Mesačník December

23.12.2014

O čom budeme počuť v roku 2015

Rok 2015 bude určite veľmi zaujímavý. Nevyriešený konflikt Rusko - Ukrajina či nízke ceny ropy, budú výrazne vplývať na vývoj v týchto dvoch krajinách. Centrálne banky v USA a eurozóne sa budú rozhodovať o prelomových rozhodnutiach. V USA to bude načasovanie rastu sadzieb a vo vnútri ECB zase nákupy štátnych dlhopisov väčšieho rozsahu. Na Slovensku bude ekonomický vývoj relatívne nudný, no nastúpený trend odhaľovania korupcie môže priniesť politicky zaujímavý rok. Zo strednodobého pohľadu je dôležité, aby sa v Taliansku a Francúzsku začali reformy, bez ktorých sa bude eurozóna aj v ďalších rokoch potácať okolo 1 % rastu ekonomiky.

Najvýznamnejšie udalosti roku 2014 a ich vplyv na SR 3

Po anektovaní Krymu Ruskom nikto netušil čo bude nasledovať ďalej. Následne sa roztočil kolotoč sankcií zo strany USA a Európskej únie a odvetných opatrení z ruskej strany. Väčšie škody narobila neistota z ďalšieho vývoja, ktorá pribrzdila ochotu investovať. Najpesimistickejšie scenáre hovorili o návrate recesie, eurozóna napokon zaznamenala aspoň symbolický rast. Ďalšou udalosťou roka je nepochybne pokles cien ropy. Jej prepad z úrovne 115 dolárov za barel na 60 USD/barel trval iba 6 mesiacov. Znižovanie cien pohonných hmôt sa prejavuje už aj v cenách na Slovensku a určite sa ešte neskončil. Každý prvý štvrtok v mesiaci pútala najväčšiu pozornosť ECB, ktorá prijala v tomto roku opäť niekoľko výnimočných opatrení. Najprv to bolo stanovenie depozitnej sadzby ECB do mínusového pásma a následne stiahnutie hlavnej refinančnej sadzby na 0,05 %. Na dianie na Slovensku mala veľký vplyv aj nová metodika ESA 2010, ktorá znížila verejný dlh pod 55 %.

obr1.JPG











O čom bude počuť v roku 2015

Už dnes - v druhej polovici decembra 2014 - je jasné, že v budúcom roku sa z pohľadu makroekonomického vývoja vo svete nudiť nebudeme. Počas uplynulého roka zostali nevyriešené viaceré závažné problémy a zároveň sa črtajú nové. Prinášame prehľad tém, ktorými budú žiť makroekonomický analytici v roku 2015:

1. Rusko-ukrajinský konflikt. Riešenie tohto problému z politického, či vojenského hľadiska je v tejto fáze konfliktu veľmi komplikované a nebudeme sa mu teraz ani venovať. Ekonomický vývoj v oboch krajinách je však znepokojivý.

Na jednej strane konfliktu je Ukrajina, ktorej ekonomika je vo veľmi žalostnom stave a potrebuje hlboké a bolestivé reformy. Nájdu noví lídri odvahu na ich presadenie a implementovanie? V nasledujúcom roku bude Ukrajina nútená ďalej vynakladať veľké prostriedky na armádu a zároveň robiť reformy. V roku 2015 očakávame, že bez zahraničnej pomoci veľmi pravdepodobne dôjde k neschopnosti Ukrajiny splácať svoje štátne dlhopisy vydané v EUR alebo USD. Po masívom oslabení hrivny štát len ťažko nájde zdroje na ich splácanie. V končiacom štvrťroku 2014 by celkový pokles ekonomiky mal dosiahnuť dvojciferné číslo a pokles HDP budeme vidieť aj počas 2015. Ak všetko pôjde dobre, tak v roku 2016 by ekonomika mohla dosiahnuť dno a mali by sme vidieť prvé náznaky otočenia trendu. Z nedávnej skúsenosti z Grécka či Slovenska v rokoch 1999 - 2004 vieme, že to nebude ľahké a bezproblémové. Držíme však palce!

Na druhej strane pomyselnej barikády je Rusko, ktoré má zdanlivo menšie ekonomické problémy, no prvé dva decembrové týždne ukázali, že veci sa vedia na finančných trhoch pokaziť veľmi rýchlo. O ruskej ekonomike sme podrobne písali v októbrovom Mesačníku a tak teraz len v skratke, čo môžeme očakávať v roku 2015. Predpokladáme, že sa sankcie západných krajín voči Rusku ani v priebehu roky 2015 neodstránia a tak štátne podniky budú mať stále veľké problémy so splácaním eurodolárových pôžičiek. Pri cene ropy okolo 60 USD bude mať veľký problém aj štátny rozpočet, ktorý sa minulý rok tešil z ceny 100 USD. Pokiaľ by priemerná cena ropy bola okolo 80 USD (náš odhad je okolo 76), tak z toho vyplývajúci pokles ekonomiky je okolo 5%. Samozrejme, že pri cene 60 USD by to bolo viac. Nemožnosť vydávať dlhopisy zo strany veľkých štátnych podnikov a bánk bude držať kurz rubľa stále v napätí okolo 55-60 RUB za USD. Prvé mesiace roku 2015 ukážu na aké hlboké dno klesne ekonomika a s ním aj bankový sektor cez nesplácané úvery.

2. Cena ropy. Myslíme si, že za súčasnými nízkymi cenami ropy je kombinácia významného rastu produkcie bridlicovej ropy v USA, neochota tradičných producentov na Arabskom polostrove znižovať produkciu a pomalší rast spotreby ropy ako po iné roky. Ropy je preto dostatok a pokiaľ sa niektorý z uvedených faktorov nezmení, cena ropy bude len mierne rásť k 80 USD ku konci roka 2015.

3. Politika FEDu a ECB. Obe centrálne banky stoja pred dôležitým rozhodnutím, no obe stoja pred úplne iným typom rozhodovania.

Americký FED sa bude počas 2015 rozhodovať kedy začne dvíhať základnú sadzbu. Ekonomika USA rastie pomerne svižne už pár rokov. Nezamestnanosť dosiahla predkrízovú úroveň a v prvom štvrťroku 2015 by sa mala dostať k svojej rovnovážnej úrovni (5%). Spotrebiteľská inflácia sa pohybovala okolo 2% v prvej polovici 2014 a teda situácia bola pre analytikov jasná - FED musí po ukončení nákupov dlhopisov začať proces normalizácie svojich kľúčových sadzieb z nulovej úrovne na povedzme 2-3%. S nákupmi dlhopisov FED postupne na konci októbra prestal, no s rastom sadzieb sa neponáhľa. Pád cien ropy znížil infláciu v novembri na 1,3% a je pravdepodobné, že pôjde ešte nižšie. Jadrová inflácia (po očistení o energie) však postupne rastie ako silnie aj ekonomika. Preto prvý rast sadzieb zo strany FEDu bude veľkou udalosťou symbolického ukončenia krízy. Očakávame, že sa tak stane zhruba v 2.štvrťroku 2015. V ďalších mesiacoch bude sadzba postupne po malých krôčikoch rásť ďalej.

Naša Európska centrálna banka (ECB) je v úplne inej situácií. Už najbližších mesiacoch sa bude rozhodovať či a v akom množstve začne odkupovať štátne dlhopisy. Ekonomika eurozóny ako celok rastie len veľmi pomaly, inflácia je na veľmi nízkych úrovniach blízko nuly a pritom nízke ceny ropy sa v nej ešte ani poriadne neprejavili. Možno vo februári 2015 budeme vedieť prvé detaily programu nákupu štátnych dlhopisov. Úplná novinka to zase nebude, pretože ECB kupovala dlhopisy krajín v problémoch (napr. Grécko, Španielsko) už v roku 2010. No tento program by mal byť väčší a bude zahrňovať aj krajiny, ktoré to až tak nepotrebujú ako napr. Nemecko. Preto je také komplikované ho nastaviť.

Predstavitelia ECB sa vyjadrili, že by chceli, aby bilancia ECB dosiahla úroveň zo začiatku roka 2012. Vtedy bola bilancia na úrovni 2,6 až 3 bilióny eur a dnes dosahuje cca 2,03 bilióna, čo znamená rozdiel 600-1000 miliárd eur. Navyše v januári a februári 2015 skončia trojročné dlhodobé pôžičky bankám v objeme cca 1 bilión eur. Tie budú asi nahradené inými (kratšími) úvermi, no celková potreba zvýšenia bude určite vyššia ako 1000 mld. eur.

obr2.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


4. Slovensko.
Na Slovensku neočakávame počas roka 2015 nič prekvapivé. Ekonomický rast by mal dosiahnuť hodnotu okolo 2,5% a bude záležať od rastu nemeckej ekonomiky. Deficit rozpočtu (2,3% HDP) mal byť ambicióznejší najmä kvôli premárnenému končiacemu roku 2014, no nič alarmujúce to nie je. Prijímanie zásadných reforiem neočakávame, keďže rok 2016 bude volebným. Dúfajme, že bude pokračovať aspoň boj proti daňovým únikom a korupcii, ktorý sa v posledných mesiacoch 2014 mediálne zintenzívnil. Verejný dlh skončí pravdepodobne s veľkou rezervou pod 55% HDP a tak vláda nebude musieť v roku 2015 prijímať nepríjemné škrtanie výdavkov alebo ich zmrazenie. Z pohľadu dlhu bude dôležité, aby sa vláde podarilo predať podiel v Telekom-e v očakávanom objeme 1 mld. Eur a zároveň, aby sa čo najviac zo sumy použilo na zníženie dlhu.

5. Taliansko, Francúzsko a Grécko. V Taliansku a Francúzsku treba výrazne zrýchliť reformy. Tieto dve krajiny viditeľne zaostávajú v ekonomickom raste a keď chceme hovoriť o dobrej strednodobej perspektíve eurozóny, tak bez naštartovania reforiem a rastu v týchto dvoch krajinách to jednoducho nejde. V Grécku naopak vidíme pozitívne signály obratu vývoja. Ich ekonomika už rastie tri po sebe idúce štvrťroky, čo je naozaj veľký úspech. Paradoxne v období, keď sa situácia otočila, tak do popredia prieskumov strán sa dostala strana Syriza s jasným programom vystúpenia z eurozóny. Predčasné voľby kvôli nezvoleniu prezidenta, by mohli priniesť víťazstvo tejto strane.

6. Čierna labuť. Určite ako každý rok sa objaví nejaké čierna labuť - udalosť, ktorú nepredpokladáme no prinesie zásadnú zmenu. Aká to bude, Vám samozrejme nevieme povedať. Vieme len že určite nejaká bude ☺

Najvýznamnejšie udalosti roku 2014 a ich vplyv na SR

Hitparádu udalostí, ktoré hýbali svetom a zároveň aj Slovenskou ekonomikou sa nedá začať inak ako ruskoukrajinským konfliktom.

S postupným zhoršovaním situácie na Ukrajine sa začal vytrácať aj pomerne povzbudivý sentiment v Európe. Rusko anektovalo začiatkom marca Krym a nikto netušil čo bude nasledovať ďalej. Následne sa roztočil kolotoč sankcií zo strany USA, Európskej únie a odvetných opatrení z ruskej strany. Tieto už mohli mať prvý reálny dopad na ekonomiky Európy. Avšak sankcie boli najmä politického a finančného charakteru. Aj jedno z najtvrdších ruských opatrení, zastavenie dovozu potravín z únie, postihlo do veľkej miery aj samotné Rusko, kde začali ešte rýchlejšie rásť ceny potravín. Enormný strach v Európe nemusel vyvolávať ani podiel exportu do Ruska na celom HDP, ktorý nebol v minulom roku ani jedno celé percento. Navyše podiel potravín v tomto exporte netvoril ani 10 %. Väčšie škody narobila neistota z ďalšieho vývoja, ktorá pribrzdila ochotu investovať. Hneď ako sa eurozóna začínala spamätávať z hrozby jej rozpadu a z konsolidácie verejných financií v niektorých jej krajinách, sa na východnej hranici začal rozpútavať vojenský konflikt. Najpesimistickejšie scenáre hovorili o návrate recesie, slabá dôvera na trhoch bola opäť podkopaná a sľubne rozbehnutý ekonomický rast v roku 2014 dostal trhliny. Netrpezlivo očakávané výsledky tretieho kvartálu mali potvrdiť, či sa eurozóna opäť dostane do červených čísiel alebo iba spomalí svoj rast. Eurozóna napokon zaznamenala aspoň symbolický rast, čo prinieslo miernu úľavu.

obr3.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Pokles exportov do Ruskej federácie by však bol pravdepodobne aj bez konfliktu neodvrátiteľný vzhľadom na veľmi nízky rast tejto ekonomiky. V prípade Slovenska to platí najmä v prípade exportu automobilov,
ktorý je veľmi citlivý na ekonomický cyklus a je hlavnou exportnou komoditou smerujúcou zo Slovenska do Ruska ( v septembri pokles o 19 % r/r). Výrazný pokles exportu však dokázali podniky nahradiť vývozom na vzmáhajúce sa európske trhy ako Španielsko, Švédsko, Rakúsko alebo Taliansko. O samotnej produkcii automobilov sa tiež nedá povedať, že by zhoršeným odbytom v Rusku výrazne trpela. Odhady hovoria o 960- tisíc dokončených automobiloch , čo je medziročný pokles o 2,7 %. Celkovo sa vývoz do Ruska za prvých 9 mesiacov znížil o takmer 14 %.

Slovensko však má v súvislosti s týmto konfliktom vážnejší problém ako len mierny pokles exportu. Hrozba odstavenia od zásobovania plynom je významnejšia a jej uskutočnenie by narobilo ďaleko väčšie škody. Momentálne pretrváva situácia kedy objem plynu, ktorý na Slovensko prúdi je o rádovo 40 % menej ako boli dohodnuté objemy. Pokles importu zemného plynu z Ruska je vidieť už aj na poklese importu tejto komodity v štatistikách. Do istej miery by ich mal kompenzovať nárast importu plynu z Nemecka, ale aj Rakúska.

Ďalšou udalosťou roka je nepochybne pokles cien ropy. Jej prepad z úrovne 115 dolárov za barel na 60 USD/ barel trval iba 6 mesiacov. Ak by táto zmena mala byť trvalejšieho charakteru odnesú si to štátne rozpočty viacerých krajín, ktoré svoje bytie postavili iba na predávaní tejto komodity. Avšak na druhej strane sú miliardy spotrebiteľov ropných produktov, ktorých takýto vývoj určite poteší. Znižovanie cien pohonných hmôt sa prejavuje už aj v cenách na Slovensku, a určite sa ešte neskončil.

obr4.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Očakávame, že ich cena môže byť v pásme 1.1 až 1.3 eura za liter. Tento pokles bude mať samozrejme opäť dopad aj na spomalenie inflácie. No spotrebiteľom sa uvoľnia finančné prostriedky na kúpu iných tovar a služieb, čo môže podporiť aj rast našej ekonomiky a dopytovú infláciu. Rast cien podporuje vytvára aj silnejúci dolár, ktorý sa v priebehu roka dostal k úrovni 1.22 EUR/USD. Zvýšenie rastu cien si od neho sľubovala aj ECB, ale pri veľkosti poklesu ceny ropy bude vplyv silnejšieho dolára takmer neviditeľný.

Každý prvý štvrtok v mesiaci pútala najväčšiu pozornosť ECB, ktorá prijala v tomto roku opäť niekoľko výnimočných opatrení. Najprv to bolo stanovenie depozitnej sadzby ECB do mínusového pásma a následne stiahnutie hlavnej refinančnej sadzby na 0,05. Centrálna banka pripravila na oživenie úverovania v Európe aj tzv. TLTRO, čiže cielené dlhodobé refinančné tendre. Tieto operácie sa však nestretli s očakávaním dopytom zo strany európskych bánk a rovnako ako historicky najnižšie úrokové sadzby nepriniesli všeobecné oživenie poskytovania úverov. Výrazne odlišná situácia, najmä čo sa týka poskytovania úverov retailovým klientom panovala na Slovensku. Tu pokračovala výrazná expanzia úverov na bývanie a pokles úrokov iba zrýchlil dynamiku ich nárastu. Kumulatívne klesli v roku 2014 úroky úverov na bývanie veľmi podobne ako aj predošlých rokoch, teda okolo 0,6 až 0,8 p.b. Od januára 2009 tak klesla ročná percentuálna miera úrokových nákladov úveru na bývanie na polovicu (3,53 % v októbri 2014). Za takto silným poklesom však nie je pochopiteľne iba ECB, ale aj veľmi ostrá konkurencia na trhu na jednom z najrýchlejšie rastúcich trhov s úvermi v Európe.

obr5.JPG

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Posledná zmena nemala tak významný vplyv v celoeurópskom meradle, ale pomerne výrazne ovplyvnila dianie na Slovensku. Bolo ňou zavedenie metodiky ESA 2010. Vďaka pozmenenému konceptu výpočtu HDP a dlhu sa slovenský dlh dostal pod hranicu 55 %, čím sa vláde uvoľnili ruky. Namiesto toho aby v tomto roku viazala 3 % výdavkov už mohla bez väčších problémov tieto zdroje minúť. Brzda bola problémom aj pre vyššie územné celky, ktoré napriek prideleným finančným prostriedkom nemohli navýšiť platy učiteľom, keďže sankcia dlhovej brzdy neumožňovala zvyšovať výdavky. Aj vďaka tomu bude s najväčšou pravdepodobnosťou v apríli budúceho roku Eurostatom oznámený medziročne vyšší deficit verejných financií za rok 2014.

obr6.JPG

 

Kontakty:

robert_prega@tatrabanka.sk
juraj_valachy@tatrabanka.sk
boris_fojtik@tatrabanka.sk


Upozornenie:


Súbor informácií obsiahnutý v tomto dokumente (ďalej len "Informácie") nie je návrhom, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, marketingovým oznámením, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych prepisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb.

Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 71/B (ďalej len „Tatra banka, a.s.") pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere Informácií z verejne dostupných zdrojov, ktoré použila pri spracovaní Informácií. Tatra banka, a.s. nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Vyjadrenia a stanoviská prezentované v rámci Informácií sa nemusia zhodovať s vyjadreniami a stanoviskami Tatra banky, a.s. ani iných subjektov.

V prípade, ak sú medzi Informáciami uvedené aj údaje o výkonnosti akéhokoľvek finančného nástroja, či už v minulosti alebo ako odhad do budúcnosti, potom Tatra banka, a.s. upozorňuje na skutočnosť, že sa nejedná o spoľahlivý ukazovateľ o výkonnosti v budúcnosti.

Obsah tohto dokumentu nebol skontrolovaný žiadnym orgánom dohľadu. Klientom sa odporúča postupovať s primeraným uvážením vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente a v prípade akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente, odporúčame klientom aby sa poradili s príslušnými odborníkmi.

Daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a v budúcnosti sa môže zmeniť.

Sprístupnenie Informácií obsiahnutých v tomto dokumente sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tatra banka, a.s. ani ďalšie subjekty, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi iných krajín.

Akékoľvek preberanie Informácií uvedených v tomto dokumente je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Tatra banky, a.s. len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Poradíme vám?


www.tatrabanka.sk | Dialog: *1100 | Tatra banka a.s.
https://www.tatrabanka.sk/sk/o-banke/ekonomicke-analyzy/mesacnik-december-1/