Žije sa lepšie na Slovensku alebo v Česku?

Autor: Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky | 15.03.2023 | 3 min. čítania

Pozrieme sa na kvalitu života u nás a našich západných susedov. Sme so životom spokojnejší ako bratia Česi? A ako obstálo naše školstvo a zdravotníctvo vo vzájomnom porovnaní?

Minulý týždeň sme písali o tom, ako sme za 30 rokov samostatnosti takmer dobehli ekonomickú úroveň Česka, ale súčasne vyhrali šampionát v zadlženosti. Podarilo sa nám nazhromaždiť dlhy vo výške 60 percent HDP, Česko má verejný dlh v hodnote 42 percent HDP. 

Zistili sme, že za požičané peniaze sme si nekúpili ani viac áut, ani viac diaľnic. Dnes budeme pokračovať v hľadaní odpovede na otázku, čo sme získali za vyšší dlh.

Pijeme menej a viac športujeme, ale aj tak žijeme kratšie

Prvé porovnanie je pre Slovensko nelichotivé. V roku 1993, keď sa naše krajiny rozdelili, bola  podľa Svetovej banky očakávaná dĺžka dožitia na Slovensku o približne pol roka kratšia ako v Česku (71,8 vs 72,3 roka).  

Do roku 2019, teda posledného roku pred pandémiou, sme sa my aj Česi výrazne zlepšili, ale rozdiel medzi nami narástol na vyše 1,5 roka. Na Slovensku sa dĺžka života predĺžila na 77,7 roka, ale v Česku až na 79,2 roka.

 

Čo je za zväčšením rozdielu? Vinníkom je kvalita zdravotnej starostlivosti. Podľa OECD vykazuje Slovensko až o 27 percent viac odvrátiteľných úmrtí ako Česko – u susedov pripadá na 100-tisíc obyvateľov 252 odvrátiteľných úmrtí, na Slovensku je to až 321. V roku 2000 sme pritom zaostávali iba o 19 percent. Zdravotníctvo v oboch krajinách spravilo výrazný pokrok, v Česku je ale napredovanie rýchlejšie.

Odvrátiteľné úmrtia na 100-tisíc obyvateľov (rok 2019)

 Zdroj: OECD. *: 2018, **: 2017 

Odvrátiteľné úmrtia sú také, ktorým je možné predísť kvalitnejšou zdravotnou starostlivosťou alebo lepšou životosprávou. Nemôžu byť teda rozdiely spôsobené tým, že Česi žijú zdravšie? 

Ukážeme si, že je to skôr naopak: 

• Konzumácia alkoholu – podľa OECD vypijú Česi za rok 11,6 litra alkoholu na hlavu, kým Slováci 9,9 litra. 
• Fajčenie – podľa Eurostatu majú Česi len o niečo viac nefajčiarov (73,7 percenta v roku 2019 oproti 72,3 percenta u nás).
• Pohyb – Česi podľa Eurostatu menej športujú, či už aeróbne (24 percent v ČR vs 29 percent u nás), alebo posilňovaním (12 percent v ČR vs 13 percent u nás).

 

V kvantitatívnych ukazovateľoch jasne vedie české zdravotníctvo. V roku 2019 mali na 1 000 obyvateľov až 33 zdravotníckych pracovníkov, kým my len 26. Na zdravotníctvo v tom istom roku vynaložili  7,6 percenta HDP, my 6,9 percent. Naposledy sme Čechov predbehli vo výdavkoch na zdravotníctvo v roku 2012, keď sme minuli 7,6 percenta, Česi 7 percent.  

Voľby nohami dávajú mizerné vysvedčenie

Síce umierame o čosi skôr, ale to nemusí znamenať, že sa nám žije horšie. Ako vlastne odmerať spokojnosť ľudí so svojim životom? Môžeme sa spýtať alebo sa pozrieť na „volenie nohami“, teda na štatistiky, odkiaľ viac ľudí odchádza a kde nachádzajú nový domov. 

Nech sa na to pozrieme akokoľvek, zdá sa, že v Česku sa žije oveľa lepšie:

• Podľa OECD Better Life Index je v Česku priemerná spokojnosť zo životom 6,9 boda z 10, na Slovensku len 6,5 (priemer krajín OECD je 6,7). 
• Podľa údajov Eurostatu za rok 2021 zo Slovenska odišlo o 8-tisíc ľudí viac, ako sa sem prisťahovalo. Naopak, do Česka sa o 50-tisíc viac ľudí prisťahovalo, ako odtiaľ odišlo. 
• Keď sa pozrieme na to, koľko ľudí zmenilo občianstvo v roku 2020, českého sa zrieklo 980 ľudí, slovenského až 1 433. 
• A dnes už neslávne známy indikátor o vysokoškolských študentoch: 19 percent slovenských vysokoškolákov študuje v zahraničí. Ide o druhé najvyššie číslo v EÚ, pričom s výrazným náskokom vedieme pred tretím Slovinskom s 13 percentami.
  
  Pred nami sa nachádza už len špecifické Luxembursko. To je rozlohou taká malá krajina, že ľudia pravidelne dochádzajú do Francúzska či Nemecka, preto aj percento študentov študujúcich v zahraničí je vysoké – až 77 percent. Z českých študentov navštevujú zahraničnú vysokú školu iba 4 percentá. 

 

Prečo je podiel študentov v zahraničí problém? Nie je dobré, keď mladí ľudia študujú na kvalitných zahraničných školách? Je, pokiaľ sa vrátia naspäť. Avšak prieskumy ukazujú, že sa to nedeje.

Slovensko tak prichádza o svojich najvzdelanejších a najambicióznejších občanov, ktorých nevie prilákať naspäť. 

Navyše, odchodovosť študentov je silným indikátorom nízkej kvality našich škôl:

• Slovensko nemá ani jednu univerzitu v TOP 500, Česko má hneď tri. 
• Česi v PISA testoch dosahujú konzistentne lepšie výsledky. 

Pritom je pri školstve, podobne ako pri zdravotníctve, len malý rozdiel v nákladoch: podľa OECD sme v roku 2019 minuli na vzdelávanie 4,3 percenta HDP, Česi 4,5 percenta. V počtoch stredoškolských a vysokoškolských učiteľov na študenta dokonca vedieme.

Výdavky na zdravotníctvo a vzdelávanie, % HDP 

 Zdroj: OECD a Svetová banka

Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý

Ak porovnávame  výdavky na zdravotníctvo a školstvo ako podiel z HDP, za Českom výrazne nezaostávame. V prepočte na eurá však rovnaký podiel z HDP znamená, že míňame o 10 percent menej. Ako je to možné? Ako sme písali v predošlom blogu, oproti Česku zaostávame v HDP na obyvateľa o 10 percent. 

Na druhej strane platí, že rozdiely vo financovaní nie sú až také významné, ako rozdiely vo výsledkoch. Zaostávanie v zdravotníctve a školstve teda nemá jednoduché riešenie: liekom nie sú peniaze, iba poctivá práca a cielené reformy. 

Čítajte tiež:  

Budúci týždeň si povieme viac o tom, ako sa nám v porovnaní v Čechmi pracuje a kde sa lepšie zarába.

Ukážeme si tiež, komu ujedá inflácia väčší kus zo zarobených peňazí. 

  

Naspäť