Ako koronakríza ovplyvnila cestovný ruch

Boris Fojtík | ekonomický analytik Tatra banky Autor: Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky | 01.12.2020 | 4 min. čítania

Ako koronakríza ovplyvnila cestovný ruch

Obmedzenia, ktoré priniesol boj s COVID-19 zasiahli práve toto odvetvie najviac zo všetkých. Nosné služby pre cestovný ruch, ako sú ubytovanie a stravovanie, ale aj čiastočne naviazané služby spojené s dopravou, umením a zábavou sa prepadli v medziročnom porovnaní o desiatky percent.

Cestovný ruch za posledných 15 rokov nabral nevídané rozmery a nájsť turisticky nedotknutú destináciu je už takmer nemožné. Globalizácia, technológie a v neposlednom rade aj lacné letenky prispeli k tomu, že turizmus ako odvetvie ekonomiky získalo vo viacerých krajinách významný, niekedy až kľúčový status. Tak ako vo väčšine iných prípadov, aj pri boome cestovania sa dá hovoriť o jeho prínosoch, ale aj negatívach. Dopady na životné prostredie sú pravdepodobne na prvom mieste negatívnych externalít tejto obľúbenej ľudskej činnosti. Na druhej strane turizmus prináša prácu a obživu aj do menej rozvinutých oblastí sveta.

Prvá vlna a prepady tržieb 100 %

V prvej vlne pandémie, ktorá postihla Európu na jar tohto roka sa v niektorých prípadoch dá hovoriť o 100 % prepade tržieb v celých odvetviach na niekoľko týždňov. Takýto vývoj sa citeľne premietol aj do vývoja HDP v krajinách, kde je turizmus jedným z nosných odvetví ekonomiky. Z dostupných dát za prvé tri kvartály roka 2020 nájdeme na horných priečkach krajín EÚ s najväčším prepadom ekonomík všetky obľúbené turistické destinácie. Samozrejme vplyv na vývoj ekonomík mala aj miera zasiahnutia krajiny pandémiou a následné protiopatrenia. Avšak turistický ruch je veľmi dôležitým prvkom celej mozaiky.

Graf: HDP v EÚ, 1. až 3. kvartál 2020, v %

graf HDP v EU v 1-3 kvartal 2020
zdroj: Eurostat

Veľkosť turistického ruchu v krajine sa dá veľmi dobre vyjadriť počtom strávených nocí v hoteloch a iných turistických ubytovaniach. V absolútnych počtoch strávených nocí sú na prvých miestach pochopiteľne veľké krajiny ako Taliansko, Francúzsko, Nemecko alebo Španielsko.

V počte prenocovaní na počet obyvateľov najviac doplatilo Grécko

Rebríček vyzerá však úplne inak a lepšie nám poukáže na dôležitosť turizmu pre krajinu, keď sa na počet prenocovaní pozrieme cez počet obyvateľov v krajine. Razom sa do popredia dostáva obľúbená slovenská destinácia Chorvátsko alebo susedné Rakúsko. Malou náplasťou pre tieto krajiny je, že prepad prenocovaní nedosiahol najhoršie možné hodnoty. Čierneho Petra si v tomto smere vytiahlo Grécko:

  • Medziročný prepad prenocovaní v Grécku sa za prvých 8 mesiacov 2020 blížil až k 80 %.

Vysvetlením by v tomto prípade mohli byť:

  1. vysoký podiel zahraničných turistov na prenocovaniach v hoteloch,
  2. vzdialenosť Grécka od krajín, ktorých obyvatelia sú tradičnými hosťami tejto letnej dovolenkovej destinácie.

Za rok 2019 sa podiel zahraničných turistov na ich celkovom počte pohyboval v Grécku okolo 84 %. Sú krajiny, ktoré majú tento podiel aj nad 90 %. Okrem malých štátov ako Cyprus, Malta a Lichtenštajnsko sa tam radí aj Chorvátsko s 92 %.

Chorvátsko s očakávaním vyšších prepadov

Na rozdiel od Grécka však situácia s turizmom v tejto krajine nedopadla tak zle a prepad prenocovaní sa blížil „len“ k 50 % medziročne. Dokonca samotní chorvátski predstavitelia sa vyjadrovali, že očakávali horšie leto. Uvoľnený letný režim v kombinácii s dostupnosťou a cestnou infraštruktúrou im určite dopomohol k lepším číslam. Dá sa povedať, že z typicky letných destinácií dopadlo Chorvátsko spolu s Talianskom relatívne najlepšie.

Graf: Medziročný pokles prenocovaní, 1. až 8. mesiac 2020

pokles cestovneho ruchu europa 2020
zdroj: Eurostat

Slovensko v tomto ohľade dopadlo relatívne priaznivo, s poklesom „iba“ 37 % medziročne za prvých deväť mesiacov v roku. V našom prípade však platí, že kto veľa nemá – ani veľa nestratí. Zahraniční turisti tvoria v slovenských hoteloch a ubytovacích zariadeniach viac ako tretinu všetkých hostí. V tomto roku ich počet klesol o polovicu, kým počet prenocovaní slovenských turistov o 30 % v porovnaní s minulým rokom.

cestovny ruch na slovensku

Cestovný ruch na Slovensku

V rámci slovenských regiónov bol v minulom roku najväčší dopyt po ubytovaní v Žilinskom kraji. Paradoxne však nedominoval v obľúbenosti domácich ani zahraničných cestovateľov. Medzi domácimi bol najvyhľadávanejší Prešovský kraj s Tatramimedzi zahraničnými bol najzaujímavejší zas Bratislavský s hlavným mestom. V celkovej návštevnosti (domáci + zahraniční) bol však bratislavský kraj na treťom mieste za druhým Prešovským krajom.

Obmedzenia v cestovaní však priniesli výrazné zmeny aj v návštevnosti slovenských regiónov. Najviac si to odniesli mestské destinácie, ktoré priťahujú mix typických cestovateľov-turistov, ale aj pracujúcich. Aj vďaka tomu sa Žilinský kraj v tomto roku stal najnavštevovanejším tak domácimi ako aj zahraničnými cestovateľmi.

  • Bratislava stratila za prvých 9 mesiacov rekordných 60 % prenocovaní, čo ju v obľúbenosti zahraničných cestovateľov posunulo na druhé miesto za Žilinský kraj.
  • Žilinský kraj spolu s Prešovským stratili len zhruba štvrtinu minuloročného počtu prenocovaní.

Graf: Počet prenocovaní v samosprávnych krajoch, 1. až 3. kvartál 2020

pocet prenocovani slovensko rok 2019-2020
zdroj: ŠÚ SR

V rámci turistického ruchu, žiaľ, nepatríme ani len do priemeru únie a to sa odzrkadľuje aj v súčasnej situácii. No v takomto type krízy sa ukazuje priemyselná orientácia krajiny ako výhoda.

www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/ako-koronakriza-ovplyvnila-cestovny-ruch/