Založenie živnosti. Čo predtým potrebujete vedieť?

| 12.09.2022 | 3. min čítania

Založenie živnosti prináša množstvo otázok. Ak zvažujete, či si založiť živnosť, dajte si poradiť od odborníkov.

Živnostník je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje činnosť samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom. Podľa Národného podnikateľského centra  je živnosť najčastejšou formou podnikania prostredníctvom fyzickej osoby.

Založenie živnosti však prináša množstvo otázok. Odborník zo spoločnosti Bright Ideas, ktorá ľuďom pomáha začať podnikať, na ne pozná odpovede. V rozhovore s Jánom Svočákom sa dozviete všetko o živnosti.

Živnosť je dnes možné založiť si z pohodlia domova za 24 hodín, pričom na druhý deň už môžeme začať podnikať. Ako si založiť živnosť jednoducho, čo všetko potrebujeme pri tomto procese a koľko nás to bude stáť?

Možností, ako založiť živnosť, je viac. 

• Osobne na okresnom úrade, 
• cez web slovensko.sk, kde potrebujete občiansky preukaz s čipom, 
• či cez súkromné spoločnosti.

Najpopulárnejšia je najmä posledná z nich. Založenie živnosti online týmto spôsobom vám totiž ušetrí starosti a vybavovanie.

 

Krokov je naozaj málo. Stačí len vyplniť kontaktné údaje, formulár na založenie živnosti a odborníci z komerčných spoločností vám za poplatok okolo 15 - 20 EUR vybavia všetko online. Inak by vás čakalo viac administratívy a komunikácie (napríklad zháňať a zasielať formulár na ohlásenie živnosti alebo tlačivo na ohlásenie živnosti).

• Na úrade navyše zaplatíte aj za voľnú živnosť 5 EUR. 
• Pri online založení živnosti je možnosť mať ju zadarmo. 
• Správny poplatok za viazané a remeselné živnosti je pri online podaní 7,50 EUR, inak sa platí 15 EUR za jednu.  

Nemusíte riešiť ani žiadne elektronické ohlásenie živnosti. Ak si zvolíte niektorú zo súkromných firiem, máte aj po tejto starosti. 

Akým chybám sa vyhnúť pri zakladaní živnosti?

Podľa odborníka Jána Svočáka zo spoločnosti Bright Ideas sa v začiatkoch podnikania najčastejšie dopúšťame týchto chýb:

• Snažíme sa robiť veci, ktorým nerozumieme a ktoré nesúvisia s naším podnikaním (online reklama alebo účtovníctvo).
• Nepoučíme sa z chýb druhých alebo si vôbec nenecháme poradiť od skúsenejších. 
• Zvolíme si nevhodnú právnu formu podnikania (s.r.o. verzus živnosť).
• Nesprávne vyhodnotíme, či je pre nás lepšie byť platiteľom alebo neplatiteľom DPH.

• Namiesto postupného a premysleného budovania firmy cez kvalitné produkty sa pozeráme na podnikanie krátkodobo (chceme dosiahnuť zisk čo najskôr). 

Pri výbere živností máme na výber medzi voľnou, remeselnou a viazanou. Aký je medzi nimi rozdiel?

Pri voľnej živnosti stačí, ak podnikateľ spĺňa všeobecné podmienky - vek aspoň 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. 

K remeselnej a viazanej živnosti sa žiada výučný list, kvalifikácia, osvedčenie alebo oprávnenie. Konkrétne viazaná činnosť si vyžaduje odbornú spôsobilosť, ktorá je súhrnom vedomostí, znalostí a zručností získanými vzdelaním, vyučením a praxou v danom odbore.

Spôsob preukázania odbornej spôsobilosti na jej prevádzkovanie je buď upravený osobitnými predpismi, alebo uvedený priamo pri týchto živnostiach v prílohe k živnostenskému zákonu.

Remeselných živností existuje viac ako 30 a sú uvedené v Zákone o živnostenskom podnikaní. Vyžaduje sa pri nich odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore. Preukážeme ju výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení odboru, prípadne praxou.

Pri začiatkoch podnikania môže byť problém s financiami. Za akých podmienok môže živnostník získať príspevok od štátu?

Podporu získame iba v tom prípade, ak sme aspoň 3 mesiace zaevidovaní na úrade práce, pričom v čase podávania žiadosti nesmieme mať ešte otvorenú živnosť. V prípade, ak sme už nejakú živnosť mali a zrušili sme ju, máme právo na príspevok len vtedy, ak sme na úrade práce aspoň 24 mesiacov. 

Výška príspevku je v roku 2022 v Bratislave 3 954,57 EUR, mimo hlavného mesta s mierou nezamestnanosti menej ako slovenský priemer 4 745,49 EUR, mimo Bratislavy s mierou nezamestnanosti viac ako slovenský priemer 6 327,32 EUR.

Kapitolou samou o sebe je aj účtovníctvo. Je to skutočne náročné?

Účtovníctvo určite odporúčame zveriť do rúk odborníka. Pri využití paušálnych výdavkov živnostníkov ide o veľmi malú sumu mesačne v porovnaní s tým, koľko chýb je možné pri neustále sa meniacich zákonoch urobiť.

Ako by mala vyzerať vzorová faktúra?

Faktúra musí mať nasledujúce náležitosti:

• identifikácia dodávateľa a odberateľa
• poradové číslo, dátum dodania tovaru alebo služby/dátum prijatia platby, dátum vyhotovenia faktúry
• množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby
• základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak sa nenachádzajú v jednotkovej cene, uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane (pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“), výška dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66
• platiteľ alebo neplatiteľ DPH, Slovensko alebo zahraničie

 

Presnú formu faktúry zákon nestanovuje, môže byť teda v akejkoľvek forme – online, vytlačená, napísaná ručne. Pozor, faktúra sa nesmie opraviť, treba doložiť dobropis!

 

Ktoré nástroje a aplikácie by ste začínajúcim živnostníkom odporučili na uľahčenie práce?

Určite nejaký fakturačný nástroj alebo aplikáciu Ikros, Idoklad, Superfaktúra či Accai. Či zvolíte jednoduchší, alebo zložitejší, závisí od povahy práce. V posledných rokoch sa digitalizácia rozvíja raketovým tempom. Dnes už všetko viete vybaviť online či elektronicky, počnúc vybavením živnosti cez ohlásenie živnosti elektronicky až po fakturáciu prostredníctvom aplikácií. Každý by mal používať to, čo mu vyhovuje. Osobne pri administratívnej práci oceňujem prehľadný internet banking, účty pod jednou strechou a osobného bankára.

Tip pre vás:

K podnikaniu sa vám hodí Živnostenský účet^TB

Otvorte si ho z pohodlia vašej kancelárie cez mobilnú aplikáciu Tatra banka. Navyše, prvé 2 roky ho máte zadarmo.

Zistiť viac

 

Čoraz viac zamestnávateľov sa rozhoduje prijímať ľudí na živnosť. V čom všetkom je to pre nich výhodnejšie? Ktoré povinnosti im odpadajú a ktoré ostávajú alebo sú navyše?

Výhod je viac. Administratíva je celkovo jednoduchšia, bez zložitej mzdovej agendy. Firma neplatí zdravotné ani sociálne odvody, preto môže živnostníkov motivovať aj vyšším finančným ohodnotením. Takisto za takýchto zamestnancov nenesie zodpovednosť ani im neprispieva na stravu a neposkytuje náhradu mzdy. Flexibilný pracovný čas môže byť výhodný pre obe strany. 

Zamestnávateľ takisto nemôže živnostníkom podľa zákona presne prikázať, kedy majú pracovať a kedy si môžu vziať voľno. Na druhej strane však živnostníkom chýba istota a nemajú zaručenú dovolenku.

Toto platí len za predpokladu, že nejde o nahrádzanie závislej práce živnosťou. Toto zakazuje priamo Zákonník práce a môže to byť posudzované ako nelegálne zamestnávanie.

Kedy má živnostník nárok na dovolenku a ako dosiahnuť, aby bola i vyplatená?

Aj keď svoju činnosť vykonávate ako nezávisle zárobkovo činná osoba, máte nárok na 4 týždne platenej dovolenky ročne. Navyše, žiadny zákon živnostníkovi neprikazuje, kedy má pracovať, takže mu ani neprikazuje, kedy si má zobrať dovolenku. Záleží len na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom a na vašom časovom manažmente.

Rekreačné poukazy sú však v prípade využívania paušálnych výdavkov irelevantné, lebo nezvýšia výdavky. Živnostník ako taký nemá nárok na dovolenku. Pri vyjednávaní o zmluve by, samozrejme, mal zvýšiť cenu oproti bežnému zamestnancovi o hodnotu dovolenky, aby za čas, keď „nepracuje“, dostal zaplatené. Keďže nejde o pracovnoprávny vzťah, „zamestnávateľ“ mu ju ani nemôže vyplatiť, lebo nevie vyfakturovať položku „dovolenka“. Musí to byť buď nejaký bonus viazaný na poskytnuté služby, alebo to je možné vyriešiť formou vyššej ceny (napríklad hodinovej) rozrátanej na celý rok.

Od januára 2019 si môže živnostník vykonávajúci nepretržite svoju činnosť aspoň 24 mesiacov dať do nákladov aj výdavky na rekreáciu. Ide o 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok. Musí ísť pritom o pobyt na Slovensku s minimálne dvomi prenocovaniami.

 

Aké sú plusy a mínusy s.r.o. v porovnaní s klasickou živnosťou? Dá sa na ňu prejsť zo živnosti? 

Neexistuje transformácia zo živnosti na s.r.o. Je potrebné najskôr založiť spoločnosť a potom zrušiť živnosť. Ak si chcete preniesť zmluvy, záväzky, pohľadávky či tovar, dá sa po založení s.r.o. odkúpiť celá živnosť do s.r.o. formou kúpy (časti) podniku. Živnostníci však využívajú túto možnosť skôr sporadicky i napriek tomu, že môže mať pozitívne daňové vplyvy.

Samotné založenie spoločnosti je trošku zložitejšie. Odporúčame nevybavovať to sami, ale nechať na odborníka. Dôvodom je množstvo potrebných dokumentov, približne 20-percentná miera odmietnutí návrhov na súde či cena za potrebného právnika. 

Oplatí sa viac živnosť alebo s.r.o.?

Pri živnosti spomeniem výhodu využitia paušálnych výdavkov. Nevýhodou sú pomerne vysoké minimálne odvody najneskôr od 1. 10. nasledujúceho po roku, v ktorom ste dosiahli príjem viac ako 7 266 EUR (za rok 2022) bez ohľadu na výšku príjmu. Obrovským rizikom pri niektorých povolaniach je ručenie celým majetkom.

Založenie živnosti odporúčam skôr pre podnikateľov, kde neexistuje riziko usmrtenia či veľkej škody a ľuďom poskytujúcim služby. Pri spoločnosti je výhodou vyššia prestíž a obmedzené ručenie. Daň sa platí len zo zisku, čiže ak nezarábate, neplatíte žiadne dane zo zisku. 

Vo všeobecnosti, kým nevznikne povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne, je živnosť dobrou voľbou pre zamestnanca. Samozrejme, ak chcete vybudovať nejaký brand a históriu, tak robiť niečo 18 mesiacov a potom to prehadzovať na s.r.o. je kontraproduktívne. Ak ste zamestnanec a chcete skúsiť robiť niečo sám popri práci, živnosť je asi lepšia voľba ako s.r.o.

Živnosť sa oproti s.r.o. takmer vždy oplatí minimálne dovtedy, kým nevznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Neskôr je vhodná prevažne pre podnikateľov, ktorí sa venujú službám a majú nízke, respektíve žiadne náklady. Takisto podnikateľom s príjmom 15- až 33-tisíc ročne, kde je daňovo-odvodová povinnosť vyššia alebo rovná minimálnym odvodom. 

Existuje, samozrejme, nekonečne veľa možností. Všetko sa dá veľmi presne vypočítať. Stačí osloviť skúseného účtovníka alebo daňového poradcu, prípadne firmu, ktorá živnosť či s.r.o. zakladá. Tí vám poradia s možnosťami uplatnenia paušálnych výdavkov či platením DPH. Vyriešia za vás aj ohlásenie živnosti alebo s.r.o.

Aké kroky treba podniknúť, ak sa rozhodneme živnosť pozastaviť alebo ukončiť?

Pri otázke, ako ukončiť živnosť, si nemusíte dlho lámať hlavu. Stačí podať oznámenie, ktoré je platné hneď v nasledujúci pracovný deň. Oznámenie o ukončení podnikania je bezplatné. Prerušenie živnosti stojí 2 EUR. 

V prípade s.r.o. je ukončenie zložitejšie. Jednou z možností je spoločnosť predať, musíte mať však kupca. Ďalšou možnosťou je likvidácia, ktorá je však zdĺhavá a nákladná.

Ďakujeme za rozhovor.

Kto je Ján Svočák

Daňový poradca, biznis developer a podnikateľ v oblasti podnikateľského poradenstva a administratívnych služieb pre malé a stredné spoločnosti.

 

Naspäť