Mesačník Jún 2017

27.07.2017

Trh práce hlási rekordy

Na Slovensku momentálne pracuje rekordné množstvo ľudí a UPSVaR registruje rekordný počet neobsadených miest. No zároveň sa počet nezamestnaných stále drží nad 200 tisíc. Takýto nesúlad medzi ponukou a potrebou práce sme tu ešte nemali. Rok 2017 sa stal zlomový aj z pohľadu zamestnávania cudzincov. Na Slovensko ich chodí za prácou stále viac a viac - počet cudzincov za ostatného jeden a pol roka narastá rastie v priemere o 1000 ľudí mesačne. Každý mesiac tak na Slovensku pribudne  jedna stredne veľká dedina. V ďalších rokoch situácia vzhľadom na demografický vývoj nebude iná. Počet ľudí v produktívnom veku bude viditeľne klesať a budú ich buď musieť nahradiť Slováci momentálne pracujúci v zahraničí, mobilizovať sa vnútorné zdroje (rekvalifikácia, presun výroby do iných regiónov a pod.), alebo musí vláda zflexibilniť pravidlá zamestnávania cudzincov.

Nezamestnanosť SR stále najvyššia v regióne

S výnimkou Rakúska sa celému nášmu regiónu podarilo výrazne znížiť pokrízovú nezamestnanosť. Najviac sa mieru nezamestnanosti podarilo znížiť Maďarsku: až o 6,1 p.b. Hlavnou črtou tohto, na prvý pohľad úspešného, príbehu sú verejno- prospešné práce. Kým v Maďarsku bolo takto zamestnaných v prepočte na dostupnú pracovnú silu necelých 5 % a u nás tvoria takto zamestnaní ľudia zhruba 2,5 % z pracovnej sily. Rakúsku ako jedinému z našich susedov sa miera nezamestnanosti nielenže neznížila, ale dokonca zvýšila, čo je to výsledkom kombinácie viacerých faktorov. Kým Rakúsku pracovná sila rastie, Poľsko zápasí presne s opačnou situáciou. Napriek tomu však miera participácie stúpa, čo indikuje pokles počtu obyvateľov v skupine od 15 do 64 rokov. Stále však zaostáva za Slovenskou participáciou o 3 p.b. Miera nezamestnanosti v ČR počas najťažších krízových rokov vystúpila na 7 %, no v roku 2016 bola v priemere na rovných 4 %. Jedným z najväčších problémov českého trhu práce je vysoká miera nezamestnanosti nízko kvalifikovanej pracovnej sily (20 %).

Fed aj ECB podľa očakávaní

V júni FED aj ECB mierne upravila svoje politiky na nasledujúce obdobie

Kontakty:
robert_prega@tatrabanka.sk, juraj_valachy@tatrabanka.sk, boris_fojtik@tatrabanka.sk, tibor_lorincz@tatrabanka.sk
Vývoj miery nezamestnanosti,%


Historický rekord

Miera nezamestnanosti podľa ÚPSVaR dosiahla na Slovensku v máji 2017 historicky najnižšiu mieru 7,38 %. Aj v iných krajinách strednej Európy nezamestnanosť dosahuje rekordne nízke hodnoty. Preto sme sa v dnešnom Mesačníku pozreli bližšie na situáciu na trhu práce u nás a v okolitých krajinách.

Slovenský rekord
Aktuálna situácia na trhu práce nikdy nebola lepšia. Miera nezamestnanosti dosiahla rekordne nízke číslo a zároveň prácu má rekordný počet ľudí. Rok 2017 je zlomový aj v tom, že do našej krajiny začali firmy lákať zahraničných pracovníkov v nezanedbateľných počtoch. Tento trend bude ďalej pokračovať možno dokonca ešte v silnejšej miere.

Miera nezamestnanosti dosiahla v metodike VZPS priemernú hodnotu 8,7 % za Q1 2017, čím sa vyrovnal rekord zo záveru roku 2008. Táto metodika skúma počet pracujúcich Slovákov a zisťuje aj či pracujú doma na Slovensku alebo v zahraničí. Podľa zistení ŠÚ SR za Q1 2017 pracovalo v cudzine až 155,2 tisíc Slovákov. Pokiaľ by sa títo ľudia museli vrátiť naspäť na Slovensko a nenašli by tu prácu, tak by nezamestnanosť narástla až na 13,6%.

Počet pracujúcich Slovákov v zahraničí, tis. osôb

 
Počet pracujúcich Slovákov v zahraničí, tis. osôb
Zdroj: ŠÚ SR, Tatra banka RESEARCH

Slovákov pracujúcich v zahraničí preto považujeme za rezervu pre náš trh práce. Pokiaľ by došlo k zlepšeniu platových podmienok a vytvoreniu zaujímavých miest v mieste trvalého bydliska týchto ľudí, tak počet cestujúcich Slovákov bude klesať. Čiastočne sa to už začalo diať. Medziročne prvom štvrťroku 2017 pracovalo o 4,5 tísíc menej ľudí ako pred rokom, čo naznačuje pozitívny obrat na domácom trhu práce. V ďalších rokoch očakávame pokračovanie poklesu počtu Slovákov dochádzajúcich do zahraničia za prácou.

Ako sme už v úvode písali, na Slovensku má dnes prácu rekordné množstvo ľudí. Podľa údajov ŠÚ SR, pracovalo na Slovensku 2,341 mil. ľudí v Q1 2017. Treba však povedať, že nie všetci pracovali na plný úväzok, no aj tak je to rekordná hodnota. K tomuto číslu treba povedať štyri dôležité fakty, ktoré dokresľujú obrázok:

1.    Aktivačné práce – v spomenutom období Q1 2017 sa zapojilo do aktivačných prác 63,5 tisíc ľudí. Títo ľudia tvoria 2,7 % všetkých zamestnaných a pomáhajú vylepšiť štatistiky o zamestnanosti. Aj v susednom Maďarsku prebieha podobný program zamestnávania vo verejno-prospešných prácach, no rozsah tohto programu je tam viac ako dvojnásobný. Do budúcna títo ľudia predstavujú rezervu pre trh práce. V horizonte najbližších pár rokov u určite využijeme

2.    Zahraniční pracovníci – O tomto fenoméne budeme ešte veľa počuť. Rok 2017 sa do histórie SR určite zapíše ako rok, keď do našej krajiny začali vo väčších počtoch prúdiť ľudia z okolitých krajín a pracovať u nás. V máji 2017 pracovalo u nás 41,6 tisíc ľudí zo zahraničia. Ide najmä o okolité krajiny ako Poľsko a Maďarsko a ďalej Srbsko, Rumunsko a Ukrajina.
Medzimesačne vidíme nárasty rádovo okolo 1000 ľudí, čo v podstate predstavuje vznik jednej novej obce.

3.    Miera participácie – zapojenie obyvateľstva v práceschopnom veku (15-64) do trhu práce je rekordne vysoko. Podľa údajov ŠÚ SR až 72,1 % Slovákov v produktívnom veku prácu malo alebo ju hľadalo. Pred šiestimi rokmi bol tento podiel len 68,4 %. Rozdiel sa môže na pohľad zdať malý, no ide zhruba o  140-tisíc ľudí, ktorí sa medzičasom zapojili do trhu práce a boli úspešní. Zvyšovanie miery participácie je vidieť najmä u starších ľudí vo veku 60-64 rokov, čo súvisí s posunom odchodu veku do dôchodku. Zároveň rastie participácia aj u mladých ľudí.

Miera participácie*, v %
 Miera participácie*, v %
*Miera participácie je pomer medzi počtom ľudí, ktorí prácu majú alebo si ju hľadajú a počtom obyvateľstva vo veku 15-64 rokov
Zdroj: ŠÚ SR, Tatra banka RESEARCH

4.    Nesúlad medzi mierou nezamestnanosti a počtom voľných pracovných miest je zarážajúci. Na jednej strane máme 200 tisíc ľudí registrovaných na ÚPSVaR schopných okamžite nastúpiť do práce a na druhej strane má ten istý úrad v ponuke viac ako 60 tisíc voľných miest. Zobrazenie vzťahu medzi týmito dvoma premennými za obdobie 01/2002-05/2017 naznačuje, že pokles počtu nezamestnaných pod 200-tisíc bude veľmi problematické.


Vzťah medzi počtom nezamestnaných a voľných miest, mesačne 2002-2017 v osobách
 Vzťah medzi počtom nezamestnaných a voľných miest, mesačne 2002-2017 v osobách
Zdroj: ŠÚ SR, Tatra banka RESEARCH

Čo možno čakať v budúcnosti?

Náš základný scenár vývoja ekonomiky hovorí, že náš ekonomický výkon meraný HDP, bude naďalej rásť. Pokiaľ sa nič zlé vo svete neudeje, napr. západné ekonomiky či USA neupadnú do recesie, tak na Slovensku môžeme očakávať rasty HDP okolo 3-3,5 %. Navyše, investícia firmy Jaguar-Land Rover v rokoch 2018 a následné spustenie výroby v 2019/2020 prinesie dodatočné zvýšenie rastu k 4 %.

Pre trh práce bude mať pokračujúci rast ekonomiky podstatné dôsledky:

1.    Ekonomika bude potrebovať stále viac a viac pracovníkov. Naša prognóza na roky 2018-2020 predpokladá zvýšenie zamestnanosti ročne zhruba o 27-tisíc ľudí. Pokiaľ nenájdeme dostatočný počet ľudí, tak niektoré podniky či možné rozšírenia výroby odídu zo Slovenska.
2.    Počet zahraničných pracovníkov sa bude ďalej viditeľne zvyšovať. Očakávame, že v ďalších rokoch ich sa počet bude zvyšovať cca 8-10 tisíc ročne prípadne aj viac. Na konci roku 2020 by tak mohlo pracovať na Slovensku až 80-tisíc ľudí zo zahraničia. Tejto téme by sa mala venovať väčšia pozornosť aj zo strany samospráv a vlády a uchopiť ju komplexne (integrácia s miestnymi obyvateľmi a pod.). Budeme potrebovať nie len pracovníkov do výrobných závodov, ale aj zamestnancov do sektoru služieb.
3.    Miera participácie Slovákov by mala ďalej rásť. Dnes sme na hodnote 72,1 % a očakávame jej ďalší rast k hodnote 74 %  v horizonte 3 rokov. Pôjde naďalej o zvyšovanie aktivity najmä mladých ľudí (15-24) a starších ľudí (60+). V ostatných vekových kategóriách sme na úrovniach pozorovaných v západnej Európe a teda je nereálne očakávať rast vo vekovej skupine 25-49.
4.    Počet obyvateľov Slovenska v produktívnom veku bude už len klesať a tempo poklesu bude citeľné. Miera nezamestnanosti by nemala mať problém klesnúť k 6 %.


Počet ľudí v produktívnom veku 15-64, medziročná zmena v tis. osôb

 Počet ľudí v produktívnom veku 15-64, medziročná zmena v tis. osôb
Zdroj: ŠÚ SR, RRZ, Tatra banka RESEARCH

Nezamestnanosť v SR stále najvyššia v regióne

Miera nezamestnanosti ako odzrkadlenie slabého ekonomického rastu trápi Európu od prepuknutia krízy v roku 2008. Popri inflácii je to dôležitý ukazovateľ aj pre centrálnu banku. Americký FED ho má dokonca ako jeden zo svojich oficiálnych cieľov. Po vypuknutí hospodárskej a finančnej krízy v roku 2008 sa s následným prudkým nárastom nezamestnanosti dokázali vyrovnať jednotlivé krajiny EÚ rôzne. Pohľad na pokles miery nezamestnanosti hovorí o dynamike zlepšenia v tej ktorej krajine. V rámci celej EÚ sú na tom najlepšie pobaltské krajiny, ktoré sú dlhodobo známe svojou flexibilitou v rámci ich makroekonomiky.

Priemerná miera nezamestnanosti v 2016, %
 Priemerná miera nezamestnanosti v 2016, %
Zdroj: Eurostat, Tatra banka RESEARCH

Nie najhoršie si v tomto meradle počínal aj náš región. Najviac sa podarilo mieru nezamestnanosti znížiť Maďarsku až o 6,1 p.b. V súčasnosti je vďaka tomu u našich južných susedov druhá najnižšia miera nezamestnanosti, aj keď berieme do úvahy Rakúsko. Hlavnou črtou tohto, na prvý pohľad úspešného príbehu sú verejno-prospešné práce. Vďaka najväčšiemu programu aktívnej politiky trhu práce je až okolo 220 000 nezamestnaných, čo predstavuje zhruba 5 % pracovnej sily, vtiahnutých do pracovného pomeru. Maďarská vláda sa snaží o prechod tejto pracovnej sily do súkromného sektora. V minulom roku však percento úspešne premiestnených zamestnancov bolo okolo 15 %. Ak by sme spomínanú masu vyše 200 tisíc zamestnaných preradili späť do nezamestnaných, maďarská miera nezamestnanosti by sa ocitla na úrovni okolo 9,6 %, čiže by sa takmer zdvojnásobila. Zaujímavé je preto pozrieť sa na to, koľko pracovných miest v Maďarsku za posledné tri roky vytvoril súkromný sektor ako taký. Aj tu je však vidieť oživenie a v minulom roku sa podľa Európskej komisie v tomto sektore ekonomiky podarilo vytvoriť  130-tisíc pracovných miest. Dokopy robí tento nárast Maďarsko krajinu s najrýchlejšie rastúcou zamestnanosťou v našom regióne (3,2 % r/r) a okrem Malty aj v celej EÚ.

Treba povedať, že podobné schémy fungujú aj na Slovensku no ich rozmer je o niečo menší. V minulom roku si takto našlo pracovné uplatnenie v priemere 67-tisíc ľudí. Kým v Maďarsku to bolo v prepočte na dostupnú pracovnú silu necelých 5 % a u nás tvoria takto zamestnaní ľudia zhruba 2,5 % z pracovnej sily.

Rakúsku ako jedinému z našich susedov sa miera nezamestnanosti nielenže neznížila, ale dokonca zvýšila. Nejedná sa však o nič dramatické. Z miery nezamestnanosti 5,3 % v roku 2009 sa dnes v roku 2016 dostal tento ukazovateľ na hodnotu 6 %. Je to výsledkom kombinácie viacerých faktorov ako príliv utečencov, silný tok pracovnej sily z nových členských štátov EÚ, ale aj zvýšená participácia niektorých skupín obyvateľstva. Na mieru nezamestnanosti tak mala horší vplyv migračná než hospodárska kríza. Aj napriek tomu, že v Rakúsku vzrástol počet pracovných miest nestačilo to pokryť nárast počtu uchádzačov. V porovnaní s krajinami V4 zažilo práve Rakúsko v roku 2016 najrýchlejší nárast pracovnej sily (2,2 % r/r). Vôbec najvyšší bol v Dánsku 2,6 % medziročne. Ďalším, na prvý pohľad zvláštnym faktom je regionálne rozloženie nezamestnanosti. Hlavné mesto je tradične ťahúňom ekonomiky a má k tomu aj prislúchajúcu nízku mieru nezamestnanosti. V Rakúsku to je však už dlhodobo naopak a napriek nepochybnej ekonomickej významnosti hlavného mesta má Viedeň zároveň dlhodobo najvyššiu nezamestnanosť. A už spomínaný vývoj tento fakt ešte viac zvýraznil, pretože prvá cesta väčšiny prisťahovalcov mieri práve tam. Rozdiel medzi mierou nezamestnanosti vo Viedni (11,3 %, 2016) a iných regiónoch to ešte umocnilo (priem. Rakúsko 6 %).  Otázne zostáva, či zvýšená miera nezamestnanosti v dôsledku nárastu pracovnej sily, prerastie do systémového problému, alebo Rakúsko túto výzvu zvládne.


Vývoj počtu aktívneho obyvateľstva, medziročný rast v %
 Vývoj počtu aktívneho obyvateľstva, medziročný rast v %
Zdroj: Eurostat, Tatra banka RESEARCH

Kým Rakúsku pracovná sila rastie, Poľsko zápasí presne s opačnou situáciou. Tu sa počet pracovných síl už dva po sebe idúce roky znížil, kumulatívne takmer o 200 tisíc. Okrem odchodu pracovnej sily za lepšími pracovnými podmienkami do ekonomicky vyspelejších krajín je za takýmto vývojom aj politika vlády. Opatrenia ako zníženie veku odchodu do dôchodku a iné v oblasti rodinnej politiky budú demotivovať ľudí zamestnať sa. Napriek tomu však miera participácie stúpa, čo indikuje pokles počtu obyvateľov v skupine od 15 do 64 rokov. Stále však zaostáva za Slovenskou participáciou o 3 p.b. 

Na záver stručného exkurzu cez pracovné trhy u našich susedov sa pozrieme do Českej republiky, kde je najnižšia miera nezamestnanosti v rámci celej EÚ. Už aj v roku 2008 tu bola miera nezamestnanosti iba 4,4 %. Počas najťažších krízových rokov vystúpila na 7 %, no v roku 2016 bola v priemere na rovných 4 %. Napriek vynikajúcim číslam sa aj na tomto trhu práce dajú nájsť chybičky krásy. Od vysokej nezamestnanosti nízko kvalifikovanej pracovnej sily až po slabú participáciu žien na pracovnom trhu. 

Miera nezamestnanosti ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, %

 Miera nezamestnanosti ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, %
Zdroj: Eurostat, Tatra banka RESEARCH

Vysoká nezamestnanosť nízko-kvalifikovaných uchádzačov o prácu je problémom celého nášho regiónu. Najviac vypuklý je na Slovensku (31,7 %) a tejto téme sme sa venovali aj v januárovom mesačníku. Česko je s 20 % nezamestnaných zo skupiny základné a stredoškolské vzdelanie bez maturity v rebríčku na druhom mieste za nami. Pravdepodobne aj vďaka verejnoprospešným prácam sa Maďarsku podarilo nezamestnanosť tejto vzdelanostnej skupiny na 13,3 %, čo je spolu s Rakúskom (13 %) najnižšie v regióne. Otázne je, dokedy bude mať Maďarsko financie na udržiavanie takejto zamestnanosti. S rastúcimi nárokmi na vzdelanie sa bude tento problém do budúcna iba zostrovať. Politiky trhu práce a najmä vzdelávanie budú musieť už teraz prichádzať s efektívnejšími riešeniami.

Fed aj ECB podľa očakávaní

Druhý a tretí týždeň tohto mesiaca sa pozornosť venovala najmä centrálnym bankám. Európska centrálna banka rovnako ako ani Fed ničím zásadným neprekvapila. Prezident ECB opäť zdôraznil nutnosť pokračovať v nákupoch dlhopisov až do doby, kým sa inflácia udržateľne nepohne k hranici 2 %. Menové autority vyhodnotili riziká ekonomického rastu ako vybalansované a vyhodili zo svojho slovníka spojenie „easing bias“. Čiže v súčasnosti predpokladanom scenári sa už ďalšie uvoľňovanie menovej politiky neudeje. No aj napriek tomu bola prognóza inflácie na rok 2018 revidovaná smerom nadol. Stále zatiaľ nepadla zmienka o exit stratégii z nákupu dlhopisov. Práve naopak Draghi opäť zdôraznil, že ak by si to ekonomická situácia vyžadovala sú pripravení tento program rozšíriť alebo predĺžiť. Vzhľadom na absenciu zásadných nových informácií sa nemení ani výhľad Raiffeisen Research na ďalšie kroky ECB. Tento scenár predpokladá, že  začiatkom roka 2018 začnú nákupy dlhopisov postupne redukovať a prvé zvýšenie sadzieb by malo prísť na konci roka.

Fed síce tiež žiadne prekvapenie nepripravil, ale odhodlal sa k ďalšiemu zvýšeniu základnej úrokovej sadzby. Úrokové pásmo sa momentálne nachádza na úrovni 1,00 % - 1,25 %. Ďalej bolo oznámené, že väčšina centrálnych bankárov považuje ďalší nárast kľúčovej sadzby v tomto roku za primeraný. Na rok 2018 sa predpokladajú ďalšie 3 až 4 zvýšenia základnej sadzby. Ďalšie vyhlásenia sa týkali najmä znižovania objemu nakúpených dlhopisov. Z vyjadrení prezidentky Yellen-ovej vyplýva, že redukcia bilancie centrálnej banky by sa mala začať relatívne skoro. Pokyn na začatie znižovania by mohol prísť už v júni prípadne septembri. To znamená, že reinvestovanie zmaturovaných dlhopisov bude postupne znižované. Kolegovia v Raiffeisen Research považujú zníženie bilancie na polovicu do roku 2021 za reálny scenár. Takéto scenáre vývoja by mali naďalej favorizovať dolár, ktorý by v priebehu roka mohol posilniť k 1,07 EUR/USD, kým dnes sa pohybuje okolo hodnoty 1,13 EUR/USD.

Vývoj základných úrokových sadzieb, %
 Vývoj základných úrokových sadzieb, %
Zdroj: Macrobond, Raiffeisen RESEARCH

Ekonomika SR

Upozornenie:

Súbor informácií obsiahnutý v tomto dokumente (ďalej len "Informácie") nie je návrhom, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, marketingovým oznámením, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych prepisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb.

Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 71/B (ďalej len „Tatra banka, a.s.“) pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere Informácií z verejne dostupných zdrojov, ktoré použila pri spracovaní Informácií. Tatra banka, a.s. nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Vyjadrenia a stanoviská prezentované v rámci Informácií sa nemusia zhodovať s vyjadreniami a stanoviskami Tatra banky, a.s. ani iných subjektov.

V prípade, ak sú medzi Informáciami uvedené aj údaje o výkonnosti akéhokoľvek finančného nástroja, či už v minulosti alebo ako odhad do budúcnosti, potom Tatra banka, a.s. upozorňuje na skutočnosť, že sa nejedná o spoľahlivý ukazovateľ o výkonnosti v budúcnosti.

Obsah tohto dokumentu nebol skontrolovaný žiadnym orgánom dohľadu. Klientom sa odporúča postupovať s primeraným uvážením vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente a v prípade akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente, odporúčame klientom aby sa poradili s príslušnými odborníkmi.

Daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a v budúcnosti sa môže zmeniť.

Sprístupnenie Informácií obsiahnutých v tomto dokumente sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tatra banka, a.s. ani ďalšie subjekty, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi iných krajín.

Akékoľvek preberanie Informácií uvedených v tomto dokumente je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Tatra banky, a.s. len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Stiahnite si vydanie celého mesačníka, Jún 2017 [PDF, 164 kB]

Poradíme vám?


www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ekonomicke-analyzy/mesacnik-jun-2017/