Pomoc podnikateľom v čase krízy Pomoc podnikateľom v čase krízy

SMS s linkom na stiahnutie mobilnej aplikácie

Poslať linkDohodnúť stretnutie

  1. Business
  2. /
  3. Účty a platby
  4. /
  5. Živnostenský účetTB
  6. /
  7. Pomoc podnikateľom v čase krízy

Pomoc podnikateľom v čase krízy

V tejto časti SZČO sa pobavíme na tému spolupatričnosti a pomoci v čase krízy medzi malými podnikateľmi, ale aj aké spojenia a biznisy vznikli v tomto pandemickom čase. Budeme sa rozprávať s Petrou Konárikovou (PK), ktorá zastupuje #accacelife a Kompas pomoci, a Danielou Chomovou (DCH), tvorkyňou vzťahovej psychologickej hry Človečina. V témach pôjdeme riadne do hĺbky a pobavíme sa o tom, čo zažili malí podnikatelia v tomto pandemickom roku.

OK: Začnime rovno tým, čo štát pripravil pre podnikateľov. Aké schémy? Akú štátnu pomoc? Čo bol ten najväčší problém tejto štátnej pomoci a týchto schém? Petra, ako si to vnímala za Kompas pomoci?

PK: V prvom rade problém bol ten, že pomoc pre konkrétnych podnikateľov bola uvádzaná na rôznych stránkach. Ako keby chýbal jednotiaci element komunikácie, kde by podnikateľ skrátka prišiel a vedel si tam dohľadať všetky potrebné informácie. Či už mu vypadli príjmy pre jeho zamestnancov, alebo sa stretával s problémami ohľadom nájomného. A to bol problém, keďže schém bolo viac ako desať a každá z nich sa vyskytovala ako keby na inom mieste.


OK: Ako funguje Kompas pomoci, keď ten mechanizmus v jednoduchosti vysvetlíš? Vyťukám kompaspomoci.sk, čo tam podnikateľ a živnostník nájde?

PK: Už samotný názov kompas napovedá, že ho má nasmerovať tým správnym smerom. Keď príde človek na stránku, vykliká si tam, či je živnostník, fyzická osoba alebo nezisková organizácia, vykliká si prostredníctvom chatbota tú možnosť ohľadom pomoci a na základe jednoduchých otázok, ktorými ho chatbot sprevádza, ho navedie k schéme, ktorá by k nemu pripadala podľa zodpovedaných otázok, a následne mu zašle potrebný link s postupom, ako o pomoc požiadať.

OK: Ak si to predstavím tak, že som živnostník, ktorý má 5 zamestnancov, robím v gastre alebo turizme a zodpoviem na otázky, či som živnostník alebo právnická osoba, či mám zamestnancov alebo nemám a v akom sektore robím. Viem, akú o pomoc si viem žiadať, so všetkými linkami a s celým návodom?

PK: Áno, ak prídeš ako živnostník, jednak ťa to navedie k tomu, ako požiadať o pomoc, keď potrebuješ vykryť príjmy alebo nejakú podporu na príjmy tvojich zamestnancov. Na druhej strane, ak máš nejakú menšiu firmu, napríklad stavebníctvo, a si v podnájme, ale kvôli situácii bol obchod zatvorený, vieš si požiadať o pomoc na pokrytie toho nájmu, o ktorý si prišiel.

OK: To je veľká pomoc určite pre veľa ľudí. Vieš, koľko ich už využilo Kompas pomoci, aký to bol počet?

PK: Neviem ti odpovedať úplne presne.

OK: Ja to viem, pretože musím povedať, že som bol tiež súčasťou tohto projektu. V istej časti už desaťtisíce malých podnikateľov, živnostníkov využili celý Kompas pomoci. Pomohlo im to zorientovať sa v tejto pomoci a aktuálne, aj keď už je tá pandémia na ústupe, je tam ešte stále veľmi aktuálny prehľad o štátnej pomoci a schém. Super, ďakujem pekne, Petra. .

OK: Daniela, ako si ty prežívala začiatok koronakrízy v marci 2020? Aké boli tvoje pocity? V akom stave si bola, v akej situácii?

DCH: Bola som v zložitej situácii, keďže mojou hlavnou činnosťou boli živé stretnutia, či už skupinové alebo individuálne. Takže táto oblasť môjho pôsobenia sa úplne vypla. Mohlo sa to zdať ako dosť veľká výzva, ale zároveň to bola pre mňa obrovská príležitosť, lebo práve tá naša hra bola niečo, čo som odkladala kvôli tomu, že som pred sebou tlačila iné projekty a iné veci. Saška musela spolu s manželom zavrieť spoločnú reštauráciu. Chceli rozbehnúť donášku miešaných drinkov a vtedy jej napadlo, že by to chceli nejako ozvláštniť, aby si to ľudia spojili s niečím výnimočným. Vtedy jej zišlo na um, že som chcela urobiť takú hru a ona by niečo také chcela dávať ako pozornosť k donáškam. Toto sa vtedy tak krásne stretlo a tie výzvy priniesli obrovskú príležitosť. Čas a priestor na to, aby sa to mohlo narodiť tak, ako sme to zamýšľali.

OK: Takže viacero vecí sa spojilo. Ty si nemohla robiť to, čo si robila, a kolegyňa, spolutvorkyňa, Saška robila v gastro biznise, ktorý sa absolútne zastavil. Minimálne na niekoľko týždňov, mesiacov a vytvorili ste hru. Povedzme troška o tej hre. Čo je tá Človečina? Teraz je všetko digitálne, online. Prečo ste vy išli do niečoho fyzického, čo vie človek ohmatať?

DCH: Vnímame, že tomu projektu pomohla práve aj celospoločenská nálada a situácia, v ktorej sa ľudia a vzťahy ocitli. Naša hra je zameraná na otvorené, vzťahové sebapoznanie aj vzájomné poznanie a pýta sa otázky, ktoré bežne neoslovujeme, lebo zasahujú do tém, ktoré nezdieľame v bežnej životnej prevádzke. Tým, že sa zrazu toľko ľudí ocitlo doma a bolo toľko času, prišli sme s niečím, čo prinieslo do dní nový vietor, kde sa vedeli ľudia, aj vďaka tej hre, o svoje vzťahy viac postarať, povenovať sa im. Toto bolo niečo, čo nám tiež celkovo sadlo do toho konceptu a to načasovanie bolo úplne ideálne.

OK: Ľudia boli doma a spoznávali sa vďaka vašej hre. Zaujíma ma, aké otázky si mohli dávať?

D: Máme tam otázky rôznych úrovní. Máme opatrnejšie aj odvážnejšie. Napríklad: „Čo robí pre teba náš vzťah vzácnym?“ Často toho druhého berieme ako samozrejmosť, ako nejaký inventár v našom živote, keďže už tam je toľko rokov, tak tam asi bude aj ďalšie. Nevytvárame si príležitosti oslavovať tie dary a výsady, ktoré nám vzťah prináša do života. To je niečo, kde je vlastne fajn, keď príde takáto otázka a vieme sa nad tým zastaviť. Vieme si to pozdieľať, možno aj prvýkrát uzrieť a povedať si vau, toto vo mne vidí moja rodina alebo toto vo mne vidí môj partner. Niektoré z otázok môžu oslovovať aj výzvy nášho života alebo určité zakolísania. Urobiť prvý krok k osobe, s ktorou si chceš napraviť vzťah. Také oblasti, ktoré naozaj bežne neoslovujeme a majú priamy dosah na kvalitu nášho života.

OK: Naozaj do hĺbky, pod povrch. Poďme možno k biznisu a ku konkrétnym veciam v čase pandémie. Všetko sa mení. Malé biznisy majú veľmi ťažké obdobie, v marci, apríli, a vy ste sa rozhodli ísť do podnikania. Ako to presne bolo? Koľko ste do toho investovali a aké boli prvé kroky?

DCH: Prvé kroky boli odvážne a vo veľkej dôvere, pretože ani jedna z nás s niečím takým nemala predchádzajúcu skúsenosť. Nevedeli sme nič o výrobe hry. Kde hľadať dodávateľa, aký je vlastne celý ten proces. V podstate nám aj vyvstalo v procese, že sme dodávateľa museli meniť, pretože zistil, že je to pre neho príliš veľké sústo a nevie, ako to zvládnuť. My sme už mali rozbehnutý predpredaj, takže sme mali termín, ktorý nás tlačil a netušili sme, či to stihneme alebo kto nám to vôbec vyrobí. Kapitál sme si vlastne nastavili tak, že časť sme si financovali zo svojich zdrojov a časť, ktorá nám chýbala do produkcie, sme testovali v predpredaji. Aký bude záujem o tú hru, aby sme vedeli, ako na tom stojíme finančne a či prinášame niečo, čo tu má miesto. V priebehu predpredaja sme videli, že toho záujmu bolo viac ako sme čakali. Trafili sme niečo, čo tu fakt chýba a robí nám dobre, ak s tým prídeme do kontaktu. To bolo niečo, čo naštartovalo celú vlnu okolo nás. Keď sa to začalo šíriť sociálnymi sieťami, bolo to zrazu niečo tak iné a tak pekné, že zdieľania, ktoré nám vplyvní ľudia nezištne venovali, mali pre nás obrovskú hodnotu. Naozaj v tom stretávali niečo veľmi pekné. Tiež sme to brali tak, že máme šťastie začiatočníka, vypredáme prvý náklad a takto nejak sme si zahnali dlhú chvíľu. Nakoniec sa ukázalo, že tá vlna stúpala a stúpala. Spočiatku sme predávali len cez jednoduchú aplikáciu, nemali sme ani e-shop, človek si to tam vyklikal a prišlo mu to. Až potom to nabralo také obrátky, keď sme museli všetko, celé fungovanie, prekopať, aby sme to vedeli obhospodáriť.

OK: Ľudia si objednávali vašu hru, a to ju ešte ani nemohli nikde fyzicky ohmatať.

DCH: Presne tak.

OK: Iba si niečo prečítali na stránke. Cez akú platformu ste zbierali prvé peniaze a kde si ľudia mohli hru objednať?

D: Fungovali sme čisto cez Facebook a Instagram, prostredníctvom osobných aj obchodných profilov. To boli naše jediné komunikačné kanály, web sme ešte nemali. Tým, že máme okolo seba dosť širokú komunitu, ktorá v nás mala dôveru, poprípade mali skúsenosť s našou predchádzajúcou prácou, išlo to aj cez odporúčania. Celkovo bol tento koncept sympatický, bol odniekiaľ podporovaný, dodnes neviem, odkiaľ.

OK: Pokiaľ to mám úplne správne pochopiť, ľudia vám pomerne zložito museli písať na Facebook a Instagram, že chcú túto hru a vy ste im odpísali, že teda zaplaťte nám a my vám ju pošleme, keď ju vyrobíme.

DCH: Presne tak.

OK: To je veľa prejavenej dôvery a je to náročnejšie ako predaj cez e-shop.

OK: Poďme sa ešte pobaviť v nadväznosti na Kompas pomoci. Ako sa dá v čase koronakrízy rozbehnúť a nechať rásť tento biznis? Je veľa ľudí, podnikatelia aj živnostníci, ktorí majú pomerne ťažké obdobie a veľa sektorov je ťažko zasiahnutých. V rámci svojej firmy máte aj inkubátor, rozvojový program pre začínajúce startupy alebo nové firmy, ktoré majú, dajme tomu, iba ideu. Povedzme si o tom troška viac. Prečo v čase pandémie, keď aj podnikatelia, čo podnikajú a zachraňujú si svoje biznisy, tak veľa ľudom asi ani logicky nenapadne začínať s niečím novým. Vy ste to, Petra, rozbehli, skúste popísať mechanizmus, ako to funguje.

PK: My sme v rámci #accacelife zorganizovali už druhý ročník #accacelife akcelerátora, ktorý organizujeme v spolupráci so startupovou súťažou CESA. A prečo sme ho vlastne zorganizovali? Toto je už druhý ročník. Čakali sme či sa situácia zlepší, či ho budeme môcť robiť offline, tak ako prvý ročník, ale teda situácia sa nevyvíjala úplne dobre. Na druhej strane, stále nám chodili inputy od startupistov, začínajúcich podnikateľov, ktorí mali dobrý nápad, ale nevedeli, ako na to. Ako ho rozbehnúť a ako sa s ním pohnúť ďalej. Bolo úplne jasné, že nás neodradí ani súčasná situácia. Urobili sme tento druhý ročník online a program ešte stále prebieha. Pätnásť startupistov, začínajúcich tunajších podnikateľov, ktorých sme vybrali na základe prihlášky, sa zúčastňuje jedenástich online workshopov na témy od financovania cez marketing, crowdfunding až po rokovanie s investorom. Takúto pomoc od nás dostávajú bezplatne. Dostávajú know-how vo forme obsiahlych webinárov alebo workshopov. Navyše majú možnosť využiť bezplatný mentoring, či už s mojimi kolegami, ktorí sú odborníci na daňové poradenstvo, financie a právo. Takisto aj od veľmi známych ľudí, odborníkov vo svojom fachu a úspešných podnikateľov, ako napríklad Jaro Chrabko z Dedoles alebo František Krivda zo Slido a podobne.

OK: Ako začínajúci podnikateľ alebo niekto, kto má nejaký nápad, prešiel procesom, kde ho museli úspešní a skúsení ľudia vyberať, dostane full servis na začiatok, na prvé mesiace, aby sa naozaj zorientoval v marketingu, v online a dostal rady od ľudí, ktorí majú preukázateľne výsledky. Ako dlho trvá takýto program? Chápem, teraz to je už uzatvorené, ale môžeš povedať stránku, aby sa na ďalšie ročníky mohol niekto prihlásiť.

PK: Na stránke accacelife.sk máme formulár, cez ktorý sa vedeli od začiatku roka, resp. od konca minulého, prihlasovať. Na základe naozaj ťažkých rozhodovaní, keďže sme mali tento rok až okolo tridsať prihlášok, vyberali sme na základe toho, či sa nám ten nápad zdal dostatočne inovatívny a či zároveň zodpovedal tej cieľovej skupine, respektíve či si cieľovú skupinu stanovili a vedia svoj nápad predať ďalej, či má reálnu budúcnosť uspieť. Takýmto spôsobom sme startupy vyberali alebo teda projekty, pretože niektoré sú naozaj ešte len vo fáze úplného nápadu. Snažili sme sa vybrať tak, aby sa navzájom medzi sebou inšpirovali, potiahli a vedeli spolu nejakým spôsobom komunikovať aj po skončení. Naše pomyselné dvere sú pre nich otvorené aj po skončení. Nekončí to akcelerátorom, ktorý v tej intenzívnej forme prebieha jeden mesiac. Na konci mája budeme mať finále, kde budú verifikovať svoje projekty pred porotou a tí najlepší, ktorých vyberieme, získajú aj finančnú podporu na rozbeh a zároveň bezplatné poradenstvo od #accacelife počas neobmedzenej doby.

OK: Môžeš menovať niektoré konkrétne nápady, ktoré v akcelerátore sú?

PK: Samozrejme, môžem menovať. Máme tam naozaj pestrú paletu od tradičnejších, ktoré ešte nemajú ani názov, ale zameriavajú sa na ekologické termopásky do prevádzok, až po aplikáciu, ktorá ti poradí vo výbere kávy alebo vo výbere vína. Dokonca tam máme aj nejaké cvičenie, plus tam máme aj takých kemperov, ktorí vymysleli svoj projekt práve uprostred prvej vlny covidu. Naozaj, je tam množstvo dobrých nápadov, ktorým sa snažíme takýmto spôsobom pomôcť. Prostredníctvom nášho know-how a skvelých mentorov, ktorých tam máme.

OK: Skvelé, držíme palce.

PK: Ďakujeme

OK: Daniela, bol na malých podnikateľov vyvíjaný veľký tlak? Pandémia zaskočila veľa ľudí. Ako si to vnímala? Rozbehli ste nový biznis, iniciatívu. Vaša Človečina je zameraná na vzťahy, psychiku aj na duševné zdravie, prehlbovanie starostlivosti o duševné zdravie. Ako sa mali tí podnikatelia z hľadiska tohto duševného zdravia, ako si to ty vnímala?

DCH: Vnímam, že sa tam otvárali mnohé témy, s ktorými za bežných okolností neprichádzame do kontaktu, pretože okrem existenčnej otázky, čisto v rámci podnikania, sa automaticky otvárali aj existenčné otázky zabezpečenia rodiny, zázemia a bezpečia životného štandardu. Kvalita života sa z ničoho nič stala veľmi ohrozenou. To som vnímala, keďže naša hra sa používa aj vo firmách a pracujú s ňou zamestnanci, manažéri a tímy, že tam vie veľmi pomôcť. Osloviť ľudskú rovinu prežívania, pretože pri tej podnikateľskej sa je kde oprieť, o teórie, čo je funkčné a čo nefunkčné. Pre mnohých sa aj tu hľadalo nanovo, aj v podnikateľskej oblasti, keďže sme sa tam nikdy neocitli ešte takto, ale zisťovali sme, že by sme mali oslovovať ľudskú rovinu. To, že ja mám možno úzkosť z toho, či budeme vedieť zaplatiť to a to, že tam mám investíciu a neviem, či sa mi vráti. Ľudské prežívanie a náš individuálny príbeh v tom, ako sa v tom máme. Vedieť sa v tom vidieť, počuť, stretnúť, nesúdiť, podporiť. To je niečo, čím si vieme byť jeden druhému obrovskou oporou. To je niečo, čo je mostom cez takéto krízové situácie. Toto vnímam, že akákoľvek organizácia alebo hoci len vôľa na osobnej úrovni by ti vedela byť takýmto spôsobom nápomocná. Byť tu pre seba je niečo, čo nám môže veľmi pomôcť prejsť cez tieto situácie.

OK: Zamýšľaná bola hlavne na párovú, vzťahovú komunikáciu, aby sa išlo do hĺbky, ale dá sa veľmi pekne použiť aj do tých vzťahov zamestnancov, malých firiem alebo aj malých živnostníkov, ktorí majú zamestnancov, aby boli takí otvorenejší, aby v čase, keď je krízová situácia, o nej vedeli hovoriť a aby bol nejaký návod na to, ako smerovať tú diskusiu.

DCH: Určite, naša hra okrem toho, že pozýva k zdieľaniu príbehov a našej ľudskej stránky, pozýva k osvojeniu si nových komunikačných zručností. Nie je to taká klasická reakčná komunikácia, ale práve tie kvality uznania rozličností. Môžeme to úplne ináč prežívať a neznamená to, že jeden to má horšie alebo lepšie. Nie sme na to často zvyknutí, pretože vždy je naša názorová prevaha, pocit vlastnej dôležitosti, taký silný, že niekedy nevieme byť tomu druhému oporou, lebo sme nikdy nezažili, ako sa to dá robiť funkčne, inak. Práve naša hra k tomuto pozýva, tam sa to dá učiť. Často nám aj z firiem hovorili, ako pochopili osobný príbeh človeka, jeho osobné prežívanie. Vedeli oveľa lepšie chápať reakcie, ktoré v rámci práce má. Prečo reaguje, tak ako reaguje, keď je toho naňho veľa alebo keď s ním niekto nesúhlasí alebo má niekde vystupovať. Zrazu obraz a súvislosti o tom človeku boli zrejmejšie a tým pádom aj firma alebo tím vedeli funkčnejšie, empatickejšie reagovať a zastrešiť to, čo možno jemu chýbalo, ale robili to z miesta pomoci a podpory, nie z miesta nepochopenia.

OK: Ak bude nejaká krízová situácia u podnikateľa, nebude vedieť kam a bude cítiť dusno vo firme, tak nech si objedná Človečinu a venuje jej pár hodín. Zamestnanci, kolegovia sa spoznajú a posunú sa ďalej. Dobre, ale poďme naspäť teraz k biznisu. Trošku si povedala, ako sa to rozvíjalo, že ste nestíhali vyrábať. Prvý náklad, prvé financie, ktoré vám zaplatili aj ľudia, bez toho, aby niečo videli, to ste zozbierali a vyrobili. Ako sa to vyvíjalo ďalej? Ako to bolo s dodávateľmi, ako vedel rásť tento biznis v čase pandémie?

DCH: Bol tam pre nás veľmi zlomový moment. Asi mesiac a pol na to, ako sme boli von, sa nám ozvalo najväčšie slovenské kníhkupectvo, že sa im správa o našej hre dostala do uší a chceli by ju mať v portfóliu. Tým pádom aj nárok na výrobu bol zrazu väčší a náš dodávateľ nám už nestíhal vyrábať tie množstvá. Z toho dôvodu sme museli rozložiť sily na viacero miest. Prišli aj Vianoce, správy o našej hre sa šírili. Bolo to niečo, čo sme naozaj absolútne nečakali. My sme si mysleli že si to kúpia naši najbližší, kamaráti, aby nás podporili. Nakoniec sme hru posielali po celej Európe, samozrejme, Slovákom žijúcim v zahraničí. Bolo to pre nás také krásne, keď si niekto vo Švédsku objednal našu hru, lebo sa chce takýmto spôsobom starať o svoje vzťahy. Bola to určite taká jazda, o ktorej sme nesnívali, že to môže nabrať až také rozmery.

OK: V čom bola pre teba táto pandémia alebo aj obmedzenia, v čom sme sa ocitli za posledný rok, čo hralo do karát tejto vašej hre? Čo ju posilnilo?

DCH: Bolo to veľmi vhod kvôli tomu, že vzťahy ako také začali narážať na rôzne veci. Tým, ktorí boli spolu, napríklad, príliš veľa, sa začali otvárať témy, od ktorých sa dalo v bežnom toku života ujsť. Išli sme do práce, na krúžky, športovať, do divadla a zrazu, sme spolu 24 hodín a to, od čoho sa už nedá ujsť, začne presakovať a to si žiada našu pozornosť. Táto hra s tým vie krásne pracovať. Ako to osloviť, ako to začať rozuzľovať, ozdravovať a oživovať. Vzťah sa môže posunúť do svojej novej úrovne, kam má ísť, hlási sa, že sa chce posunúť. Boli to napríklad vzťahy, ktoré tým že prišli lockdowny tak zrazu mali priestor, ktorý v bežnom živote nemajú. Užívali si vzájomnú prítomnosť a spoločnosť. Tým to pomohlo ešte prehĺbiť úroveň a kvalitu vzťahu. Boli zase tiež vzťahy, ktoré kvôli lockdownom nemohli byť spolu kvôli obmedzeniam alebo vzdialenosti, pretože sa nedalo cestovať. Hrali to online a takýmto spôsobom sa starali o svoj vzťah, udržiavali si spojenie. Tým sme zistili, že akákoľvek dynamika vo vzťahu sa otvorila v rámci celospoločenskej zmeny, tak tá hra bola niečo, o čo sa dalo oprieť a čo vedelo spríjemniť čas.

OK: Petra, vravela si, že už sú to dva ročníky akcelerátora, ktorý pomáha začínajúcim malým podnikateľom a startupom. Vnímaš nejakú zmenu z tohto ročníka a toho predtým aj s ohľadom na pandémiu? Reflektovali ju nápady, idey alebo tie prvotné aplikácie? Ako vnímaš zmenu, posun v rozmýšľaní ohľadom malých podnikateľov?

PK: Najväčšia zmena bola v prvom rade tá, že možno nebolo až toľko príležitostí, kde mohli dostať nejakú pomoc alebo nejakú radu. My sme sa tomu, samozrejme, technicky prispôsobili. Boli sme tu pre nich k dispozícii, nielen v rámci Bratislavy, čo by bolo teda primárne asi za bežných okolností, ale vedeli sme zasiahnuť celé Slovensko. To znamená, že naozaj naprieč celým Slovenskom sa nám mohli hlásiť projekty a nápady. My sme im túto možnosť poskytli. Prvý ročník bol vlastne zameraný primárne na social impact projekty, ale povedali sme si, že akýkoľvek dobrý nápad, ktorý sa dá posunúť ďalej, svojím spôsobom prináša istý prospech spoločnosti aj v tomto roku, pretože veríme, že aj v tej najväčšej kríze sa vždy dá nájsť niečo dobré. Tak sme sa aj my snažili dať im nádej v tom, že im poskytneme pomoc či už ohľadom poradenstva vo financiách, alebo tým, ktorí sa potrebujú nejakým spôsobom posunúť ďalej marketingom. Snažili sme sa im to takto umožniť a to bol asi taký najväčší rozdiel.

OK: Z akých častí Slovenska sa prihlásili projekty alebo startupy?

PK: Teším sa alebo teda my sa tešíme, že sa tam nenašla len Bratislava alebo Bratislavský kraj, ale naozaj aj stredné Slovensko, Prešovský kraj a Žilina. Zásah bol tento rok naozaj veľmi veľký. Všetci sa sústredili do onlinu takže sme radi, že sme vedeli osloviť každý kút Slovenska.

OK: Daniela, chcem sa opýtať na nejaké plány Človečiny. Vznikla v pandemickej dobe, boli sme v lockdowne, všetci zavretí doma, hralo to do karát. Aké sú ďalšie plány. Keď sme sa dohadovali na tom rozhovore v zákulisí, bola si šťastná zo služobky a že máš naplánovaný v júli ďalší výlet sem do Bratislavy z Košíc. Možno taký ten ďalší rozvoj alebo čo ťa ešte bavilo mimo tejto lockdownovej edície, čo môže byť ďalej?

DCH: Moja najväčšia vášeň sú ľudské stretnutia. To bola moja deväťročná práca predtým. Aj cez Človečinu by som následne chcela, aby sme sa naživo stretávali, oslovovali vzťahové témy. Skúmať sa, byť na seba láskavo zvedavý , byť otvorený, pravdivý, ako si nastavovať hranice a ako sa vo vzťahoch vedieť vidieť a počuť. My zisťujeme, čo tá Človečina robí, otvára nás v nových rovinách a rozmeroch. Máme fanúšikov na Instagrame alebo na našich sociálnych sieťach, ktorí otvorene s nami zdieľajú, čo sa im otvorilo pri hraní, aký mali zážitok, akú mali skúsenosť. Sú to také osobné veci, keď zisťujeme, že je to naozaj niečo, čomu stojí za to venovať pozornosť. Napriek tomu, že sme vonku oficiálne len trištvrte roka, sme už stihli vytvoriť tri edície, medzi tým sme mali aj vianočnú limitku. Teraz máme novú párovú a stále je dôvera v našu značku, čo vlastne prinášame. Akonáhle s niečím novým prídeme, tak takmer každý má aj tie ďalšie edície, ktoré sme už vydali. Je to pre nás obrovský záväzok, že ľudia vnímajú to, čo sme my do toho vkladali a to je niečo, čo nás ženie a podporuje.

OK: Čo konkrétne sú tie nadstavby? Keď si vravela, že si mala vlastne styk s ľuďmi, vlastné workshopy alebo stretnutia, pôjde do takéhoto segmentu aj Človečina?

DCH: Bol to určite jeden zo zámerov. Človečina sa snaží prinášať a oslovovať a byť tak v strete aj na živých stretnutiach rôzne po Slovensku. To je niečo, pre čo mám veľkú vášeň.

OK: Držíme palce! Poďme ešte k digitalizáciám a inováciám, ktoré sme boli nútení ako tak komunikovať v čase pandémie. Ako to vy vnímate pre podnikateľov a živnostníkov? Čo tie vaše konkrétne aplikácie, čo používate, čo vám vyhovuje a čo vám vyhovuje menej? Čo vám pomáha podnikaní alebo v komunikácii aj so startupmi a s novými biznismi, Petra?

PK: Myslím si, že poviem nielen za seba, ale asi za veľkú väčšinu z nás a už to tu bolo aj povedané, že ľudský kontakt, samozrejme, chýba každému. Na druhej strane, dnešné technológie nám umožňujú vidieť sa aspoň cez obrazovku, komunikovať spolu. Whatsapp, Zoom, všetky možnosti, takže sme radi, že sme to v takejto forme dokázali urobiť a vieme takto komunikovať. Ak je niečo konkrétne, vieme si operatívne zavolať alebo teda, ako som spomínala, aj v rámci akcelerátora máme k dispozícii mentoring, čiže podnikajúci sa môžu s mentorom spojiť cez video. Vedia s ním svoj nápad skonzultovať. Je to predsa iné, ako keď si vymeníte len pár mailov. Aspoň toto je taká slabá náplasť náhrady komunikácie. Verím tomu, že ten ďalší ročník o rok bude naozaj osobný. Doslova a dopísmena.

OK: Jasné, možno je to efektívnejšie, komunikácia je rýchlejšia ako v prvom ročníku, ale nenahradí to úplne vždy osobný kontakt. Daniela, ako je to u teba v biznise, keď ste ho rozbiehali, pomohli nejaké aplikácie a pomohlo niečo, čo to pomohlo akcelerovať?

D: Pre nás bolo skvelým riešením v testovacej etape, v ktorej sme sa nachádzali, keď sme zisťovali reálny záujem. V aplikácii, kde si to človek rovno objednal aj zaplatil, sme rovno zbierali údaje. Bolo to zúčtované a my sme to tým pádom vedeli odosielať. To bolo niečo, čo nám bolo v tej etape veľmi nápomocné, keďže sme to testovali. Fungujeme na sociálnych sieťach, webe. To je náš úplný basic, taká naša výbava. Tradične fungovali online meetingy, nemuseli sme ísť na druhý koniec republiky, keď sme mali mať nejaké jednanie, ale sme to vybavili z domu za polhodinu. To bolo niečo, čo bolo veľmi pružné. Ale presne tak, všetko má svoje výhody a nevýhody. Určite sa tešíme na ten živý svet.

OK: Mňa ešte zaujíma. Komunikujete aktívne na sociálnych sieťach, je to tak? Môžete zazdieľať, bez konkrétnych mien, aký feedback vám prišiel? Na čo prišli páry alebo firmy vďaka Človečine?

D: Napríklad jedna firma sa s nami podelila, že vďaka našej hre sa im podarilo odhaliť skryté toxické vplyvy v tíme, s ktorými sa im nedarilo pohnúť posledných päť rokov. Odhalili sabotáž, neangažovanosť a správanie, ktoré nepodporovalo dynamiku spoločného tvorenia, ale, naopak, rozbíjalo ju. Skrz tú hru a zdieľania, odkrývanie tém, ktoré môžeme mať aj spoločné, niekde sme na niečo narazili, nedokomunikuje sa to, potom to má tendenciu hniť, narastať a robiť zle. Toto sa podarilo vďaka tomu osloviť, ozdraviť a tým pádom sa celej firme alebo tímu uľavilo a vedeli tak zdravšie pokračovať vo svojom spoločnom zámere. Čo sa týkalo tých osobných vzťahov, mali sme feedback, že naša hra pomohla zachrániť manželstvo po pätnástich rokoch ktoré už bolo na hrane, kedy sa rozhodovali či idú od seba alebo ostanú. Hra zapálila takú iskru tej novosti, záujmu a niečoho zaujímavého, o čo sa dá oprieť, čo sa dá sledovať. Tiež sa pomohla aj rozísť pretože mnoho párov zistilo, že sú spolu už len za to, že sa boja samoty alebo nevedia, čo sa bude diať v tejto neistej dobe a už sa len kŕčovito navzájom zo strachu držia. Pomohla im vykročiť ďalej a našli si nových partnerov. Pôsobenia hry sú rôzne a presne tak individuálne, ako je príbeh každého.

OK: Toto je naozaj veľmi zaujímavé. Z párovej hry sa vedia kolektívy biznisu a vlastne malí podnikatelia ponaučiť a rozvíjať.

D: Párová je posledná edícia. Máme takú hlavnú univerzálnu, ktorá je naša prvotina, naša vlajková loď. Tá je v podstate do rodiny, do práce, do partnerstva, hrajú ju v školách učitelia s deťmi. Je veľmi univerzálna. Tá párová, to je novinka, ktorú máme. Máme to tak rozdelené podľa oblastí, na ktoré chceme viac cieliť a to potom škálujeme.

OK: Dnes sme sa rozprávali o spolupatričnosti medzi malým podnikateľmi a živnostníkmi. O tom, aké pekné projekty vznikli. kompaspomoci.sk alebo akcelerátor pre nové startupy a biznisy. Taktiež o tom, ako sa dá v pandemickej éra začať nový projekt ako Človečina, ktorý vie pekne rásť a pandémia mu vie aj pomôcť. Všetky diely nájdete na našej stránke a aj vo forme podcastu. Ak sa vám páčil, tak zdieľajte aj medzi ďalších malých podnikateľov a živnostníkov. Ďakujeme veľmi pekne za pozornosť.

www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/business/ucty-platby/podnikatelsky-ucet-balikom-sluzieb/zivnostensky-ucet/pomoc-podnikatelom-v-case-krizy/