvažuje nad tým, ako by svoje náklady na zamestnávanie mohol čo najviac znížiť.

praca na zivnost

Zároveň, ak  zamestnanec dostane ponuku, že zarobí viac, ak sa rozhodne pracovať na živnosť (ako dodávateľ služieb, nie ako zamestnanec), taktiež bude nad touto alternatívou uvažovať. 

Dôležité je však hneď na úvod povedať, že nie vždy je práca na živnosť legálne možná. Ak ponúkaná práca spĺňa znaky závislej práce, musí byť uzatvorená na jej vykonávanie pracovná zmluva, príp. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. V opačnom prípade sa obe strany vystavujú riziku pokuty za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. 

Čo je švarc systém?

Model zastierania pracovného pomeru prácou na živnosť sa nazýva „švarc systém“. Pomenovanie dostal po vynaliezavom českom podnikateľovi Miroslavovi Švarcovi, ktorý po Nežnej revolúcii začal podnikať a pracovno-právne vzťahy zamestnancov nahrádzal prácou na živnosť. Tým firme odbudli náklady na odvody, zároveň sa znížila administratíva súvisiaca so zamestnávaním. Keďže ľudia „na faktúru“ dostávali vyššiu odmenu, boli spokojné obe strany. Jediným nespokojným bol štát, ktorý prichádzal o príjmy z odvodov, preto tento systém o niekoľko rokov zakázal. Nahrádzanie pracovného pomeru živnosťou je zakázané aj v súčasnosti, a to nielen v susednom Česku, ale aj u nás.

O čo teda presne ide v prípade nelegálneho „švarc systému“? Podnikateľ, ktorý hľadá zamestnanca, sa s ním dohodne, že ho nezamestná, ale tento „zamestnanec“ si založí živnosť a stane sa obchodným partnerom firmy.

Tento človek však bude vykonávať činnosti ako klasický zamestnanec (nadriadený vs. podriadený, podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom), avšak za svoju prácu nebude dostávať mzdu, ale vystaví faktúru, ktorú mu „zamestnávateľ“ zaplatí. 

svarc system

V prípade, že nie sú splnené všetky znaky závislej práce, je práca na živnosť v poriadku a je možné ju využívať. Práca na živnosť sa využíva často v stavebníctve, finančníctve alebo pri grafikoch či programátoroch. Práve o prípadoch, kedy je (legálna) možnosť voľby medzi prácou na živnosť a zamestnaním, budeme ďalej v článku hovoriť.

Zamestnávanie živnostníkov vs. zamestnancov 

Práca na živnosť môže byť výhodná tak pre zamestnávateľa, ako aj pre samotného zamestnanca. Najprv sa pozrieme na to, akým spôsobom sa opláca tento typ spolupráce zamestnávateľovi, resp. v tomto prípade odberateľovi služieb.

Hlavnou výhodou je úspora nákladov, a to jednak odvodov platených za zamestnanca (obvykle vo výške 35,2 % z hrubej mzdy), ale aj šetrenie pri ďalších benefitoch, ktoré sú priznávané len zamestnancom, napríklad:

  • príspevok na stravovanie, príp. príspevok na rekreáciu či príspevky zo sociálneho fondu,
  • náhrada mzdy za dovolenku, za dni ošetrení/vyšetrení,
  • preplácanie prvých 10 dní pracovnej neschopnosti, 
  • vyplácanie odstupného či odchodného pri skončení pracovného pomeru.

 

praca na zivnost

V neposlednom rade však ide aj o administratívnu úsporu, nakoľko vedenie mzdovej agendy a dodržiavanie zákonov týkajúcich sa zamestnávania predstavuje významnú byrokratickú záťaž. Tá je nahradená jednou faktúrou mesačne, ktorú živnostník vystaví svojmu odberateľovi.

Práve uvedená úspora vedie zamestnávateľov k tomu, aby v prípade práce na živnosť bola fakturovaná suma vyššia, než by ponúkli zamestnancovi na trvalý pracovný pomer (TPP). 

Za ďalšiu výhodu možno považovať možnosť flexibility a väčšej voľnosti pri podmienkach vzťahu medzi dvoma podnikateľmi v porovnaní so vzťahom zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý je pomerne striktne upravený Zákonníkom práce. Príkladom je výpovedná lehota, ktorá je v Zákonníku práce presne stanovená, kým vo vzťahu firmy a živnostníka je výlučne vecou dohody medzi zmluvnými stranami.

Práca na živnosť: výhody a nevýhody

Prečo je práca na živnosť atraktívna aj pre „zamestnanca“? Hlavnou výhodou je tiež finančné hľadisko. Na faktúru je obvykle možné vypýtať si viac, ako by bola hrubá mzda zamestnanca. Suma závisí od toho, ako sa živnostník so svojím odberateľom dohodnú a čo všetko v odmene zohľadnia.

Tip pre vás:

Získajte balík benefitov a podporte váš biznis

K novému podnikateľskému účtu vám pribalíme balík benefitov. Využite zľavy na fakturačný softvér, tvorbu webovej stránky a na mnohé ďalšie služby overených odborníkov.

Zistiť viac

 

Okrem toho si živnostník môže uplatniť paušálne výdavky, a to až vo výške 60 % z príjmov, plus zaplatené odvody, teda daň z príjmov platí z oveľa nižšieho daňového základu, ako ich platí zamestnanec. Navyše, ak sú príjmy zo živnosti nižšie ako 49 790 eur ročne, uplatní sa sadzba dane len vo výške 15 %, oproti klasickým 19 % u zamestnanca (príp. až 25 % pri vyššom základe dane).

Ak si založíte živnosť, v určitom období na začiatku podnikania neplatíte žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Toto obdobie môže byť kratšie, ale aj dlhšie ako jeden rok. Závisí to od skutočnosti, kedy ste začali podnikať, či ste si odložili daňové priznanie, aj od výšky príjmov, ktoré ste dosiahli. Môžeme však povedať, že na začiatku podnikania platíte iba zdravotné odvody, ktoré sú pre rok 2023 v minimálnej výške 84,77 eur mesačne. Dajte si však pozor, ak vyfakturujete príliš veľa, minimálne odvody postačovať nebudú a v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia vám vyjde nedoplatok. Prepočítajte si to preto vopred.

praca na zivnost

Pre živnostníka má však práca na živnosť aj nevýhody, a to najmä tieto:

  • potreba založenia živnosti, čo môže byť spojené s poplatkami, ale najmä to stojí určitý čas (pri zamestnávaní je príprava pracovnej zmluvy na pleciach zamestnávateľa, aj všetky registračné či oznamovacie povinnosti),
  • platenie odvodov do zdravotnej a neskôr aj do Sociálnej poisťovne vo vlastnej réžii (v prípade zamestnanca je táto oblasť kompletne prenesená na zamestnávateľa),
  • podávanie daňového priznania k dani z príjmov vo vlastnej réžii a platenie dane z príjmov (pri zamestnávaní taktiež daň odvádza zamestnávateľ a po skončení roka môže vykonať ročné zúčtovanie dane zamestnancovi, ktorý tým pádom nemá povinnosť podávať daňové priznanie),
  • absencia zamestnaneckých benefitov, ako napríklad príspevok na stravovanie, dovolenka atď.,
  • v prípade, že živnostník neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, nemá ani nárok na sociálne dávky, napríklad nemocenské, materské, tehotenské atď.; neplatenie sociálnych odvodov má tiež vplyv na budúci dôchodok.

 

Opäť je však dôležité pripomenúť, že v prípade, ak práca napĺňa znaky závislej práce, otázka rozhodovania sa medzi zamestnaním a práce na živnosť nie je namieste

Napríklad, ak prijímate do práce účtovníčku, ktorá bude pracovať vo vašej firme na základe vašich pokynov v pracovnom čase, ktorý jej určíte, bude používať váš počítať a účtovný softvér aj mailovú adresu vašej firmy, v tomto prípade ide o závislú prácu a je potrebné uzatvoriť pracovný pomer (príp. dohodu). 

Ak však ide o účtovníčku, ktorú si najmete ako externého dodávateľa, ktorá pracuje vo svojom mene so svojimi prostriedkami, v tomto prípade by fakturovanie z jej živnosti bolo v poriadku. A pravdepodobne by ste asi neboli jej jediný klient.

Kedy zarobíte viac? Živnosť vs. trvalý pracovný pomer

Porovnajme si teraz živnosť a trvalý pracovný pomer na konkrétnom prípade v roku 2023. Firma ponúka zamestnancovi 1 000 eur v hrubom na TPP, pričom na živnosť by mesačná odmena bola vo výške 1 352 eur (suma je navýšená o odvody zamestnávateľa).

V prípade živnostníka uvažujeme v dvoch alternatívach, kedy ešte odvody do Sociálnej poisťovne neplatí (a platí iba minimálne zdravotné odvody) a keď už platí aj sociálne odvody. V oboch prípadoch si živnostník uplatní paušálne výdavky. Koľko by v čistom zarobil zamestnanec/živnostník mesačne?

Zamestnanec/Živnostník Zamestnanec (pracovná zmluva) Živnostník (v čase neplatenia sociálnych odvodov) Živnostník (v čase platenia sociálnych odvodov)
Hrubá mzda/výška faktúry 1 000 EUR 1 352 EUR 1 352 EUR
Odvody zamestnanca/živnostníka

134 EUR

(1 000 EUR x 13,4 %)

84,77 EUR

(minimálne)

285,49 EUR

(minimálne)

Odvody platené zamestnávateľom

352 EUR

(1 000 EUR x 35,2 %)

0 EUR 0 EUR
Náklady firmy (cena práce)

1 352 EUR

(1 000 EUR + 352 EUR)

1 352 EUR 1 352 EUR
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

410,24 EUR

(uplatní sa mesačne)

410,24 EUR

(uplatní sa ale až ročne)

410,24 EUR

(uplatní sa ale až ročne)

Daň z príjmov (v prepočte na mesiac)

86,59 EUR

(1 000 EUR - 134 EUR - 410,24 EUR) x 19 %

6,87 EUR

(1 352 EUR - 60 % paušálne výdavky - 84,77 EUR - 410,24 EUR) x 15 %

0 EUR

(1 352 EUR - 60 % paušálne výdavky - 285,49 EUR - 410,24 EUR) x 15 %

čistý mesačný príjem zamestnanca/živnostníka

779,41 EUR 

(1 000 EUR - 134 EUR - 86,59 EUR)

1 260,36 EUR 

(1 352 EUR - 84,77 EUR - 6,87 EUR)

1 066,51 EUR 

(1 352 EUR - 285,49 EUR)

Ako je možné vidieť, pre zamestnávateľa ide v oboch prípadoch o tú istú výšku nákladov vo firme, a to vo výške 1 352 eur. Pre zamestnanca sa ale výška čistej sumy značne líši. V prípade pracovného pomeru získa zamestnanec v čistom 779,41 eura. Pri fakturovanej sume 1 352 eur je najvýhodnejšie práve obdobie, kedy ešte živnostník odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. Mesačne by mu tak ostávalo v čistom až 1 260,36 eura. To je oproti porovnávanej čistej mzde rozdiel o 480,95 eura. 

Ak už by sa živnostníka týkalo aj platenie sociálnych odvodov, daň z príjmov by dokonca neplatil vôbec a odmena v čistom v prepočte na mesiac by bola vo výške 1 066,51 eura, čo je stále o 287,10 eura navyše oproti pracovnému pomeru. Zvážiť však treba, samozrejme, aj ďalšie faktory a nevýhody, o ktorých píšeme v článku vyššie.

Zmluva medzi „zamestnávateľom“ a živnostníkom

V prípade, že zamestnanec a zamestnávateľ nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu a na ich právny vzťah sa nevzťahuje Zákonník práce, ide o obchodnoprávny vzťah, v ktorom vystupuje jeden ako dodávateľ a druhý ako odberateľ či objednávateľ. Dôležité pre oboch je mať uzatvorenú kvalitnú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorá by upravovala podmienky spolupráce, hoci zákon písomnú formu zmluvy nevyžaduje a možné je fungovať aj na systéme objednávok. Mať však dohodnuté podmienky písomne, čierne na bielom, je najistejšie.

praca na zivnost

Pri úprave zmluvného vzťahu je potrebné vychádzať zo skutočného stavu a vyhotoviť zmluvu tak, aby zodpovedala realite a zároveň z nej bolo jasné, že nejde o nahrádzanie pracovného pomeru živnosťou.

Ak by bola zmluva urobená tak, aby len papierovo nenapĺňala znaky závislej práce, pričom v skutočnosti by tieto znaky naplnené boli, do rizika idú obe strany. Jedna sa dopustí nelegálnej práce a druhá nelegálneho zamestnávania, za čo hrozia sankcie. 

Ak ide o (legálny) obchodný vzťah, je vhodné myslieť na to, aby dodávateľ mohol daný projekt stihnúť zrealizovať v dohodnutom časovom rozsahu, aj keď odíde na dovolenku alebo bude napríklad práceneschopný (tieto pojmy totiž pozná iba Zákonník práce, nie Obchodný zákonník). V opačnom prípade bude zodpovedať za omeškanie, prípadne aj za škodu, ktorá môže vzniknúť na strane objednávateľa. Takáto obchodnoprávna zodpovednosť je totiž prísnejšia ako zodpovednosť zamestnanca podľa Zákonníka práce. 

Obchodná zmluva by mala dostatočne zohľadniť aj odmenu pre dodávateľa, aby si dodávateľ mohol riadne zaplatiť odvody, kúpiť stravu či vykryť stratu odmeny počas dovolenky a pod. V opačnom prípade môže dodávateľ nakoniec ťahať za kratší koniec.

Tento článok bol pripravený v spolupráci s odborným portálom Podnikajte.sk.    

Podobné správy

Investičný komentár

Investičný komentár

Investičný komentár
Dôchodok

Dôchodok

Dôchodok
Inovatívne bankovníctvo

Inovatívne bankovníctvo

Inovatívne bankovníctvo
Ekonomické analýzy

Ekonomické analýzy

Ekonomické analýzy
www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/business/navigacia-podnikatela/zaciatok-podnikania/blog/praca-na-zivnost/