O koľko sme Čechov predbehli v cenách?

Autor: Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky | 05.06.2023 | 3 min. čítania

Ak plánujete dovolenkovať na Slovensku len preto, aby ste čosi ušetrili, budete najskôr sklamaní. Naopak, ak riešite nové bývanie a odrádza vás výška úrokov, porovnanie s Českom vám dodá chýbajúci optimizmus.

V prvej časti nášho seriálu sme porovnali Slovensko a Česko z pohľadu výšky verejného dlhu či hustoty diaľnic. Pokračovali sme komentárom o stave zdravotníctva a školstva a do tretice sme pridali analýzu trhu práce.

Posledný blog venujeme vysoko aktuálnej téme zdražovania.

Za koľko sa najete v Česku?

Cez cenové indexy Eurostatu dokážeme porovnať, o koľko viac či menej zaplatíme za pečivo, mäso alebo reštauračné a hotelové služby ako Česi. 

Nie je žiadnym tajomstvom, že ceny na Slovensku sú vyššie, a to napriek nižšej ekonomickej výkonnosti. Cenové predbiehanie našich susedov sa začalo okolo roku 2009, kedy sa nám podarilo významne znížiť naše ekonomické zaostávanie a vstúpili sme do eurozóny. 

Posledné dostupné štatistiky sú z roku 2019. Vidíme, že potraviny v Česku sú až o 16 percent lacnejšie ako priemer únie, kým na Slovensku iba o 5 percent. K tomuto rozdielu najviac prispeli ceny olejov a tukov či ovocia a zeleniny. 

Medzi potravinami nenájdeme také, ktoré by sme na Slovensku kúpili lacnejšie. Cenou útechy zostáva, že za mäso si priplatíme „len“ 5 percent. 

 

Porovnanie cien potravín

Zdroj: Eurostat

Hladní, ale zdraví?

Pri pohľade do iných oblastí spotreby sa už dajú nájsť aj také, ktoré sú na Slovensku výrazne lacnejšie – a to tak voči priemeru európskej dvadsať sedmičky, ako aj v porovnaní s našim západným susedom. 

Sú to nemocničné služby (40,9 percenta z priemeru EÚ 27) a vzdelávanie (48,8 percent z priemeru EÚ 27). Áno, práve oblasti, o ktorých písal kolega Tibor Lörincz ako o kľúčových pre zvýšenie kvality života a perspektívy slovenskej ekonomiky. 

Zaostávanie nemocníc a škôl síce nie je spôsobené len relatívne nízkymi poplatkami, avšak na druhú stranu aj tie prispievajú svojim dielom k neželanému stavu týchto oblastí. 

Dovolenka doma je drahá

Cenová hladina reštauračných a hotelových služieb dosahovala na Slovensku úroveň 83 percent priemeru EÚ 27 a v Česku len 64 percent. 

Je to najväčší rozdiel spomedzi všetkých sledovaných kategórií tovarov a služieb.

Dovolenka na Slovensku sa tak predraží v porovnaní s Českom takmer o jednu tretinu.

 

Koľko si dokážeme odložiť z výplaty?

Napriek tomu, že zarobíme menej ako Česi, výdavky na domácnosť máme porovnateľne vysoké. Dopomáhajú tomu práve vyššie ceny tovarov a služieb na Slovensku. 

Opäť sa pozrime na posledné dostupné dáta Eurostatu: V roku 2021 vynaložil priemerný Slovák na spotrebu 10 210 eur. Pritom priemerný Čech mal výdavky len o niečo menšie – 9 990 eur. 

Vyššia miera výdavkov v porovnaní s príjmami spôsobuje, že Slováci si vytvárajú menšie úspory. Priemerný Slovák si v roku 2022 odložil z každých 100 eur príjmu len 7 eur, kým Čech až 17 eur.

 

Miera úspor, % z disponibilného príjmu 

 Zdroj: Eurostat, ŠÚ SR

Ekonomická teória pritom hovorí, že práve úspory obyvateľov sú základným kameňom budúcej ekonomickej prosperity krajiny. Zároveň tiež platí, že uprednostňovanie spotreby pred sporením dvíha cenovú hladinu, čiže opäť len prispieva k inflácii. 

Drahé hypotéky? Pozrite sa k našim susedom

Náš 4-dielny seriál o porovnaní Česka a Slovenska uzavrieme optimisticky oblasťou, v ktorej má slovenský spotrebiteľ dlhodobo lepšiu pozíciu.

Reč je o financovaní bývania. To je už od roku 2016 lacnejšie ako u našich susedov.  

Rozdiel medzi priemernými úrokovými sadzami kulminoval v septembri 2022. 

Ak by ste si vtedy zobrali hypotéku vo výške 100 000 eur s 20-ročnou splatnosťou, rozdiel v splátke by bol takmer 130 eur.

 

Úrokové sadzby úverov na bývanie, % 

 Zdroj: Macrobond

Vďaka členstvu v eurozóne by mali naše peňaženky pociťovať túto výhodu aj naďalej. Avšak musí byť splnený ešte jeden dôležitý predpoklad: že slovenské verejné financie budú spravované zodpovedne, aby sa nevytváral tlak na rast úrokov štátnych dlhopisov a tým nepriamo aj na rast úrokov úverov na bývanie.

Naspäť